Keď je detstvo stratené

„Právo na detstvo je najzákladnejším právom detí.“ — „The Hurried Child“.

PRAVDEPODOBNE budete súhlasiť, že všetky deti by mali mať možnosť tešiť sa z pomerne bezstarostného a nevinného detstva. Napriek tomu je smutnou realitou, že mnoho dievčat a chlapcov môže o takom detstve iba snívať. Pomyslite len na tie tisícky, možno milióny detských snov, ktoré sa rozplynú, keď do života detí zasiahne vojna. Predstavte si tiež všetky tie deti, ktorým život ničí otroctvo alebo týranie.

Pre väčšinu z nás je ťažké predstaviť si, ako sa asi cítia deti, ktoré sú nútené žiť na ulici, pretože sa tam cítia bezpečnejšie ako doma. Práve vtedy, keď potrebujú čo najviac lásky a ochrany, musia sa naučiť umeniu prežiť na ulici a ubrániť sa ľudským dravcom, ktorí dychtia po tom, aby ich mohli vykorisťovať. Detstvo sa často stáva obeťou našich ťažkých časov.

„Keby mi tak niekto vrátil detstvo, o ktoré som prišla“

Dvadsaťdvaročná Carmen sa v detstve pretĺkala, ako sa dalo. * Aby so sestrou unikli pred otcom, ktorý ich týral, a matkou, ktorá ich zanedbávala, boli nútené žiť na ulici. I keď takýto život prináša so sebou veľa nebezpečenstiev, obe dievčatá sa dokázali vyhnúť niektorým pasciam, do ktorých padlo tak veľa mladých ľudí na úteku z domu.

No Carmen smúti za svojím detstvom, pretože si ani nepamätá, že by vôbec nejaké mala. „Jednoducho som zrazu mala 22 rokov, a dovtedy akoby nebolo nič,“ smutne hovorí. „Teraz som vydatá a mám vlastné dieťa, ale túžim po veciach, ktoré robia malé dievčatká, napríklad hrať sa s bábikami. Chýba mi rodičovská láska a objatie. Keby mi tak niekto vrátil detstvo, o ktoré som prišla.“

Tak ako Carmen a jej sestra dnes trpí veľmi veľa detí. Žijú na ulici, v podstate okradnuté o detstvo. Mnohé z nich sa dopúšťajú zločinnosti, aby prežili. Novinové správy a štatistiky ukazujú, že deti začínajú s kriminalitou v prekvapujúco nízkom veku. Situáciu zhoršuje aj to, že mnoho dievčat sa stáva matkami už vo veku dospievania — keď sú ešte samy deťmi.

Skrytá sociálna kríza

Preto neprekvapuje, že čoraz väčší počet detí končí v pestúnskej starostlivosti. V jednom úvodníku v novinách Weekend Australian sa písalo: „Kríza v pestúnskej starostlivosti nás zaskočila. Stále viac detí z rozvrátených rodín je zanedbávaných.“ V novinách sa tiež uvádzalo: „Niektoré deti v pestúnskej starostlivosti sú mesiace, dokonca roky bez akéhokoľvek kontaktu so sociálnymi pracovníkmi, zatiaľ čo ďalšie  prechádzajú od jedného pestúna k druhému a nikdy nenájdu stály domov.“

Jeden prípad, o ktorom písali noviny, sa týkal 13-ročného dievčaťa, ktoré bolo v priebehu troch rokov umiestnené v 97 náhradných domácnostiach — v niektorých strávilo len jednu noc. Teraz ju sužujú silné pocity zavrhnutia a neistoty. Tak ako ona, aj mnoho iných detí, ktoré museli byť zverené do pestúnskej starostlivosti, stratilo detstvo.

Nie div, že odborníci dnes hovoria o rastúcej tragédii detí, ktoré stratili detstvo. Ak ste rodič, možno si pri pohľade na tieto trpké skutočnosti hovoríte, že vy našťastie ste schopný poskytnúť svojim deťom domov a veci nevyhnutné pre život. Ale je tu ešte iné nebezpečenstvo. V dnešnom svete nemusia deti vždy prísť o detstvo úplne. Niekedy ním jednoducho prejdú príliš rýchlo. Ako sa to môže stať? A aké môžu byť následky?

[Poznámka pod čiarou]