Nenápadné oriešky, ktoré si získali celý svet

Máte radi arašidy? Ak áno, potom nie ste sami. Arašidy obľubuje veľa ľudí. Dve najľudnatejšie krajiny — Čína a India — spolu dopestujú viac ako 50 percent celosvetovej produkcie tejto plodiny.

Takmer 10 percent celosvetovej produkcie pripadá na Spojené štáty, čo ročne predstavuje miliardy kilogramov arašidov. Významnými pestovateľmi arašidov sú aj Argentína, Brazília, Južná Afrika, Malawi, Nigéria, Senegal a Sudán. Ako si arašidy získali takú popularitu? Je niekedy rozumné vyhnúť sa im?

Dlhá história

Predpokladá sa, že arašidy pochádzajú z Južnej Ameriky. Jedným z najstarších artefaktov, z ktorých vidno, ako si ich ľudia cenili, je váza z predkolumbovských čias nájdená v Peru. Váza má tvar arašidu a aj vyzdobená je arašidovým vzorom. Keď sa španielski bádatelia stretli s arašidmi v Južnej Amerike, zistili, že arašidy sú vynikajúcim zdrojom výživy, ktorý môžu využiť na svojich plavbách. Potom ich vzali so sebou do Európy. Európania prišli na to, že arašidy sa dajú využívať aj inak, dokonca ako náhrada za kávové zrná.

Neskôr Portugalci priviezli arašidy do Afriky. Tamojší ľudia si rýchlo uvedomili, že je to hodnotný zdroj potravy, ktorú možno získať aj tam, kde je pôda príliš chudobná na pestovanie iných plodín. Podzemnica olejná, na ktorej arašidy rastú, dokonca obohacuje neúrodnú pôdu o potrebný dusík. V čase, keď sa obchodovalo s otrokmi, sa arašidy napokon dostali z Afriky do Severnej Ameriky.

V 30. rokoch 16. storočia zaviezli Portugalci arašidy do Indie a na Macao a Španieli na Filipíny. Potom ich obchodníci dopravili z týchto krajín do Číny. Tam si ľudia uvedomili, že arašidy sú plodinou, ktorá by krajine pomohla vyriešiť problém hladu.

V 18. storočí botanici skúmali arašidy — nazývali ich podzemný hrach — a dospeli k záveru, že je to vynikajúca potrava pre ošípané. V Spojených štátoch sa na komerčné účely začali arašidy pestovať začiatkom 19. storočia v Južnej Karolíne. Počas občianskej vojny, ktorá sa v tejto krajine začala v roku 1861, jedli arašidy vojaci na oboch stranách konfliktu.

V tom čase však mnoho ľudí považovalo arašidy za jedlo chudobných. Tento názor sčasti vysvetľuje, prečo vtedy americkí farmári nepestovali arašidy na konzumné účely vo veľkom. Navyše pred vynájdením strojov niekedy okolo roku 1900 bolo pestovanie arašidov veľmi prácne.

Ale v roku 1903 priekopník v americkej agrochémii George Washington Carver začal výskum nových možností využitia podzemnice olejnej. Časom z nej vyrobil viac ako 300 produktov vrátane nápojov, kozmetiky, farieb, liekov, mydiel na pranie, insekticídov a tlačiarenskej černe. Carver tiež presviedčal miestnych farmárov, aby nepestovali výlučne bavlnu, ktorá vyčerpáva pôdu, ale aby ju striedali s podzemnicou olejnou.  V tom čase ničila bavlníkové plantáže kvetovka bavlníková, čo prinútilo mnohých farmárov poslúchnuť Carvera. K čomu to viedlo? Arašidy mali obrovský úspech. Stali sa plodinou, ktorá má v južnej časti Spojených štátov veľký hospodársky význam. Dnes stojí v Dothane v Alabame pomník na Carverovu počesť. A v meste Enterprise v Alabame dokonca postavili pomník kvetovke bavlníkovej, lebo jej vyčíňanie prispelo k tomu, že farmári začali pestovať arašidy.

Pestovanie arašidov

Arašidy, ktoré sú známe aj ako búrske oriešky, nie sú v skutočnosti oriešky. Sú to semená podzemnice olejnej. Táto rastlina kvitne žltými samoopelivými kvetmi.

Po opelení začne na konci výhonku rásť semenník so zárodkom arašidu, ktorý sa zavrtáva do pôdy. V pôde rastie zárodok arašidu vodorovne a tam aj dozrieva, pričom nadobúda známu podobu arašidu. Z jednej rastliny môže vyrásť až 40 arašidov.

Arašidom vyhovuje teplé, slnečné podnebie s menším množstvom zrážok. Čas od zasadenia po zber môže byť rôzny, od 120 do 160 dní, a závisí od odrody a počasia. Pri zbere arašidov musia pestovatelia celú rastlinu vrátane plazivej časti vykopať, obrátiť koreňmi hore a nechať vyschnúť, aby arašidy pri uskladnení nezhnili. Dnes mnoho pestovateľov používa moderné poľnohospodárske stroje, ktoré plazivú časť rastliny vyorú, otrasú z nej zeminu a hneď ju aj obrátia.

Mnohoraké využitie arašidov

Arašidy majú veľmi veľkú výživovú hodnotu. Obsahujú veľa vlákniny, 13 vitamínov a 26 minerálnych látok, z ktorých mnohé sú v súčasnej strave nedostatočne zastúpené. „Arašidy majú v porovnaní s rovnakým množstvom hovädzej pečene viac proteínov, minerálnych látok a vitamínov,“ píše sa v diele The Encyclopædia Britannica. Ale vy, ktorí si  strážite hmotnosť, pozor! Arašidy obsahujú „viac tuku ako plnotučná smotana“ a „viac energie (kalórií) ako cukor“.

Arašidy sa používajú v tradičnej kuchyni mnohých národov. Majú nezameniteľnú chuť. „Chuť arašidov je taká silná a charakteristická, že všetky jedlá ochutené arašidmi chutia podobne,“ poznamenáva autorka kuchárskych kníh Anya von Bremzenová. „Preto podobne chutí arašidová omáčka z Indonézie, polievka zo západnej Afriky, cestoviny z Číny, guláš z Peru i sendvič a arašidovým maslom.“

Arašidy sú na celom svete obľúbené aj ako chuťovka. Napríklad v Indii sa arašidy miešajú s inými sušenými strukovinami a predávajú sa na ulici. Je zaujímavé, že sendvič s arašidovým maslom, ktorý je obľúbený v niektorých krajinách, údajne „okolo roku 1890 vymyslel istý lekár zo St. Louis [USA] ako zdravú stravu pre starších ľudí,“ uvádza sa v publikácii s názvom The Great American Peanut (Veľký americký arašid).

Ale okrem priamej konzumácie sa arašidy využívajú na mnohé ďalšie účely. V celej Ázii sú významným zdrojom jedlého oleja. Podzemnicový olej možno použiť na varenie pri veľmi vysokých teplotách a nezíska chuť varených potravín.

V Brazílii sa vedľajší produkt výroby podzemnicového oleja používa na kŕmenie zvierat. Arašidy sa využívajú aj pri výrobe mnohých predmetov každodennej spotreby. — Pozri hore.

Pozor na alergickú reakciu!

Arašidy možno bez chladenia skladovať dlhý čas. Namieste je však opatrnosť. Arašidy, ktoré začali plesnivieť, obsahujú silný karcinogén aflatoxín. Okrem toho niektorí ľudia sú na arašidy alergickí. Alergická reakcia „sa môže prejavovať rôznymi symptómami: od tečenia z nosa a vyrážok po životunebezpečný anafylaktický šok,“ uvádza sa v časopise Prevention. Z viacerých štúdií vyplynulo, že alergia na arašidy sa u malých detí vyskytuje stále častejšie.

Časopis Prevention uvádza, že u dieťaťa je riziko vzniku alergie na arašidy vyššie, ak majú obaja rodičia astmu, alergickú nádchu alebo ekzém.

To isté platí o deťoch, ktorých matka mala alebo má nejaké alergie, i o deťoch, u ktorých sa v prvom roku prejavila alergia na mlieko. „V takýchto rodinách nie je vhodné dávať arašidové maslo deťom do troch rokov,“ hovorí profesor pediatrie Lekárskej fakulty Univerzity Johnsa Hopkinsa v Spojených štátoch Dr. Hugh Sampson.

Či už arašidy máte radi, alebo nie, možno si po tejto úvahe budete tieto nenápadné, a predsa veľmi obľúbené semená ešte viac ceniť.

[Rámček/obrázok na strane 24]

Stopy arašidov možno nájsť v mnohých predmetoch dennej spotreby

• Obkladacie dosky

• Palivo do kozuba

• Podstielka pod mačku

• Papier

• Čistiace prostriedky

• Masti

• Leštidlo na kovy

• Bielidlo

• Atrament

• Kolomaž

• Pena na holenie

• Krém na tvár

• Mydlo

• Linoleum

• Guma

• Kozmetické prípravky

• Farby

• Výbušniny

• Šampóny

• Lieky

[Prameň]

Zdroj: The Great American Peanut

[Nákres/obrázok na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Listy

Výhonok

Povrch pôdy |

Korene Arašidy

[Prameň ilustrácie]

Časopis The Peanut Farmer

[Obrázok na strane 22]

Pomník na počesť Georgea Washingtona Carvera

[Obrázok na strane 23]

Spojené štáty americké

[Obrázok na strane 23]

Afrika

[Obrázok na strane 23]

Ázia

[Prameň ilustrácie]

FAO photo/​R. Faidutti

[Obrázok na strane 23]

Rôzne upravené arašidy

[Obrázok na strane 24]

V niektorých krajinách je obľúbené arašidové maslo