Pozorujeme svet

Daň za prácu popri škole

V Nemecku čoraz viac mladých ľudí pracuje nielen cez prázdniny, ale aj cez školský rok. „V celej krajine najmenej tretina 13-ročných alebo starších detí pracuje týždenne viac ako tri hodiny,“ píše sa v časopise Der Spiegel. V nemeckom štáte Hesensko brigádnicky pracuje 50 až 80 percent študentov vyšších ročníkov strednej školy. Len máloktorí mladí musia pomáhať rodine pri hradení výdavkov na domácnosť. Vo väčšine prípadov túžia po najnovšom mobilnom telefóne, značkovom oblečení a aute, ako aj po pocite nezávislosti, ktorý im zamestnanie dáva. To si však vyberá svoju daň. „Nie je zriedkavé, že študent drieme s hlavou na lavici, lebo deň predtým dlho pracoval alebo dokonca išiel do práce zavčas rána,“ uvádza pedagóg Thomas Müller. „Chcú radšej luxus dnes ako vzdelanie, ktoré im prinesie úžitok zajtra.“ Müllerov kolega Knud Dittmann dodáva: „Keď si už raz deti osvoja konzumné zmýšľanie, berú horšie známky alebo opakovanie ročníka ako daň, ktorú treba zaplatiť.“

 Veľké opice v ohrození

„Ak ľudia nepodniknú radikálne kroky, džungľa — domov veľkých opíc — do 30 rokov takmer úplne vymizne,“ uvádza sa v správe agentúry Reuters. Predstavitelia Organizácie Spojených národov na nedávnom Summite o Zemi v Johannesburgu v Južnej Afrike uviedli: „Ak bude výstavba ciest, baníckych osád a rozvoj ďalšej infraštruktúry pokračovať v takom rozsahu, ako je to dnes, v roku 2030 zostane relatívne neporušených menej než 10 percent zostávajúceho biotopu veľkých afrických opíc.“ Zmenšujúci sa biotop už spôsobil prudký a veľký úbytok populácie týchto opíc. Pred sto rokmi bolo asi 2 000 000 šimpanzov a v súčasnosti sa ich počet odhaduje na 200 000. Goríl pralesných horských je len niekoľko tisíc a goríl pralesných západných ostalo už iba niekoľko stoviek. Podľa agentúry Reuters „OSN spolupracuje s výskumníkmi, ochrancami prírody, vládami a miestnymi obyvateľmi na príprave plánov obnovy vo viac ako 20 krajinách, v ktorých žijú veľké opice“.

Televízia formuje pohľad na dejiny

„Briti považujú smrť Diany, princeznej z Walesu, za najvýznamnejšiu udalosť v dejinách národa za posledných 100 rokov a radia ju pred vypuknutie druhej svetovej vojny a pred získanie hlasovacieho práva pre ženy,“ píše sa v londýnskych novinách The Times. V jednom prieskume uskutočnenom pre televíznu stanicu History Channel dostalo viac ako 1000 ľudí otázku, ktorá z desiatich udalostí je podľa nich za posledných sto rokov v histórii Británie najvýznamnejšia. Dvadsaťdva percent ľudí označilo za najvýznamnejšiu udalosť smrť princeznej, 21 percent začiatok druhej svetovej vojny a 15 percent priznanie hlasovacieho práva ženám. Keď dostali Briti otázku, ktorá udalosť vo svete je podľa nich najvýznamnejšia, 41 percent vybralo útoky, ktoré sa odohrali 11. septembra, 19 percent vybralo zhodenie atómovej bomby na Hirošimu a 11 percent pád berlínskeho múru. Noviny komentujú, že pre väčšinu ľudí sú „dejiny zväčša to, čo nedávno videli v televízii“.

Súvisí rozvod s prospechom žiakov?

Zo štúdie, ktorú nedávno vypracoval Národný ústav pre demografický výskum vo Francúzsku, vidno, že deti rozvedených rodičov dosahujú v škole horšie výsledky ako deti rodičov, ktorí sú spolu, uvádza sa vo francúzskych novinách Le Monde. Deti, ktorých rodičia sa rozišli, skôr ako deti dospeli, odchádzajú zo školy priemerne o šesť mesiacov až o jeden rok skôr ako deti, ktorých rodičia zostali v manželstve, pričom v tom nehralo úlohu spoločenské ani kultúrne prostredie. Dokonca aj v dobre situovaných rodinách, v ktorých veľká väčšina detí zloží záverečné skúšky na strednej škole, je u detí z rozbitých rodín dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že nezískajú maturitu. Vo Francúzsku sa končí rozvodom 40 percent manželstiev.

Látky používané pri výrobe narkotík škodia

Za posledné mesiace zomrelo v Peru päť ľudí, lebo v džungli pili vodu z prameňov, ktoré boli kontaminované pri pestovaní koky a spracúvaní kokaínu, informujú noviny El Comercio vychádzajúce v Lime. Okrem iných toxických látok sa pri výrobe kokaínu používa petrolej, kyselina sírová a amoniak. „Títo ľudia zomreli preto, lebo pili vodu z prameňov a potokov, do ktorých drogoví díleri vyhadzujú vysoko toxický chemický odpad,“ uvádza sa v správe. Kontakt so zvyškami jedovatých látok pôsobí škodlivo aj na príslušníkov protidrogovej jednotky, ktorí konfiškujú a ničia ukryté laboratóriá na výrobu drog. Okrem toho pitie znečistenej vody vedie u mnohých obyvateľov džungle k „trvalému poškodeniu orgánov“. „Je smutné, že mnohí osadníci si neuvedomujú, v akom sú nebezpečenstve,“ povedal Jonathan Jacobson z protidrogového oddelenia amerického veľvyslanectva v Lime. „Niet pochýb o tom, že ide o ľudí, ktorí nemajú s pestovaním koky a jej spracúvaním nič spoločné.“

Sýtené nápoje v strave Mexičanov

V novinách Reforma sa uvádza, že Mexiko je po Spojených štátoch druhým najväčším konzumentom sýtených fľaškových nápojov na svete a že tieto nápoje sú v strave Mexičanov najbežnejším výrobkom, pričom ich pije 60 percent rodín. To robí starosti odborníkom na otázky zdravia, ktorí by boli radi, keby rodiny kupovali mlieko, ovocie, zeleninu a ďalšie potraviny nevyhnutné na rast a rozvoj detí. Miesto toho ide príliš veľká časť rodinného rozpočtu na výrobok, ktorý „nedodáva telu žiadnu výživu, ale obsahuje veľké množstvo sacharidov, ktoré z dlhodobého hľadiska prispievajú k vzniku obezity,“ píše sa v novinách. V článku sa tiež píše, že vysoká konzumácia sýtených nápojov, zvlášť kolových, má aj ďalšie škodlivé účinky: zubný kaz a osteoporózu.

Keď pilulky proti bolesti hlavy zhoršujú stav

„Neurológ Michael Anthony odhaduje, že až u 10 percent ľudí, ktorí trpia bolesťami hlavy, sú tieto ťažkosti vyvolané nadmerným užívaním analgetík,“ píše sa v austrálskych novinách The Daily Telegraph vychádzajúcich v Sydney. „Ak sa človek príliš spolieha na lieky bez predpisu, môže to viesť k tomu, že už nebude mať bolesti hlavy raz za týždeň, ale každý deň.“ Profesor Anthony, ktorý spolupracuje s univerzitou v Novom Južnom Walese, zistil, že „pacienti, ktorí nadmerne užívali pilulky proti boleniu hlavy, mali nedostatok sérotonínu“, látky, ktorá zamedzuje rozťahovanie krvných ciev. Profesor Anthony uvádza: „Nízka hladina sérotonínu spôsobuje, že tepny sa rozťahujú, a to je príčinou bolesti hlavy.“ Odporúča, aby ľudia, ktorí trpia migrénou, užívali špeciálne lieky, ktoré im predpíše lekár, a nie lieky bez predpisu. Profesor ďalej dodáva: „Ak [pacienti] užívajú pilulky [proti bolesti] viac ako trikrát týždenne, hoci aj po jednej pilulke za deň, potom sa ich bolesti hlavy o niekoľko mesiacov zhoršia.“

Ako zmierniť rannú nevoľnosť

„Usudzuje sa, že 70 až 80 percent tehotných žien trpí rannou nevoľnosťou,“ píše sa v austrálskych novinách Sun-Herald. Keď tieto ženy v prvých týždňoch tehotenstva ráno vstávajú, mávajú nutkanie na vracanie a často aj vracajú. Medzi predpokladanými príčinami je zvýšená hladina hormónu progesterónu počas tehotenstva, čo vedie k nadmernej tvorbe žalúdočných kyselín. Okrem toho „u tehotnej ženy spôsobuje nevoľnosť citlivejší čuch“. Hoci univerzálny liek na rannú nevoľnosť neexistuje, noviny odporúčajú vyhýbať sa horúcim miestnostiam, lebo teplo môže vyvolať nutkanie na vracanie, odporúčajú tiež občas si zdriemnuť, mať dostatok spánku a ovoniavať narezaný citrón. „Skôr ako vstanete z postele, skúste si zajesť čisté sucháre alebo suché cereálie. Z postele vždy vstávajte pomaly,“ píše sa ďalej v novinách. „Často si zajedzte niečo bohaté na proteíny.“ V novinách sa uvádza, že „ranná nevoľnosť má aj pozitívnu stránku. Podľa posledného výskumu je u matiek, ktoré ju majú, menší výskyt potratov.“