Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo ma museli dať na adopciu?

„Je to, akoby som mal nejaké trvalé telesné postihnutie. Je to choroba srdca, ktorú nemožno vyliečiť.“ — Robert.

TAKTO opísal svoj život istý muž, ktorého dali rodičia po narodení na adopciu. Ďalej hovorí: „Prakticky každý deň hľadáš odpovede na otázky: Kto je moja skutočná rodina? Kde býva? Prečo sa ma zriekla?“

Chantial, ktorej otec bol adoptívnym dieťaťom, smutne vraví, že nepozná vlastných starých rodičov, a dodáva: „Cítim sa ochudobnená, lebo nemám strýkov, tety, bratrancov ani sesternice.“ Také pocity nemajú všetky adoptívne deti. Ale niektoré ich majú. Prečo?

Príčina hnevu

Keď sa dieťa dozvie, že ho oddelili od vlastnej rodiny, môže to v ňom vyvolať citový zmätok. Catrina, ktorú adoptovali, keď bola ešte veľmi malá, hovorí: „Mala som sklon k zúrivosti, lebo som nechápala, prečo sa ma vlastná matka vzdala. Myslela som si, že matka sa ma zriekla preto, lebo som škaredá a nehodná lásky. Keby mi tak aspoň bola dala šancu. Určite by som jej dokázala, že na mňa môže byť hrdá. Každé pomyslenie na matku ma len viac rozhnevalo.“

To, čo Catrina prežívala, sa negatívne odrazilo aj na jej vzťahu k adoptívnym rodičom. „Myslela som si, že adoptívni rodičia ma vzali mojej matke,“ hovorí. „A tak som si hnev vylievala na nich.“ Áno, reakciou na to, že človeka dali jeho rodičia na adopciu, býva niekedy hnev.

Taký hnev môže byť nebezpečný. Z Catrininej skúsenosti vidno, že niekedy by si mohol  mať sklon vylievať si hnev nesprávnym spôsobom a na ľuďoch, ktorí za nič nemôžu. Biblia radí: „Opusť hnev a zanechaj zúrivý hnev.“ ​(Žalm 37:8) Ako to dosiahnuť? Božie Slovo hovorí: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev.“ ​(Príslovia 19:11) Ak pochopíš, prečo si v takej situácii, v akej si, môže to zmierniť tvoj hnev. Čo ti v tom pomôže?

Odstránenie mylných domnienok

Ak pochopíš okolnosti, ktoré viedli k tvojej adopcii, môžeš pouvažovať nad tým, čo ťa najviac hnevá. Myslíš si napríklad, že ťa rodičia nechceli, pretože bola chyba v tebe? Presne také pocity mala Catrina. Ale je to vždy tak? Možno sa ti nepodarí zistiť, čo tvojich rodičov podnietilo vzdať sa ťa, ale je veľa dôvodov, aby si takto nezmýšľal. Zamysli sa: Prečo rodičia zvyčajne dávajú deti na adopciu? Často je to preto, lebo si myslia, že nemajú inú možnosť.

Pouvažuj o tom, čo sa stalo Mojžišovi. Z biblickej správy v 2. kapitole 2. knihy Mojžišovej sa dozvedáme, že keď egyptský faraón nariadil zabiť každého izraelského chlapca, ktorý sa narodí, Jochebed ukrývala svoje dieťa tri mesiace. Potom ho už nedokázala ukrývať, ale nezniesla predstavu, že by jej dieťa zabili. A tak „keď už nebola schopná ďalej ho skrývať, vzala preňho papyrusovú truhlicu a potrela ju asfaltom a smolou a vložila do nej dieťa a položila ju do trstiny pri brehu rieky Níl“. — 2. Mojžišova 2:3.

Vzdať sa svojho dieťaťa bolo pre ňu určite veľmi ťažké. No čo iné mohla robiť? Láska k synovi ju podnietila urobiť to, čo si myslela, že je preňho najlepšie. Je zaujímavé, že jej dcéra stála neďaleko dovtedy, kým nevidela, že je braček v bezpečí. Je celkom možné, že ju o to požiadala jej ustarostená matka.

Samozrejme, nie za všetkými prípadmi adopcie je takéto jednoznačné ohrozenie, ale pohnútky sú často podobné. Robert hovorí: „Narodil som sa ako nemanželské dieťa. Matka mala aj iné deti, a tak by pre ňu bolo veľmi náročné starať sa o mňa. Myslela si, že najlepšie pre mňa bude, keď ma dá na adopciu.“

Pravdaže, existuje mnoho dôvodov, prečo rodičia dávajú svoje dieťa na výchovu do inej rodiny. Ale ako vidno z týchto príkladov, nemusí  to byť preto, že matka svoje dieťa nemá rada alebo že na ňom vidí nejakú chybu. Veľakrát sú matky úprimne presvedčené, že dieťa sa bude mať lepšie, keď bude vyrastať v inej rodine.

Vzácny pocit byť milovaný

Svoje okolnosti lepšie pochopíš, ak pouvažuješ o tom, prečo si ťa niekto adoptoval. Opäť sa pozrime, čo sa stalo s Mojžišom. Časom ‚si ho faraónova dcéra vzala a vychovala ho ako svojho syna‘. (Skutky 7:21) Čo podnietilo faraónovu dcéru vziať pod svoju ochranu dieťa, o ktorom vedela, že patrí k Hebrejom a má byť usmrtené? V Biblii sa píše: „Chlapec plakal. A tak pocítila k nemu súcit.“ ​(2. Mojžišova 2:6) Teda Mojžiš nebol adoptovaný preto, že ho nemali radi alebo že by ho zavrhovali, ale preto, že ho milovali.

Mnoho adoptívnych detí si uvedomilo, že ich vlastní rodičia ich len tak neodvrhli — hoci sa to dnes často stáva —, ale zverili ich nejakej agentúre, ktorá mala zabezpečiť, aby bolo o ne dobre postarané. A ich adopcia bola výsledkom toho, že dieťa niekto natoľko miloval, že sa rozhodol starať sa oň. Dá sa niečo také povedať aj o tebe? Keď sa budeš zameriavať na lásku, ktorú ti druhí prejavujú, a keď si ju budeš ceniť, pomôže ti to zmierniť akúkoľvek bolesť, ktorú cítiš.

Lásku môžeš okrem toho prijímať aj od iných ľudí než od rodiny, s ktorou bývaš. Ak patríš do kresťanského zboru, môžeš mať úžitok z toho, že máš mnoho duchovných matiek, otcov, sestier a bratov, ktorí ťa milujú. (Marek 10:29, 30) Kresťanskí starší sa môžu prejaviť „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom, ako prúdy vody v bezvodnej krajine, ako tieň mohutného skalného útesu vo vyčerpanej krajine“. (Izaiáš 32:2) Neváhaj vyhľadať zrelých spolukresťanov a zdôveriť sa im. Povedz im, nad čím uvažuješ a čo máš na srdci.

Robert si myslí, že vypestovať si blízke vzťahy v kresťanskom zbore je veľmi dôležité. Uznáva: „Stále pociťujem prázdnotu. Ale láska mojej duchovnej rodiny ju zatláča do kútika mojej duše.“

Môžeš byť úspešný

Preto odolávaj mylným domnienkam a negatívnemu zmýšľaniu. K takému zmýšľaniu patrí aj názor, že v živote nikdy nebudeš úspešný, lebo máš adoptívnych rodičov. Takéto myšlienky ťa môžu veľmi ubíjať. (Príslovia 24:10) A navyše nemajú reálny podklad.

Pamätaj na to, že Mojžiš využil možnosti, ktoré mal. V Biblii sa píše: „Mojžiš bol vyučený v celej egyptskej múdrosti. A bol mocný v svojich slovách a skutkoch.“ ​(Skutky 7:22) A čo je ešte dôležitejšie, získaval duchovné poučenie, a to v takej miere, že jeho nebeský Otec, Jehova, bol preňho skutočný. (Hebrejom 11:27) Bol Mojžiš v živote úspešný?

Mojžiš sa neskôr stal vodcom mocného národa pozostávajúceho možno z viac ako troch miliónov ľudí. Stal sa prorokom, sudcom, veliteľom, historikom, sprostredkovateľom zmluvy Zákona a pisateľom prvých piatich kníh Biblie. Okrem toho sa považuje za pisateľa knihy Jób a 90. žalmu. Áno, Mojžiš bol v živote veľmi úspešný. Podobne dosiahlo v živote úspech mnoho adoptívnych detí a môžeš ho dosiahnuť aj ty.

Robert úspešne vychoval dve deti a dnes slúži v kresťanskom zbore ako starší. Keď spätne uvažuje o rokoch, ktoré prežil ako adoptívne dieťa, hovorí: „Naučil som sa nezameriavať stále na to, čo nemôžem zmeniť, ale byť vďačný za požehnania, ktoré mám.“

Ak si v súčasnosti v pestúnskej starostlivosti alebo žiješ v adoptívnej rodine, možno ťa občas ťažia negatívne myšlienky. No snaž sa ich nahradiť pozitívnymi. V liste Filipanom 4:8, 9 je sľub, že ak budeš ‚ďalej uvažovať‘ o veciach, ktoré sa páčia Bohu, ‚Boh pokoja bude s tebou‘. Aké ďalšie praktické kroky by si mohol podniknúť, aby si bol úspešný? Táto otázka sa bude rozoberať v nasledujúcom článku tohto seriálu.

[Obrázky na strane 26]

Tvoja adopcia je dôkazom toho, že ťa niekto miloval natoľko, že bol ochotný prijať ťa do rodiny a starať sa o teba