Ako cukrovku liečiť

„Neexistuje prípad cukrovky, ktorý by nebol vážny. Všetky prípady sú vážne.“ — Anne Dalyová, Americká asociácia diabetikov.

„VAŠE krvné testy odhalili vážne abnormality. Bezodkladne sa musíte podrobiť liečbe.“ Lekárkine slová Deborah šokovali. „V tú noc som stále premýšľala o tom, že v laboratóriu sa museli pomýliť,“ spomína. „Hovorila som si, že ja predsa nemôžem byť chorá.“

Podobne ako mnoho iných ľudí, aj Deborah si myslela, že je pomerne zdravá, preto ignorovala pretrvávajúce príznaky. Stály smäd pripisovala antihistaminikám, ktoré užívala. Časté močenie si vysvetľovala tým, že pije veľa vody. A únava? Nuž, ktorá zamestnaná matka nie je unavená?

No krvné testy potvrdili, že príčinou týchto príznakov je cukrovka. Pre Deborah bolo ťažké zmieriť sa s touto diagnózou. „Nikomu som o svojej chorobe nepovedala,“ hovorí. „V noci, keď všetci spali, som hľadela do tmy a plakala.“ Tak ako to bolo v prípade Deborah, niektorých ľudí ovládnu negatívne pocity vrátane depresie a dokonca hnevu, keď sa dozvedia, že majú cukrovku.  Karen hovorí: „Stále som plakala a hovorila som si, že to nemôže byť pravda.“

To sú prirodzené reakcie na taký nečakaný úder. No diabetici si môžu na zmenenú situáciu zvyknúť, ak dostanú podporu. „Sestrička mi pomohla zmieriť sa s mojím zdravotným stavom,“ hovorí Karen. „Uisťovala ma, že plakať v takej situácii je normálne. To, že som sa mohla vyplakať, mi pomohlo vyrovnať sa s tým.“

Prečo je to vážna choroba

Cukrovka bola oprávnene nazvaná „poruchou samotného motora života“. Keď telo nedokáže spracovať glukózu, môže zlyhať množstvo životne dôležitých mechanizmov, čo môže mať niekedy aj smrteľné následky. „Ľudia nezomierajú priamo na cukrovku,“ hovorí Dr. Harvey Katzeff, „zomierajú na komplikácie. Komplikáciám sa nám celkom darí predchádzať, ale keď už raz nastanú, nedokážeme ich tak dobre liečiť.“ *

Existuje nejaká nádej pre tých, ktorí trpia cukrovkou? Áno, ak pochopia vážnosť tejto poruchy a podrobia sa liečbe. *

Strava a cvičenie

Hoci cukrovke 1. typu sa nedá predchádzať, vedci skúmajú vrodené rizikové faktory a snažia sa nájsť spôsoby, ako zastaviť útok imunitného systému. (Pozri rámček „Úloha glukózy“ na 8. strane.) „Pri cukrovke 2. typu je perspektíva oveľa sľubnejšia,“ píše sa v knihe Diabetes—Caring for Your Emotions as Well as Your Health (Cukrovka — starostlivosť o vaše citové i telesné zdravie). „Mnoho  ľudí, ktorí sú geneticky náchylní na cukrovku, sa môže vyhnúť príznakom tejto choroby jednoducho tak, že budú jesť vyváženú stravu a pravidelne cvičiť, čím zostanú fyzicky fit a udržia si normálnu hmotnosť.“ *

Časopis Journal of the American Medical Association zdôrazňuje hodnotu cvičenia a podáva správu o veľkej štúdii, ktorá sa uskutočnila medzi ženami. Podľa štúdie „už len malé množstvo fyzickej činnosti zvyšuje na viac ako 24 hodín vychytávanie glukózy [telovými bunkami] pomocou inzulínu“. Preto správa na záver uvádza, že „chôdza a zvýšená telesná aktivita sú spojené s podstatným znížením rizika vzniku cukrovky 2. typu u žien“. Výskumníci odporúčajú najmenej 30 minút miernej fyzickej aktivity každý deň alebo aspoň väčšinu dní v týždni. Môže ísť napríklad o niečo také jednoduché, ako je chôdza, ktorá je podľa príručky American Diabetes Association Complete Guide to Diabetes (Kompletná príručka pre diabetikov od Americkej asociácie diabetikov) „pravdepodobne najlepšou, najbezpečnejšou a najlacnejšou formou cvičenia“.

No ľudia s cukrovkou by mali cvičiť pod dohľadom odborníka. Jedným dôvodom je, že cukrovka môže poškodiť cievny systém a nervy, a tak ovplyvňuje krvný obeh a citlivosť. Preto obyčajné nepovšimnuté škrabnutie na nohe sa môže zapáliť a zmeniť sa na vred — čo je vážny stav, ktorý môže viesť k amputácii, ak sa okamžite nelieči. *

Napriek tomu pravidelné cvičenie môže diabetikovi pomôcť udržiavať cukrovku pod kontrolou. „Čím viac výskumníci skúmajú úžitok pravidelného cvičenia, tým viac sú presvedčení o jeho užitočnosti,“ píše sa v príručke ADA Complete Guide.

Liečba inzulínom

Mnoho diabetikov musí okrem zdravého stravovania a pravidelného cvičenia denne testovať svoju hladinu cukru v krvi a pichať si viackrát denne inzulín. Niektorým diabetikom s cukrovkou 2. typu sa stravou a dobrými návykmi v cvičení tak zlepšil zdravotný stav, že aspoň na čas mohli prerušiť liečbu inzulínom. * Karen, ktorá má cukrovku 1. typu, zistila, že cvičenie zvyšuje účinnosť  podávaného inzulínu. Preto mohla znížiť svoju dennú dávku inzulínu o 20 percent.

No ak je potrebné, aby si diabetik začal pichať inzulín, nie je dôvod, aby bol skľúčený. „Keď si musíte začať pichať inzulín, neznamená to, že ste zlyhali,“ hovorí Mary Ann, zdravotná sestra, ktorá sa stará o niekoľko pacientov s cukrovkou. „Nech máte akúkoľvek formu cukrovky, ak si budete starostlivo regulovať hladinu cukru v krvi, znížite tým možnosť výskytu iných zdravotných problémov, ktoré by sa mohli objaviť neskôr.“ Nedávna štúdia odhalila, že u ľudí s cukrovkou 1. typu, ktorí si prísne strážia hladinu cukru v krvi, „sa významne znížil výskyt očnej retinopatie, diabetického ochorenia obličiek a poškodenia nervov“. Napríklad riziko vzniku očnej retinopatie sa znížilo o 76 percent! Ľudia s cukrovkou 2. typu, ktorí si prísne strážia hladinu cukru v krvi, dosahujú podobné výsledky.

Aby bola liečba inzulínom ľahšia a menej nepríjemná, striekačky a inzulínové perá, čo sú pomôcky, ktoré sa používajú najčastejšie, majú mikroihly, ktoré sú oveľa znesiteľnejšie. „Prvý vpich je zvyčajne najhorší,“ hovorí Mary Ann. „Väčšina pacientov hovorí, že pri ostatných už necítia skoro nič.“ K ďalším pomôckam na podávanie inzulínu patria autoinjektory, ktoré vpichujú ihlu cez kožu bezbolestne, a prúdové injektory, ktoré inzulín vystreknú v silnom tenkom prúde a doslova ho prestrelia cez kožu. Ďalej sú to infúzne súpravy s katétrom, ktorý môže zostať na jednom mieste vpichu dva až tri dni. V posledných rokoch si získala obľubu inzulínová pumpa veľká asi ako zápalková škatuľka. Toto programovateľné zariadenie dodáva inzulín plynulo cez katéter podľa dennej potreby organizmu.  Podávanie inzulínu je vďaka tomu presnejšie a pohodlnejšie.

Snažte sa dozvedieť viac

Keď zoberieme do úvahy všetky okolnosti, neexistuje nejaká všeobecná liečba cukrovky, ktorá by sa dala naordinovať v každom prípade. Každý jednotlivec musí pri úvahe o liečbe zvážiť viacero činiteľov, aby urobil osobné rozhodnutie. „Dokonca aj keď sa o vás stará tím zdravotníkov,“ hovorí Mary Ann, „vy ste pri kormidle.“ Časopis Diabetes Care uvádza: „Takú liečbu cukrovky, pri ktorej sa diabetik systematicky neučí, akú úlohu hrá v liečbe on, možno považovať za neštandardnú a neetickú.“

Čím viac sa diabetici dozvedia o svojej chorobe, tým lepšie budú vyzbrojení, aby sa starali o svoje zdravie a zväčšili vyhliadky na dlhší a zdravší život. No ak má byť vzdelávanie účinné, je potrebná trpezlivosť. V knihe Diabetes—Caring for Your Emotions as Well as Your Health sa píše: „Ak sa budete snažiť naučiť všetko naraz, pravdepodobne budete zmätený a informácie nevyužijete efektívne. Okrem toho väčšinu tých najužitočnejších informácií, ktoré sa budete musieť naučiť, nenájdete v letákoch či knihách. Ide napríklad o to... ako sa so zmenami v bežných činnostiach mení vaša hladina cukru v krvi. To sa dá zistiť len po čase, metódou pokusu a omylu.“

Napríklad starostlivým sledovaním môžete zistiť, ako vaše telo reaguje na stres, ktorý môže spôsobiť, že vaša hladina cukru v krvi sa nečakane zvýši. „Žijem s cukrovkou 50 rokov,“ hovorí Ken, „a tak už viem, čo mi moje telo hovorí!“ Kenovi sa vypláca, že „počúva“ svoje telo, pretože stále je schopný pracovať na plný úväzok — aj keď má viac ako 70 rokov!

Dôležitá je podpora rodiny

Pri liečbe cukrovky by sa nemala prehliadať podpora rodiny. Jedna kniha dokonca uvádza, že „súdržnosť rodiny je možno najzávažnejším činiteľom“ pri zvládaní cukrovky u detí a mladých ľudí.

Je užitočné, keď členovia rodiny získavajú o cukrovke informácie a tiež keď s diabetikom navštevuje lekára vždy niekto iný z rodiny. Vedomosti im pomôžu, aby chorému dokázali poskytovať oporu, aby vedeli rozpoznať dôležité príznaky a vedeli, ako reagovať. Ted, ktorého manželka trpí cukrovkou 1. typu od štyroch rokov, hovorí: „Viem rozpoznať, kedy Barbare klesá hladina cukru príliš nízko. Vtedy stíchne uprostred rozhovoru, začne sa veľmi potiť a bezdôvodne sa rozčúli. A jej reakcie sa spomalia.“

Podobne keď si Catherine všimne, že jej manžel Ken zbledne a pokožka mu zvlhne, a spozoruje uňho zmenu nálady, dá mu nejaký ľahký matematický príklad. Keď je z jeho odpovede jasné, že je zmätený, Catherine vie, že je čas, aby sa ujala iniciatívy a urýchlene konala na nápravu situácie. Ken aj Barbara si veľmi cenia, že majú takého informovaného manželského partnera, ktorého milujú a plne mu dôverujú. *

Milujúci členovia rodiny by sa mali snažiť byť nápomocní, láskaví a trpezliví. Tak môžu chorému človeku pomôcť, aby dokázal zvládať náročné životné situácie, a môžu dokonca ovplyvniť priebeh choroby k lepšiemu. Pre Karen bolo veľmi dôležité, že ju manžel uisťoval o svojej láske. Hovorí: „Nigel mi povedal: ‚Aby ľudia zostali nažive, potrebujú jedlo a vodu práve tak ako ty. Ty k tomu potrebuješ len malú dávku inzulínu.‘ Tieto láskavé, pritom však realistické slová boli práve to, čo som potrebovala.“

Rodina a priatelia musia vedieť aj to, že keď hladina cukru v krvi kolíše, cukrovka môže ovplyvňovať náladu človeka. „Keď mi zmena hladiny cukru spôsobí skľúčenosť,“ hovorí jedna žena, „som veľmi tichá, náladová, frustrovaná a ľahko sa rozruším. Potom sa cítim hrozne, že som sa správala tak detinsky. Ale pomáha mi vedomie, že iní chápu moje pocity — a ja sa ich snažím ovládať.“

Cukrovka sa dá úspešne zvládať, najmä ak má diabetik priateľov a členov rodiny, ktorí sú ochotní spolupracovať. Pomôcť môžu aj biblické zásady. Ako?

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 6]

Ochorenie mladých?

Z cukrovky sa „stáva choroba mladých,“ hovorí Dr. Arthur Rubenstein, popredný endokrinológ a dekan Lekárskej fakulty Mount Sinai v New Yorku. Priemerný vek nástupu cukrovky sa naozaj znižuje. „Pred desiatimi rokmi sme študentov medicíny učili, že s touto chorobou sa nestretnú u človeka, ktorý má menej ako 40 rokov,“ hovorí o cukrovke 2. typu diabetologička Dr. Robin S. Golandová. „Dnes sa s ňou stretávame u detí, ktoré ešte nemajú ani 10 rokov.“

Prečo vzrastá výskyt cukrovky medzi deťmi a mladými ľuďmi? Niekedy je na vine dedičnosť. No svoju úlohu môže zohrávať aj hmotnosť a prostredie. Za posledné dve desaťročia sa zdvojnásobil počet obéznych detí. Aká je príčina? „V priebehu posledných 20 rokov nastalo viacero zmien v stravovacích a pohybových návykoch,“ hovorí Dr. William Dietz z amerických Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb. „K tomu patrí väčšia odkázanosť na jedlá konzumované mimo domu; častejšie vynechávanie raňajok; zvýšená konzumácia sýtených sladených nápojov a jedál rýchleho občerstvenia; obmedzenie [telesnej výchovy] a zrušenie veľkých prestávok v škole.“

Cukrovka je nevyliečiteľná. Preto je múdre riadiť sa radou jedného mladého diabetika, ktorý jednoducho povedal: „Jedz zdravo a budeš fit.“

 [Rámček/obrázok na stranách 8, 9]

Úloha glukózy

Glukóza je pohonnou látkou pre miliardy buniek v ľudskom tele. Aby sa však glukóza dostala do bunky, potrebuje „kľúč“ — inzulín, hormón, ktorý uvoľňuje pankreas. Pri cukrovke 1. typu telo inzulín jednoducho nevytvára. Pri cukrovke 2. typu telo inzulín vytvára, ale zvyčajne nie v dostatočnom množstve. * Bunky navyše nie sú ochotné inzulín prijať — tento stav sa nazýva inzulínová rezistencia. Pri oboch prípadoch cukrovky je následok rovnaký: hladné bunky a nebezpečná hladina cukru v krvi.

Pri cukrovke 1. typu imunitný systém človeka napáda beta bunky v pankrease, ktoré vytvárajú inzulín. Cukrovka 1. typu je preto autoimunitná choroba. Spúšťacími mechanizmami reakcie imunitného systému môžu byť vírusy, jedovaté chemické látky a niektoré lieky. Genetická stavba v tom môže hrať tiež svoju rolu, pretože cukrovka 1. typu sa často objavuje u viacerých členov rodiny a najčastejšie sa vyskytuje medzi belochmi.

  Pri cukrovke 2. typu je genetický faktor ešte silnejší, ale na rozdiel od 1. typu sa táto forma cukrovky častejšie vyskytuje medzi inými rasami, ako je biela. Medzi najviac postihnuté skupiny patria austrálski domorodci a americkí Indiáni. Indiáni majú najväčší pomer výskytu cukrovky 2. typu na svete. Výskumníci skúmajú vzťah medzi genetikou a obezitou, ako aj spôsob, akým prebytok tuku zrejme podporuje inzulínovú rezistenciu u ľudí s genetickou náchylnosťou na túto chorobu. * Na rozdiel od 1. typu sa cukrovka 2. typu vyskytuje najmä u ľudí nad 40 rokov.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok]

Molekula glukózy

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením: Pacific Northwest National Laboratory

[Rámček na strane 9]

Úloha pankreasu

Pankreas, ktorý má veľkosť asi ako banán, sa nachádza priamo za žalúdkom. Podľa knihy The Unofficial Guide to Living With Diabetes (Neoficiálna príručka pre život s cukrovkou) „zdravý pankreas neustále a úžasne citlivo udržiava rovnováhu cukru v krvi. Hladina glukózy v priebehu dňa klesá a stúpa, no pankreas dokáže udržať stabilnú hladinu cukru v krvi tým, že uvoľňuje presne toľko inzulínu, koľko treba.“ Zdrojom inzulínu sú beta bunky v pankrease.

Keď beta bunky nevytvárajú dostatočné množstvo inzulínu, glukóza sa hromadí v krvi a spôsobuje hyperglykémiu. Opačný stav — nízka hladina cukru v krvi — sa nazýva hypoglykémia. Pečeň spolupracuje s pankreasom a pomáha udržať stabilnú hladinu cukru v krvi tak, že prebytočnú glukózu uskladňuje vo forme glykogénu. Keď pečeň dostane príkaz od pankreasu, začne premieňať glykogén späť na glukózu, aby ju telo mohlo využiť.

[Rámček/obrázok na strane 9]

Úloha cukru

Bežná je mylná predstava, že cukrovka vzniká, ak jete veľa cukru. No podľa lekárskych výskumov zvyšuje riziko vzniku cukrovky u ľudí s genetickou predispozíciou priberanie — a nezáleží na tom, či ho spôsobuje len príjem cukru. Napriek tomu jesť príliš veľa cukru nie je zdravé, pretože cukor má veľmi nízku výživovú hodnotu a prispieva k obezite.

Ďalšou mylnou predstavou je, že diabetici majú mimoriadnu chuť na sladké. No v skutočnosti majú rovnakú túžbu po sladkostiach ako väčšina iných ľudí. Keď cukrovka nie je pod kontrolou, môže viesť k hladu — no nie nevyhnutne po cukre. Diabetici môžu jesť sladkosti, ale príjem cukru musia započítať do celodenného príjmu sacharidov.

Podľa nedávnych štúdií môže strava s vysokým obsahom fruktózy — cukru, ktorý sa nachádza v ovocí a zelenine — prispieť k inzulínovej rezistencii a cukrovke dokonca aj v prípade zvierat, bez ohľadu na to, aká je ich hmotnosť.

[Nákresy/obrázky na stranách 8, 9]

Cukrovka v jednoduchých pojmoch

PANKREAS

Zdravý človek

Po jedle reaguje pankreas na zvýšenie obsahu glukózy v krvi tak, že uvoľňuje potrebné množstvo inzulínu

Molekuly inzulínu sa naviažu na receptory svalových a iných buniek. To aktivuje vstupné kanály, ktoré umožnia molekulám glukózy vstúpiť do buniek

Svalové bunky glukózu vstrebajú a spália. Tým sa hladina glukózy v krvnom obehu opäť normalizuje

Cukrovka 1. typu

Imunitný systém napáda beta bunky v pankrease, ktoré produkujú inzulín. Následkom toho sa inzulín nevytvára

Bez pomoci inzulínu sa molekuly glukózy nedostanú do buniek

Cukrovka 2. typu

Vo väčšine prípadov pankreas nevytvára dostatočné množstvo inzulínu

Ak sú receptory menej citlivé na inzulín, neaktivujú sa kanály, ktoré sú potrebné na vstrebanie glukózy z krvi

Glukóza sa hromadí v krvnom obehu, brzdí životné procesy a poškodzuje steny ciev

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

BUNKA

Receptor

Kanál

Inzulín

Jadro

Glukóza

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

CIEVA

Červené krvinky

Glukóza

[Prameň ilustrácie]

Človek: The Complete Encyclopedia of Illustration/​J. G. Heck

[Obrázok na strane 7]

Pre diabetikov je nevyhnutná správna strava

[Obrázky na strane 10]

Diabetici sa môžu tešiť z normálnych činností