Pozoruhodný svet  dážďoviek

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

KRÁĽOVNÁ KLEOPATRA ich vyhlásila za posvätné. Aristoteles ich nazval črevami zeme. Charles Darwin bol presvedčený, že zohrali významnú úlohu v dejinách našej planéty. Ktorý živočích si vyslúžil obdiv takých slávnych ľudí? Všetok tento obdiv zožala nenápadná dážďovka.

Ako sami uvidíte, dážďovky si obdiv skutočne zaslúžia. Je pravda, že sú slizké a krútia sa. Ale aj tieto nie práve najpríťažlivejšie vlastnosti môžu vzbudiť obdiv, keď dážďovky spoznáme trošku lepšie. A to nie je vôbec ťažké. Stačí sa len zohnúť, obrátiť hrudu zeme alebo rozhrabať vrstvu napadaného lístia a ste v pozoruhodnom svete dážďoviek.

Jednoduchý mozog, neuveriteľné schopnosti

Pozrite sa na dážďovku bližšie: jej telo sa skladá z obrúčkovitých článkov, ktoré vyzerajú ako rad tesne zomknutých miniatúrnych venčekov. Každý článok sa pohybuje vďaka dvom skupinám svalov. Jedna skupina je hneď pod pokožkou a tvorí okolo tela dážďovky prstenec. Pod týmito svalmi je druhá skupina, ktorá sa tiahne po celej dĺžke tela. Dážďovka sa pohybuje tak, že naťahuje a sťahuje tieto protichodné svaly, pričom rytmicky zmršťuje a uvoľňuje článok po článku pozdĺž celého tela.

Ak si dáte dážďovku na ruku, určite sa bude rôzne zvíjať a krútiť. Reaguje tak preto, lebo má na tele množstvo zmyslových orgánov — až 1900 na jednom článku. Vďaka týmto receptorom má dážďovka hmat a dokáže vnímať chuť a svetlo.

Dážďovka sa prichytáva o zem pomocou jemných štetiniek. Na každom článku má skupiny štetiniek, ktoré fungujú podobne ako veslá člna. Dážďovka zaborí štetinky do zeme, potiahne sa a potom ich vytiahne. „Veslovať“ môže buď dopredu, alebo dozadu, pričom naraz zaberá vždy iba jedna skupina štetiniek, alebo ak sa vyplaší, jeden koniec tela strčí do zeme a druhý rýchlo stiahne. Harmóniu pohybu týchto „vesiel“ by dážďovke mohol závidieť aj tím olympijských veslárov.

Niektorým druhom dážďoviek dorastajú chvostové články, keď im ich odštipne vták, ale nikdy im nenarastie viac článkov, ako stratia. Zdá sa, že každý článok vyrába vlastný nepatrný elektrický náboj a že stratené články dorastajú dážďovke dovtedy, kým sa nedosiahne určitá maximálna hodnota náboja.

Všetky tie tisíce zmyslových orgánov a zložité svalové systémy sú napojené na mozgovú uzlinu, ktorá je na tom konci dážďovky, kde je ústny otvor. Pokusmi sa zistilo, že okrem pohybových schopností majú dážďovky aj pamäť, hoci obmedzenú, a dokonca aj schopnosť naučiť sa vyhýbať nebezpečenstvu.

Prečo sú také slizké?

Slizký povrch, ktorý mnohých ľudí odpudzuje, vlastne umožňuje dážďovkám dýchať. Dážďovka má pórovitú pokožku. Tesne pod povrchom pokožky vedú krvné cievy, ktorými organizmus prijíma kyslík zo vzduchu alebo okysličenej vody a zároveň uvoľňuje oxid uhličitý. No táto výmena plynov je možná, iba keď je pokožka vlhká. Ak pokožka uschne, dážďovka sa pomaly zadusí.

Na druhej strane dážďovke hrozí zadusenie, aj keď má veľa vody. To sa môže stať za silného dažďa, ak zostane uväznená vo svojej diere, lebo vtedy sa množstvo kyslíka vo vode rýchle vyčerpá. To je jeden z dôvodov, prečo dážďovky po lejaku vyliezajú zo zeme.

Planéta plná pracovitých oráčov

Na našej planéte žije viac ako 1800 druhov dážďoviek. Okrem najsuchších a najstudenších miest žijú všade. V pôde saván južnej Afriky je iba asi 70 dážďoviek na každý štvorcový meter, zatiaľ čo v lesnej pôde Kanady ich môže byť aj viac ako 700 na štvorcový meter.

Na Novom Zélande sa vyskytujú tri základné typy dážďoviek. Prvý typ žije v hnijúcom organickom materiáli na povrchu. Tieto dážďovky sa veľmi rýchlo množia a rýchlo sa pohybujú. Druhým a najrozšírenejším typom sú dážďovky, ktoré sa vodorovne prevrtávajú hornými vrstvami pôdy. Dážďovky tretieho typu sa zavrtávajú do pôdy kolmo a v jednej diere môžu stráviť aj niekoľko rokov, teda celý život. Medzi dážďovkami sú to skutoční siláci. Okolo hlavy majú prstenec mocných svalov, ktorý im umožňuje preraziť a prežuť si cestu do zeme. Jeden z najväčších druhov dážďoviek žije v južnej Austrálii. Tento obor dorastá do dĺžky 1,5 metra a môže vážiť až pol kilogramu.

Dážďovky pôsobia v zemi ako miniatúrni oráči. Prehrýzajú sa cez hnoj, pôdu a tlejúce rastliny a pritom vyrábajú obrovské  množstvo trusu. Odhaduje sa, že dážďovky, ktoré pracujú v pôde zelených polí Anglicka, vyprodukujú ročne asi 20 ton trusu na hektár. Ešte pôsobivejšie výkony dosahujú dážďovky žijúce v údolí Nílu. Dokážu vytvoriť až 2500 ton trusu na hektár. Pôda je vďaka dážďovkám vzdušnejšia, prijíma viac vody a je úrodnejšia.

Vedci zistili, že v tráviacom systéme dážďoviek sa živiny menia na takú formu, ktorú dokážu prijať rastliny. Trus dážďoviek je teda pre rastliny bohatým zdrojom výživy. Okrem toho pri prechode črevom dážďovky sa zničí množstvo škodlivých mikroorganizmov, ktoré sa nachádzajú v rozkladajúcom sa hnoji a rastlinách. Teda keď sa dážďovky kŕmia, prečisťujú pôdu. Sú ideálnym recyklátorom: živia sa odpadom a vyrábajú výživu.

Využitie dážďoviek

Obdivuhodné recyklačné schopnosti dážďoviek sa využívajú na priemyselné spracúvanie odpadu. Jedna firma v Austrálii využíva vo viacerých prevádzkach na spracúvanie odpadu celkovo 500 miliónov dážďoviek. Dážďovky sa chovajú v špeciálnych nádržiach a podávajú sa im prasacie alebo ľudské výkaly spolu so šrotovaným odpadovým papierom a ďalším organickým materiálom. Denne skonzumujú také množstvo tejto hmoty, ktoré zodpovedá 50 až 100 percentám ich telesnej hmotnosti. A výsledkom ich práce je výživa pre rastliny, ktorá sa dobre predáva.

Výskumom sa prišlo aj na ďalšie možnosti využitia dážďoviek — zistilo sa, že môžu byť zdrojom výživy aj pre ľudí. Dážďovky obsahujú rovnaké užitočné aminokyseliny ako hovädzie mäso. V sušenom stave obsahujú 60 percent proteínov a 10 percent tuku. Obsahujú tiež vápnik a fosfor. V niektorých krajinách už v súčasnosti jedia ľudia dážďovkové koláče. Inde ich smažia alebo jedia surové.

I keď sa dážďovky možno nikdy nestanú najpopulárnejším živočíchom na svete, tento svet by bez nich určite vyzeral celkom inak. Preto keď budete nabudúce obdivovať pokojnú krajinku, zamyslite sa na chvíľu nad armádou dážďoviek, ktoré máte pod nohami. Usilovne orú, zúrodňujú pôdu, a tak prispievajú k tomu, aby ste sa mohli ďalej kochať pohľadom na nádhernú krajinu.

[Nákres/obrázky na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Anatómia dážďovky

pokožka

pozdĺžna svalovina

sval štetiniek

štetinky

okružná svalovina

močový mechúr

črevo

nervové vlákno

[Pramene ilustrácií]

Lydekker

J. Soucie © BIODIDAC

[Obrázok na strane 20]

Dážďovky „veslujú“ pôdou pomocou štetiniek

[Obrázok na strane 21]

Dážďovky prevzdušňujú pôdu, a tak ju zúrodňujú

[Obrázok na strane 21]

Obrovská gippslandská dážďovka, ohrozený druh žijúci v Austrálii, ktorý môže dorásť do dĺžky 1,5 metra

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením: Dr. A. L. Yen

[Obrázok na strane 22]

Dážďovky premieňajú odpad na výživu pre rastliny