Ako riešiť problémy medzi mnou a mojimi adoptívnymi rodičmi?
Mladí ľudia sa pýtajú...
Ako riešiť problémy medzi mnou a mojimi adoptívnymi rodičmi?
„Veľmi ma znepokojuje, že neviem vôbec nič o svojich biologických rodičoch.“ — 16-ročná Barbara.
„Nemám ani potuchy o tom, kde som sa narodil a kto sú moji rodičia. Občas na to večer myslím.“ — 9-ročný Matt.
„Keď sa s rodičmi pohádam, napadne ma, že možno moji ‚skutoční‘ rodičia by boli chápavejší. Viem, že je to hrozné, a nikdy som im o tom nepovedal.“ — 16-ročný Quintana.
NIET pochýb, že adoptované dieťa môže mať v živote špecifické problémy. Veľa mladých bojuje s podobnými pocitmi, aké sú opísané v úvode tohto článku. Mnohí premýšľajú, či by mali zistiť, kto sú ich biologickí rodičia, alebo uvažujú, či by ich život nebol šťastnejší, keby žili s nimi. A to ani zďaleka nie sú všetky problémy.
V predchádzajúcom článku tohto seriálu sme uvažovali o niektorých negatívnych predstavách, ktoré môžu mať o sebe adoptované deti. * Ak sa má také dieťa tešiť zo života, je nevyhnutné, aby proti takým skľučujúcim myšlienkam bojovalo. Aké ďalšie problémy však môžu vzniknúť a aké praktické kroky môžeš urobiť, aby si ich dokázal vyriešiť?
Sú to moji „skutoční“ rodičia?
Trinásťročný Jake hovorí, že často premýšľal o svojej biologickej matke. To viedlo k určitým problémom s jeho adoptívnymi rodičmi. Spomína: „Vždy, keď
som sa nahneval, povedal som: ‚Ty nie si moja skutočná matka — nemôžeš ma takto trestať!‘“Ako vidíš, Jake potreboval pochopiť jednu dôležitú otázku: Kto je jeho „skutočná“ matka? Ak si bol adoptovaný, možno zápasíš s rovnakou otázkou, zvlášť ak sa zamýšľaš nad tým, či by tvoji biologickí rodičia nezaobchádzali s tebou lepšie ako adoptívni. Ale stávajú sa ľudia „skutočnými“ rodičmi tým, že privedú na svet dieťa?
Jakova adoptívna matka si to nemyslí. Jake hovorí: „Moja matka vravievala: ‚Som tvoja skutočná matka. Hoci ťa porodila iná žena, teraz som tvojou skutočnou matkou ja.‘“ Keď si dospelí vezmú domov dieťa a prijmú zodpovednosť za to, že mu poskytnú bývanie, budú ho živiť, vychovávať a starať sa o jeho potreby, vtedy sa stávajú „skutočnými“ rodičmi. (1. Timotejovi 5:8) Tak sa na to pravdepodobne pozerajú aj príslušné úrady v krajine, kde žiješ. A ako sa na to pozerá Boh?
Pouvažuj nad tým, ako to bolo v prípade Ježiša Krista — čo možno nazvať najznámejším prípadom adopcie v celej histórii. Ježiš nebol vlastným synom tesára Jozefa, ale Jozef ho prijal za svojho. (Matúš 1:24, 25) Búril sa Ježiš proti Jozefovej autorite, keď rástol? Nie, naopak. Ježiš chápal, že Božou vôľou je, aby svojho adoptívneho otca poslúchal. Veľmi dobre poznal zákon, ktorý dal Jehova pre izraelské deti. Aký to bol zákon?
Cti svojho otca a svoju matku
Biblia mladým hovorí: „Cti svojho otca a svoju matku.“ (5. Mojžišova 5:16) Slovo „ctiť“ sa v Biblii často používa na vyjadrenie rešpektu, vážnosti a ohľaduplnosti. Takúto úctu môžeš svojim adoptívnym rodičom prejaviť tým, že si k nim láskavý, rešpektuješ ich postavenie, počúvaš ich názory a si ochotný splniť akúkoľvek rozumnú požiadavku, ktorú na teba azda majú.
Ale čo v prípade, keď sa zdá, že tvoji adoptívni rodičia sa správajú nerozumne? Samozrejme, to sa môže stať. Všetci rodičia sú nedokonalí, či sú adoptívni, alebo nie. Keďže robia chyby, niekedy môže byť naozaj náročné poslúchať ich. Zrejme práve v takých prípadoch máš sklon zameriavať sa na fakt, že si adoptovaný, a možno prídeš k záveru, že vzhľadom na to nemusíš až tak poslúchať. Ale je to naozaj tak?
Pomôcť ti môže napríklad to, keď budeš uvažovať o situácii, v ktorej bol Ježiš. Pamätaj, že Ježiš bol dokonalý. (Hebrejom 4:15; 1. Petra 2:22) Ale jeho adoptívny otec nebol dokonalý a dokonalá nebola ani jeho matka. Preto je veľmi pravdepodobné, že nastali situácie, keď Ježiš videl, že jeho rodičia robia chyby. Ale búril sa Ježiš proti Jozefovmu nedokonalému vedeniu rodiny alebo proti autorite Márie, keď ako matka robila chyby? Nie. Biblia hovorí, že ako Ježiš rástol, „naďalej sa [svojim rodičom] podriaďoval“. — Lukáš 2:51.
Teraz sa zamysli nad sebou. Keď máš odlišný názor ako tvoji adoptívni rodičia, možno si presvedčený, že sa mýlia. No musíš uznať, že aj ty si nedokonalý. Vždy je tu teda možnosť, že sa mýliš ty. V každom prípade najlepšie bude napodobňovať Ježišov príklad. (1. Petra 2:21) Ak na to budeš pamätať, pomôže ti to byť poslušným. Ale je tu ešte jeden závažnejší dôvod, prečo by si mal poslúchať svojich rodičov.
Biblia hovorí: „Vy, deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé v Pánovi.“ (Kolosanom 3:20) Áno, poslušnosťou robíš radosť svojmu nebeskému Otcovi. (Príslovia 27:11) Jehova chce, aby si sa učil poslušnosti, pretože vie, že to povedie k tvojmu šťastiu. Vo svojom Slove povzbudzuje mladých k poslušnosti, pričom dodáva: „Aby sa ti dobre darilo a aby si zotrval dlhý čas na zemi.“ — Efezanom 6:3.
Posilňuj si puto so svojimi adoptívnymi rodičmi
Ak chceš mať so svojimi adoptívnymi rodičmi dobrý vzťah, vyžaduje si to viac ako len úctu a poslušnosť. Pravdepodobne si želáš, aby vo vašej domácnosti panovala atmosféra vrúcnosti a lásky. Tvoji adoptívni rodičia majú zodpovednosť takú atmosféru vytvárať. No aj ty v tom môžeš zohrať dôležitú úlohu. Ako?
Príslovia 20:5) Okrem toho sa usiluj prispieť k hladkému chodu domácnosti, napríklad tak, že pomáhaš s domácimi prácami a inými úlohami bez toho, aby ti to museli pripomínať.
Snaž sa hľadať spôsoby, ako sa s rodičmi zblížiť. Usiluj sa dozvedieť viac o nich, o ich živote a záujmoch. Keď ťa trápi nejaký problém, hľadaj u nich radu, ale vyber si na to taký čas, keď sú odpočinutí a dokážu ťa dobre vnímať. (A čo tvoji biologickí rodičia? Ak sa rozhodneš vyhľadať ich alebo ak sa oni rozhodnú vyhľadať teba, nemusí to ohroziť tvoje puto s adoptívnymi rodičmi. V minulosti pracovníci v oblasti adopcie odmietali poskytovať informácie, keď biologickí rodičia chceli vyhľadať dieťa, ktoré dali na adopciu, alebo naopak, keď dieťa chcelo vyhľadať rodičov. Dnes sa to v niektorých krajinách zmenilo a mnohé adoptované deti sa stretli so svojimi biologickými rodičmi, ktorých nepoznali. Pravdaže, v krajine, kde žiješ, to môže byť iné.
V každom prípade to, či vyhľadáš svojich biologických rodičov, alebo nie, je tvoje osobné rozhodnutie a rozhodnúť sa v tejto veci nemusí byť ľahké. Mladí, ktorí boli adoptovaní, majú v súvislosti s touto otázkou často zmiešané pocity. Niektorí veľmi túžia nájsť svojich biologických rodičov, zatiaľ čo iní sa rozhodli, že ich nebudú hľadať. No už veľa adoptovaných detí sa stretlo so svojimi biologickými rodičmi, a pritom to nenarušilo ich blízky vzťah s adoptívnymi rodičmi.
Poraď sa v tejto veci so svojimi adoptívnymi rodičmi a možno bude dobré vypýtať si radu aj od zrelých priateľov z kresťanského zboru. (Príslovia 15:22) Skôr než urobíš nejaký krok, starostlivo zváž svoje rozhodnutie. Ako hovoria Príslovia 14:15: „Bystrý uvažuje o svojich krokoch.“
Ak sa rozhodneš, že sa pokúsiš skontaktovať s biologickými rodičmi, snaž sa svojich adoptívnych rodičov uistiť o tom, že ich máš stále rád a že si ich vážiš. Takým spôsobom si udržíš pevné puto s rodičmi, ktorí sa o teba starali a vychovávali ťa, hoci budeš spoznávať aj tých, ktorí spôsobili tvoje narodenie a ktorí ťa pred dlhým časom dali na adopciu.
Posilňuj si vzťah k svojmu nebeskému Otcovi
Mnohí mladí, ktorí boli adoptovaní, zápasia s pocitom strachu, že zostanú opäť opustení. Obávajú sa, že by mohli stratiť svoju adoptívnu rodinu, tak ako kedysi stratili tú biologickú. Je pochopiteľné, že človek môže cítiť také obavy. No nedovoľ, aby ťa takýto chorobný strach ovládol. Pamätaj na tieto múdre slová: „V láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach.“ (1. Jána 4:18) Rozvíjaj si lásku k druhým a k tým, ktorí sú teraz tvojou rodinou. A predovšetkým si prehlbuj lásku k svojmu nebeskému Otcovi, Jehovovi Bohu. On je dokonale spoľahlivý a nikdy neopustí svoje verné deti. Môže zmierniť tvoje obavy. — Filipanom 4:6, 7.
Catrina, ktorá bola ako dieťa adoptovaná, hovorí, že čítanie Biblie jej veľmi pomohlo priblížiť sa k Bohu a žiť šťastným, zmysluplným životom. Hovorí, že blízky vzťah k Jehovovi „je veľmi dôležitý, pretože náš nebeský Otec vie, ako sa cítime“. Catrinin obľúbený biblický text je zo Žalmu 27:10, kde sa píše: „I keby ma opustil vlastný otec a vlastná matka, i tak by sa ma ujal sám Jehova.“
[Poznámka pod čiarou]
^ 7. ods. Pozri článok „Prečo ma museli dať na adopciu?“ v Prebuďte sa! z 22. apríla 2003.
[Obrázok na strane 20]
Hľadaj spôsoby, ako sa zblížiť so svojimi adoptívnymi rodičmi