Choroby prenášané hmyzom — rastúci problém

SME V JEDNEJ latinskoamerickej domácnosti a práve je čas ísť spať. Matka s láskou ukladá synčeka do postele a dáva mu dobrú noc. V izbe je tma a zo štrbiny v strope nad posteľou vylieza lesklá, čierna, asi trojcentimetrová ploštica. Nepozorovane padá na tvár spiaceho dieťaťa a ciciakom mu skoro nebadateľne prebodáva jemnú pokožku. Pri cicaní krvi vypúšťa trus plný parazitov. Chlapec sa v spánku poškrabe na tvári a infikované výkaly si votrie do rany.

Tento jediný kontakt s plošticou sa končí tým, že dieťa sa nakazí Chagasovou chorobou. O jeden alebo dva týždne dostane vysokú horúčku a celé opuchne. Ak prežije, parazity sa usídlia v jeho tele a napadnú srdce, nervovú sústavu a vnútorné tkanivá. Bez príznakov môže uplynúť 10 až 20 rokov. No potom sa v jeho zažívacom trakte objavia lézie, dostane mozgovú infekciu a napokon zomrie na zlyhanie srdca.

Táto vymyslená správa realisticky opisuje, ako sa môže človek nakaziť Chagasovou chorobou. V Latinskej Amerike hrozí táto choroba miliónom ľudí.

Viacnohí spoločníci človeka

„Väčšinu závažnejších horúčkovitých ochorení človeka spôsobujú mikroorganizmy prenášané hmyzom,“ uvádza sa v diele Encyclopædia Britannica. Výraz „hmyz“ používajú ľudia bežne nielen na hmyz samotný — na živočíchy s troma pármi nôh, ako sú muchy, blchy, komáre, vši a chrobáky —, ale aj na živočíchy so štyrmi pármi nôh, ako sú roztoče a kliešte. Vedci zaraďujú všetky tieto živočíchy do jednej väčšej kategórie nazývanej článkonožce, čo je najväčší kmeň živočíšnej ríše. Do tohto kmeňa patrí prinajmenšom milión známych druhov.

Veľká väčšina hmyzu je pre ľudí neškodná a niektoré druhy sú veľmi užitočné. Bez nich by neboli opelené a nepriniesli by úrodu mnohé rastliny, od ktorých závisí výživa ľudí a zvierat. Niektoré druhy hmyzu pomáhajú recyklovať odpad. Mnoho druhov sa živí výlučne rastlinnou potravou, zatiaľ čo ďalšie požierajú iný hmyz.

A sú tu aj také druhy hmyzu, ktoré obťažujú ľudí a zvieratá, buď bolestivým štípaním, alebo proste tým, že sa vyskytujú vo veľkých množstvách. Niektoré zase pôsobia veľké škody na úrode. Ešte horšie je to s hmyzom, ktorý šíri choroby a smrť. Choroby prenášané hmyzom „spôsobili od 17. do 20. storočia väčší počet ochorení a úmrtí u ľudí než všetky iné príčiny spolu,“ uviedol Duane Gubler z Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb v Spojených štátoch.

 V súčasnosti je približne každý šiesty človek nakazený chorobou, ktorú prenáša hmyz. Okrem toho, že tieto choroby spôsobujú ľuďom utrpenie, predstavujú aj veľkú finančnú záťaž, a to zvlášť pre rozvojové krajiny — teda pre krajiny, ktoré si to môžu najmenej dovoliť. Stačí len jeden prípad prepuknutia takej choroby, a môže to byť veľmi nákladné. Keď napríklad v roku 1994 prepukla v západnej časti Indie nákaza, údajne to z miestnych a svetových finančných zdrojov odčerpalo miliardy dolárov. Podľa informácií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nebudú najchudobnejšie krajiny sveta schopné hospodárskeho rastu, kým sa im tieto zdravotné problémy nepodarí dostať pod kontrolu.

Ako hmyz prináša choroby

Hmyz slúži ako prenášač choroby dvoma hlavnými spôsobmi. Prvým je mechanický prenos. Tak ako môžu ľudia nanosiť špinu domov na topánkach, „muchy môžu na nohách priniesť milióny mikroorganizmov, ktoré môžu spôsobiť chorobu, ak ich je dostatočné množstvo,“ píše sa v diele Encyclopædia Britannica. Muchy môžu nazbierať infekciu napríklad na fekáliách a odovzdať ju, keď si sadnú na jedlo alebo na okraj pohára. Týmto spôsobom ľudia dostávajú také vyčerpávajúce a smrteľné choroby, ako je brušný týfus, dyzentéria alebo cholera. Muchy šíria aj trachóm, čo je hlavná príčina slepoty ľudí na svete. Pri tejto chorobe nastáva slepota v dôsledku zjazvenia rohovky, priezračnej časti oka pred dúhovkou. Na celom svete je takto postihnutých asi 500 000 000 ľudí.

Podozrenie z mechanického prenosu chorôb padá aj na šváby, ktorým sa darí všade tam, kde je špina. Okrem toho prudký vzrast počtu prípadov astmy zvlášť u detí, ku ktorému dochádza v poslednom čase, dávajú odborníci do súvisu s alergiami spôsobenými kontaktom so švábmi. Predstavte si napríklad 15-ročnú Ashley, ktorá mnoho nocí nespala, lebo pre astmu nemohla dýchať. Keď sa ju lekárka chystala počúvať, Ashley vypadol zo šiat šváb a utekal po vyšetrovacom stole.

Choroby zvnútra

Hmyz môže šíriť choroby aj iným spôsobom. Keď má v sebe vírusy, baktérie alebo parazity, môže chorobu preniesť pohryznutím alebo inak. Takto prenáša choroby na ľudí iba malé percento hmyzu. Napríklad hoci existujú tisíce druhov komárov, maláriu — chorobu, ktorá je po tuberkulóze druhou najčastejšou príčinou úmrtia ľudí nakazených nejakou prenosnou chorobou — prenášajú iba komáre rodu Anopheles.

No ďalšie komáre prenášajú množstvo iných chorôb. V správe WHO sa uvádza: „Zo všetkých druhov hmyzu prenášajúceho choroby sú komáre najväčšou hrozbou, lebo šíria maláriu,  horúčku dengue a žltú zimnicu, na ktoré ročne ochorejú stámilióny ľudí a niekoľko miliónov na ne zomrie.“ Najmenej 40 percentám obyvateľov zeme hrozí malária a asi 40 percentám hrozí horúčka dengue. Na mnohých miestach je nebezpečenstvo, že ľudia dostanú obe tieto choroby.

Vo svojom tele prenáša choroby napríklad aj mucha tse-tse, lebo je hostiteľom prvokov, ktoré spôsobujú spavú chorobu. Táto choroba postihuje státisíce ľudí a núti celé dediny opustiť úrodné polia. Mušky rodu Simulium zase prenášajú organizmy vyvolávajúce riečnu slepotu, v dôsledku ktorej stratilo zrak vyše 400 000 Afričanov. Komár rodu Phlebotomus prenáša prvoky spôsobujúce leišmaniózy, čo je skupina vysiľujúcich, znetvorujúcich a často smrteľných chorôb, ktoré v súčasnosti postihujú po celej zemi milióny ľudí každého veku. A všeobecne rozšírené blchy môžu byť hostiteľmi pásomnice, encefalitídy, tularémie i moru — ktorý sa obyčajne spája s čiernou smrťou, chorobou, na ktorú v stredoveku iba za šesť rokov umrela najmenej tretina európskej populácie.

Vši, roztoče a kliešte môžu prenášať rôzne formy týfusu a ďalšie choroby. V krajinách s miernym podnebím môžu byť kliešte nositeľmi potenciálne vyčerpávajúcej lymskej boreliózy, ktorá je v Spojených štátoch a Európe najbežnejšou chorobou prenášanou hmyzom. Švédski vedci zistili, že sťahovavé vtáky môžu preniesť kliešte tisíce kilometrov ďaleko, a tak zaniesť choroby na miesta, kde sa predtým nevyskytovali. Britannica uvádza: „Kliešte prenášajú na ľudí viac chorôb než všetky ostatné článkonožce (s výnimkou komárov).“ Faktom je,  že jediný kliešť môže byť nositeľom až troch druhov organizmov spôsobujúcich chorobu a všetky ich môže preniesť už pri jednom uhryznutí!

„Oddychový čas“

Skutočnosť, že hmyz prenáša choroby, bola vedecky dokázaná iba v roku 1877. Odvtedy prebehli rozsiahle kampane, ktorých cieľom bolo dostať pod kontrolu alebo odstrániť hmyz, ktorý prenáša choroby. V roku 1939 pribudol do arzenálu prostriedkov proti hmyzu insekticíd DDT a v 60. rokoch sa už choroby prenášané hmyzom nepovažovali mimo územia Afriky za významnejšiu hrozbu pre zdravie verejnosti. Pozornosť sa z kontroly prenášačov presunula na liečbu naliehavých prípadov a záujem o štúdium hmyzu a jeho biotopu upadol. Podarilo sa objaviť aj nové lieky a zdalo sa, že veda môže nájsť „zázračný liek“ na všetky choroby. Pre svet to bol „oddychový čas“ v boji proti chorobám. Ale tento oddychový čas sa mal skončiť. V nasledujúcom článku sa dozviete prečo.

[Zvýraznený text na strane 3]

Dnes je každý šiesty človek nakazený chorobou, ktorú prenáša hmyz

[Obrázok na strane 3]

Ploštica, ktorá prenáša Chagasovu chorobu

[Obrázok na strane 4]

Muchy prenášajú na nohách pôvodcov chorôb

[Obrázky na strane 5]

Mnoho druhov hmyzu prenáša choroboplodné zárodky vo svojom tele

Tieto mušky prenášajú riečnu slepotu

Komáre prenášajú maláriu, horúčku dengue a žltú zimnicu

Vši môžu prenášať týfus

Blchy bývajú nositeľmi encefalitídy a ďalších chorôb

Muchy tse-tse prenášajú spavú chorobu

[Pramene ilustrácií]

WHO/​TDR/​LSTM

CDC/​James D. Gathany

CDC/​Dr. Dennis D. Juranek

CDC/​Janice Carr

WHO/​TDR/​Fisher

[Prameň ilustrácie na strane 4]

Clemson University - USDA Cooperative Extension Slide Series, www.insectimages.org