Pozorujeme svet

Vyššia produktivita?

„V súčasnosti každý štvrtý Kanaďan pracuje viac ako 50 hodín týždenne, zatiaľ čo pred desiatimi rokmi to bol len každý desiaty,“ píše sa v novinách Vancouver Sun. Podľa celoštátneho prieskumu, do ktorého sa zapojilo 31 500 pracujúcich Kanaďanov, „polovica respondentov povedala, že pracujú aj doma alebo cez víkendy, pričom mesačne ‚darujú‘ svojmu zamestnávateľovi 27 hodín navyše.“ Jednou z hlavných príčin je technika. „Prieskum ukázal, že takmer všetka nezaplatená práca nadčas urobená doma... je práca na počítači,“ uvádza sa v týchto novinách. A tak namiesto toho, aby technika viedla k štvordňovému pracovnému týždňu a umožnila ľuďom venovať viac času oddychu, v skutočnosti „je jednou z hlavných príčin toho, že je stále viac stresu, chorôb, vyčerpanosti, absencie v práci a ďalších vecí, ktoré spôsobujú zníženie produktivity“. Noviny dodávajú: „Väčšina opýtaných súhlasí s tým, že technika zvýšila ich záujem o prácu a aj ich produktivitu. No na druhej strane takmer nikto nepovedal, že by technika znížila jeho pracovné zaťaženie alebo stres v práci.“

 Znečistenie vo veľkých mestách

„Mexiko, Caracas, Bogota a Havana patria k najznečistenejším mestám na svete,“ podávajú správu mexické noviny El Universal. To je záver vyplývajúci zo štúdie, ktorú uskutočnila organizácia Mercer Human Resource Consulting Society a ktorá bola uverejnená v Londýne. V tejto štúdii skúmajúcej účinky znečisťovania na mestá po celom svete sa brali do úvahy také činitele, ako je kvalita vzduchu, odstraňovanie odpadu, bezpečnosť, bývanie, vzdelanie, doprava a verejné služby. Spomedzi európskych miest je celková kvalita života najvyššia v Zürichu a vo Viedni. Ako najčistejšie mestá na svete boli uvedené Calgary a Honolulu. Podľa tejto správy sa zo všetkých miest Latinskej Ameriky najpríjemnejšie býva v meste San Juan v Portoriku.

Cena za rozbité manželstvá

Po analýze výsledkov viac ako 100 prieskumov uskutočnených v priebehu vyše dvoch desaťročí Rebecca O’Neillová, vedúca projektu z inštitútu Civitas, dobrovoľnej organizácie pre výskum rodiny v spoločnosti, podala správu, že „pre mnohé matky, otcov i deti ‚rodina s jedným rodičom‘ znamená chudobu, citovú bolesť, slabé zdravie, stratu dobrých príležitostí a tiež stratu stability v živote“. Podľa O’Neillovej u detí z rozpadnutých rodín bola „o 50 percent vyššia pravdepodobnosť, že budú trpieť zdravotnými problémami, dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že utečú z domu, a päťkrát vyššia pravdepodobnosť, že budú zneužívané,“ uvádza sa v londýnskych novinách The Sunday Telegraph. Noviny dodávajú: „U detí bez vlastného otca bolo tiež trikrát pravdepodobnejšie, že budú mať problémy v škole a nebudú vedieť vychádzať s inými. Pokiaľ ide o tínedžerov, u nich bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú piť, fajčiť, brať drogy... dopúšťať sa zločinov, že predčasne začnú s pohlavným životom a stanú sa nedospelými rodičmi.“ Podľa správy boli deti z úplných rodín týmito problémami menej ohrozené aj v prípade, keď ich rodičia boli rovnako chudobní a znevýhodnení ako osamelí rodičia.

Samovraždy — hlavná príčina násilnej smrti

„Samovražda je najčastejšou príčinou násilnej smrti na svete,“ uvádzajú londýnske noviny The Independent. V článku založenom na správe Svetovej zdravotníckej organizácie sa okrem toho píše, že v roku 2000 zomrelo násilnou smrťou 1,6 milióna ľudí. Z toho bolo 815 000 samovrážd, 520 000 vrážd a vojny a iné konflikty si vyžiadali 310 000 životov. K drvivej väčšine týchto úmrtí v roku 2000 „došlo v rozvojových krajinách; podiel rozvinutých krajín predstavoval menej ako 10 percent,“ píše sa v novinách. Bielorusko, Estónsko a Litva zaznamenali viac ako štvornásobne vyšší podiel samovrážd než Veľká Británia. V Afrike a v Severnej i Južnej Amerike množstvo vrážd viac než dvojnásobne presahuje počet samovrážd, ale v Austrálii, Európe a na Ďalekom východe je to presne naopak.

Nevyspaté deti

Nedostatok spánku má na zdravie dieťaťa katastrofálne účinky, hovorí sa v časopise U.S.News & World Report. Deti ochudobnené o spánok majú problémy s učením a majú ťažkosti s nadväzovaním priateľstiev. Časopis uvádza: „Deti, ktoré majú spánkový dlh, sa často nedokážu dlhšie sústrediť, sú podráždené, popudlivé a netrpezlivé.“ Lekári sa domnievajú, že za tieto problémy sú často zodpovední rodičia. Detská psychoterapeutka Barbara Braunová-McDonaldová hovorí: „Ak dovolíte deťom, aby boli s vami hore až do jedenástej večer, asi by ste mali prehodnotiť svoj životný štýl.“ Rodičia sú povzbudzovaní, aby stanovili, v akom čase budú deti pravidelne chodiť spať a v akom budú vstávať, a to aj cez víkend, aby si vytvorili zdravé spánkové návyky. K ďalším návrhom patrí vytvoriť si zvyk pravidelne s deťmi robiť pred spaním určité úkony, napríklad ich okúpať, poláskať ich alebo menším deťom prečítať nejaký príbeh, a minimálne hodinu pred spaním im zamedziť prístup k televízoru či k počítaču.

„Hry, jedlo a krv“

Mladí Japonci často trávia čas „v priestranných klimatizovaných miestnostiach, kde sú zdarma dostupné videofilmy, počítačové hry, jedlo a dokonca aj masážne stroje na nohy,“ uvádzajú noviny IHT Asahi Shimbun. „Má to iba jeden háčik: musia preliať svoju krv“, pretože týmito zariadeniami sú transfúzne stanice japonského Červeného kríža. „Ľudia darujú krv v prostredí, ktoré atmosférou pripomína párty,“ píše sa v novinách. „Veľa mladých sa tam zdržiava aj po odbere krvi, jedia šišky, pijú džús a hrajú počítačové hry. Ďalších priťahuje veštenie, ktoré tu niekoľkokrát týždenne tiež ponúkajú zadarmo.“ Ponúkajú aj poradenstvo v kozmetickej úprave, akupresúru, masáže a usporadúvajú koncerty a predávajú použité veci. V snahe zastaviť prudký pokles darcovstva krvi Červený kríž takýmto spôsobom pretvára svoje centrá po celej krajine. Tieto transfúzne stanice, ktoré mali predtým povesť „ponurých a odstrašujúcich“ miest, sa teraz stali „obľúbenými centrami mladých ľudí,“ píše sa v novinách.

Výletné lode a znečisťovanie

„Luxusné výletné lode, ktoré každý rok privážajú milióny cestujúcich na tie najodľahlejšie krásne miesta zeme, ohrozujú život v moriach, pretože za sebou nechávajú odpad,“ podávajú správu londýnske noviny The Sunday Times. Jedna veľká loď prepravujúca takmer 4000 ľudí, ak počítame cestujúcich aj posádku, denne vypustí do mora desaťtisíce litrov mastnej vody z podpalubia, splaškov a odpadovej vody zo spŕch a práčovní a okrem toho asi 70 litrov toxických chemikálií a sedem ton odpadkov. Cestujúci počas plavby vyprodukujú oveľa viac odpadu, ako keď dovolenkujú na súši. V roku 2000 asi 240 výletných lodí prepravilo približne desať miliónov ľudí do oblastí, ktoré sú z ekologického hľadiska zraniteľné, ako napríklad aljašský záliv Glacier Bay, karibské koralové útesy a ostrovy, historické pobrežie Stredozemného mora či dokonca Antarktída. Odhaduje sa, že v roku 2005 to bude ešte o 50 lodí viac. Roger Rufe z ochranárskej organizácie Ocean Conservancy hovorí: „Tieto výletné [dovolenkové] plavby sú stále obľúbenejšie, ale lode sú ako plávajúce mestá bez akýchkoľvek zákonov o odstraňovaní splaškov a odpadu.“

Znížený dopyt po pápežských relikviách

Celé roky „predávanie náboženských predmetov [v Poľsku] zaručovalo istý príjem,“ uvádza sa v poľskom vydaní časopisu Newsweek. V posledných rokoch však možno pozorovať „krízu“, pokiaľ ide o predaj svätých obrázkov a sošiek. Napriek veľkej publicite pápežovej návštevy v Poľsku v roku 2002 bol dopyt po tradičných náboženských predmetoch, ako sú rôzne retiazky a obrazy, len veľmi malý. „Trh bol zaplavený miliónmi sadrových a kovových búst, tácní, obrázkov a sošiek“ zobrazujúcich pápeža, hovorí sa v časopise, „ale zákazníci boli prieberčiví“. Jeden predmet sa však tešil veľkej popularite. Je to plastická karta so „svätými obrázkami“ na jednej strane a s „pozlátenými korálikmi [ruženca] zaliatymi do fólie“ na druhej strane. Tieto „ružencové karty“ sú „najnovším a najobľúbenejším pápežským“ spomienkovým predmetom, uvádza sa v poľskom týždenníku Wprost.