Prečo sa vracajú?

ASI pred 40 rokmi sa zdalo, že klasické choroby prenášané hmyzom, ako malária, žltá zimnica a horúčka dengue, sa na väčšine miest na zemi podarilo takmer úplne vyhladiť. Potom sa však stalo niečo neočakávané — choroby prenášané hmyzom sa začali opäť vyskytovať.

Prečo? Jedným z dôvodov je, že niektoré druhy hmyzu a mikróbov, ktoré hmyz prenáša, získali odolnosť voči insekticídom a liekom, ktoré sa proti nim používali. Tento prirodzený proces adaptácie vyvolalo nielen nadmerné používanie insekticídov, ale aj nesprávne užívanie liekov. V knihe Mosquito (Komár) sa píše: „Až príliš veľa ľudí z chudobných rodín užíva lieky, len kým neustúpia príznaky, a potom si zvyšok liekov uložia pre prípad, že by opäť ochoreli.“ Pri takej nedôslednej liečbe môžu silnejšie mikróby v tele človeka prežiť a vytvoriť novú generáciu mikróbov odolných proti liekom.

Zmena podnebia

Dôležitým faktorom návratu chorôb prenášaných hmyzom sú zmeny — v prírode i v spoločnosti. Príkladom je celosvetová zmena podnebia. Niektorí vedci očakávajú, že globálne otepľovanie bude mať za následok rozšírenie výskytu hmyzích prenášačov chorôb do oblastí, v ktorých je teraz chladnejšie podnebie. Z niektorých dôkazov vidno, že sa to už deje. Dr. Paul R. Epstein z Centra pre zdravie a globálne životné prostredie pri Lekárskej fakulte Harvardovej univerzity hovorí: „Hmyz i choroby prenášané hmyzom (vrátane malárie a horúčky dengue) sa v súčasnosti vyskytujú aj na miestach s väčšou nadmorskou výškou v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike.“ V Kostarike sa horúčka dengue rozšírila cez vrchy, ktoré ju donedávna obmedzovali na tichomorské pobrežie, a teraz je v celej krajine.

To však nie sú všetky dôsledky teplejšieho počasia. V niektorých oblastiach sa v dôsledku otepľovania menia rieky na kaluže, zatiaľ čo v iných to spôsobuje dažde a záplavy, ktoré vedú k vzniku stojatých vôd. V oboch prípadoch je stojatá voda ideálnou liahňou komárov. V teplejšom počasí sa tiež skracuje rozmnožovací cyklus komárov, čo urýchľuje ich množenie a predlžuje obdobie ich zvýšeného výskytu. V teplejšom počasí sú komáre aktívnejšie. Vyššie teploty pôsobia aj vnútri čreva komárov a urýchľujú množenie choroboplodných mikroorganizmov, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že už po jednom uštipnutí sa človek nakazí infekčnou chorobou. No ani to ešte nie je všetko.

 Názorný príklad šírenia choroby

Aj zmeny v ľudskej spoločnosti môžu vplývať na šírenie chorôb prenášaných hmyzom. Tento vplyv pochopíme, keď sa bližšie pozrieme na úlohu hmyzu. Pri mnohých chorobách je hmyz iba jedným z viacerých článkov v procese prenosu choroby. Hostiteľom choroby môžu byť zvieratá alebo vtáky, ktoré na svojom tele nosia hmyz alebo majú v krvnom obehu mikroorganizmy spôsobujúce chorobu. Ak sa hostiteľovi podarí napriek týmto mikroorganizmom prežiť, môže sa stať zdrojom nákazy.

Pouvažujme o lymskej borelióze, ktorú identifikovali v roku 1975. Táto choroba je pomenovaná podľa mesta Lyme v štáte Connecticut (USA), kde ju prvý raz zaznamenali. Baktéria, ktorá zapríčiňuje lymskú boreliózu, sa dostala do Severnej Ameriky možno pred stovkami rokov s potkanmi a dobytkom na lodiach z Európy. Keď drobný kliešť rodu Ixodes nasaje krv infikovaného zvieraťa, do jeho čreva sa dostanú baktérie, ktoré tam zostanú do konca jeho života. Keď neskôr kliešť uhryzne ďalšie zviera alebo človeka, môže baktérie preniesť do krvného obehu obete.

Na severovýchode Spojených štátov je lymská borelióza endemickou chorobou, čiže vyskytuje sa tam už dlho. Hlavným rezervoárom baktérií tejto choroby sú bielonohé myši. Myši sú aj hostiteľmi kliešťov, zvlášť v štádiu vývoja kliešťa. Dospelé kliešte žijú skôr na jeleňoch, kde sa kŕmia a pária. Keď sa dospelá samička nacicia krvi, spustí sa na zem a tam nakladie vajíčka, z ktorých sa zakrátko vyliahnu larvy. Tak sa celý cyklus začína odznova.

Zmena okolností

Zvieratá a hmyz boli prenášačmi choroboplodných zárodkov celé roky bez toho, aby to ľuďom spôsobovalo škodu. Ale keď sa zmenia okolnosti, endemická choroba môže nadobudnúť charakter epidémie, čo znamená, že začne postihovať mnoho ľudí v oblasti. Čo sa zmenilo v prípade lymskej boreliózy?

V minulosti ľudia neprichádzali často do kontaktu s kliešťmi žijúcimi na jeleňoch, lebo dravce regulovali stav jeleňov. Keď prví osadníci z Európy vyklčovali lesy a zmenili ich na farmy, stav jelenej zveri sa znížil a dravce, ktoré lovili jelene, sa presťahovali inam. No v polovici 19. storočia sa farmári presunuli viac na západ a farmy opustili. Krajina sa začala opäť zalesňovať. Jelene sa vrátili, ale ich prirodzení nepriatelia nie.  Preto sa jelenia zver rýchlo rozmnožila a s ňou sa rozmnožila aj populácia kliešťov.

O nejaký čas sa do tejto oblasti dostali baktérie lymskej boreliózy a usadili sa na zvieracích hostiteľoch. Celé desaťročia neboli pre ľudí hrozbou. Keď sa však začali na okraji lesa budovať predmestia, do oblastí zamorených kliešťmi začalo vstupovať oveľa viac detí a dospelých. Kliešte začali napádať aj ľudí a ľudia dostávali lymskú boreliózu.

Choroby v nestabilnom svete

Uvedený scenár predstavuje iba jeden z mnohých spôsobov, akými sa choroby šíria, a je len jedným z príkladov toho, ako môže konanie človeka ovplyvniť výskyt nejakej choroby. „Takmer všetky nové, vylepšené choroby vďačia za svoj návrat ľudskému zásahu,“ píše ochranár Eugene Linden v knihe The Future in Plain Sight (Budúcnosť na dlani). Tu je niekoľko ďalších príkladov: Popularita a rýchlosť moderného cestovania umožňuje, aby sa choroboplodné zárodky a ich prenášače šírili po celej zemi. Škody, ktoré vznikajú v biotope veľkých i malých živočíchov, ohrozujú rozmanitosť života. „Znečisťujúce látky sa dostávajú do vzduchu a vody,“ uvádza Eugene Linden, „čím sa oslabuje imunitný systém zvierat i ľudí.“ Linden ďalej uvádza záver Dr. Epsteina: „Tým, že sa človek zahráva s ekológiou, oslabuje imunitný systém  zeme a podporuje vznik priaznivých podmienok pre mikróby.“

Politická nestabilita vedie k vojnám, ktoré narúšajú ekosystémy a ničia infraštruktúru, ktorá umožňuje zabezpečovanie zdravotníckej starostlivosti a zásobovanie potravinami. Biobulletin, ktorý vydáva Americké prírodopisné múzeum, poukazuje na ďalšiu vec: „Podvyživení a slabí utečenci sú často nútení ísť do preplnených táborov, kde žijú v nehygienických podmienkach, a tak sú vystavení celému radu infekčných chorôb.“

Hospodárska nestabilita núti ľudí sťahovať sa tak cez hranice krajiny, ako aj v rámci nej, a to väčšinou do preplnených mestských štvrtí. „Patogény majú rady preľudnené miesta,“ objasňuje sa v Biobulletine. Pri rýchlom raste počtu obyvateľov mesta sa „často nestíhajú robiť základné opatrenia na ochranu zdravia verejnosti, ako je napríklad zabezpečenie základného vzdelávania, výživy a očkovania“. S preľudnením súvisí tiež vyššia spotreba vody a väčšie nároky na kanalizáciu a odstraňovanie odpadu. Za takých okolností je náročné udržiavať hygienické podmienky a osobnú hygienu, čím sa vytvára prostredie, v ktorom sa darí hmyzu a ďalším prenášačom chorôb. Situácia však nie je beznádejná. O tom sa píše viac v nasledujúcom článku.

[Zvýraznený text na strane 11]

„Takmer všetky nové, vylepšené choroby vďačia za svoj návrat ľudskému zásahu“

[Rámček/obrázok na strane 7]

Západonílsky vírus preniká do Spojených štátov

Západonílsky vírus, ktorý na človeka prenášajú hlavne komáre, bol prvýkrát izolovaný v roku 1937 v Ugande a neskôr jeho výskyt zaznamenali na Blízkom východe, v Ázii, Oceánii a Európe. Na západnej pologuli nebol vírus zistený až do roku 1999. Odvtedy však bolo v Spojených štátoch hlásených viac ako 3000 infekčných ochorení a viac ako 200 osôb zomrelo.

Väčšina ľudí nevedela, že boli infikovaní, hoci u niektorých sa prejavili príznaky podobné príznakom chrípky. V malom percente prípadov sa infekcia rozvinula do vážneho ochorenia, napríklad do encefalitídy a miechovej meningitídy. Dodnes neexistuje preventívna očkovacia látka ani liek proti západonílskemu vírusu. Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb v Spojených štátoch upozorňujú, že západonílsky vírus možno dostať aj pri transplantácii orgánov alebo pri transfúzii krvi od infikovaného darcu. „V súčasnosti nejestvuje test, ktorým by sa v krvi dal zistiť západonílsky vírus,“ písalo sa v roku 2002 v tlačovej správe agentúry Reuters.

[Prameň ilustrácie]

CDC/​James D. Gathany

 [Rámček/obrázky na stranách 8, 9]

Ako sa môžete chrániť? Čo robiť a čo nerobiť

Spolupracovníci časopisu Prebuďte sa! na celom svete sa pýtali obyvateľov oblastí zamorených hmyzom, ktorý prenáša choroby, čo im pomáha udržať si zdravie. Ich rady budú možno užitočné aj vám.

Čistota — prvá obranná línia

▪ Čistota domácnosti

„Prikrývajte nádoby s jedlom. Uvarené jedlo nechajte prikryté až do chvíle, keď ho budete podávať. Keď sa vám rozleje alebo rozsype jedlo, hneď to upracte. Nenechávajte neumytý riad cez noc ani nedávajte zvyšky potravín na noc pred dvere s tým, že ich ráno vyhodíte. Prikryte ich alebo ich zakopte, lebo hmyz a hlodavce vychádzajú v noci hľadať potravu. Okrem toho, tenká vrstva betónu na podlahe uľahčuje udržiavanie čistoty v dome, čo zabraňuje tomu, aby sa v dome usadil hmyz.“ — Afrika.

„Ovocie a čokoľvek, čo priťahuje hmyz, uskladňujte mimo domu. Hospodárske zvieratá — kozy, prasatá, sliepky — nepúšťajte do domu. Toalety, ktoré sú vonku, zakrývajte. Zvierací trus čo najskôr zakopte alebo zasypte vápnom, aby sa vám tam nezlietali muchy. Ak aj susedia tieto veci nerobia, vy môžete udržiavať množstvo hmyzu na únosnej hranici a môžete dať dobrý príklad.“ — Južná Amerika.

[Obrázok]

Nechať jedlo alebo odpadky neprikryté je ako pozvať hmyz, aby sa navečeral s vami

▪ Osobná hygiena

„Mydlo nie je drahé, a tak si často umývajte ruky a perte šaty, zvlášť po kontakte s ľuďmi alebo so zvieratami. Nedotýkajte sa mŕtvych zvierat. Nedotýkajte sa rukami úst, nosa a očí. Šaty si treba prať pravidelne, i keď vyzerajú ešte čisté. No niektoré vône priťahujú hmyz, preto sa vyhýbajte parfumovaným mydlám a iným prostriedkom na udržiavanie osobnej hygieny.“ — Afrika.

Preventívne opatrenia

▪ Likvidujte liahne komárov

Nádoby s vodou a korytá prikrývajte. Odstráňte všetky otvorené nádoby, kde sa zachytáva voda. Nenechávajte stáť vodu v kvetináčoch. Komáre sa môžu vyliahnuť v každej mláke, v ktorej je voda dlhšie ako štyri dni. — Juhovýchodná Ázia.

▪ Nevystavujte sa zbytočne hmyzu

Dávajte si pozor na to, kedy ten-ktorý hmyz najviac napáda svoje obete, a na miesta, kde najviac útočí. V trópoch zapadá slnko skoro, preto sa mnoho každodenných činností robí potme, keď je hmyz aktívnejší. Je riskantné sedieť a spať vonku, keď sa šíri nejaká choroba prenášaná hmyzom. — Afrika.

[Obrázok]

Spať pod holým nebom na území zamorenom komármi je ako pozvať komáre, aby si pochutnali na vás

  Zvlášť do lesa si oblečte také šaty, ktoré zakryjú čo najväčšiu časť vášho tela. Na odev a pokožku vždy naneste repelent. Držte sa pritom návodu na etikete. Keď sa vrátite z výletu v prírode, prezrite, či vy alebo vaše deti nemáte kliešťa. Starajte sa o to, aby zvieratá, ktoré máte doma, boli zdravé a bez hmyzu. — Severná Amerika.

Minimalizujte kontakt s hospodárskymi zvieratami, lebo z nich môže hmyz preniesť chorobu na ľudí. — Stredná Ázia.

Pre všetkých členov rodiny používajte moskytiéry — najlepšie impregnované insekticídmi. Používajte sieťky na okná a udržiavajte ich v dobrom stave. Upchajte otvory medzi strechou a múrom, kadiaľ môže vojsť hmyz. Také preventívne opatrenia niečo stoja, ale keď budete musieť ísť s dieťaťom do nemocnice alebo ak bude živiteľ rodiny príliš chorý na to, aby mohol pracovať, bude vás to stáť ešte viac. — Afrika.

[Obrázok]

Moskytiéry impregnované insekticídom sú lacnejšie ako lieky a liečba v nemocnici

Nedovoľte, aby si hmyz mohol vo vašom dome nájsť nejaký úkryt. Omietnite steny a strop a opravte praskliny a diery. Vnútornú stranu slamenej strechy pokryte látkou, cez ktorú neprejde hmyz. Odstráňte kopy papiera či šiat, alebo obrázky, ktorými máte polepené steny, a podobné veci, ktoré môžu byť úkrytom hmyzu. — Južná Amerika.

Niektorí ľudia sa na hmyz a hlodavce pozerajú ako na vítaných hostí. Hmyz a hlodavce však nie sú vítanými hosťami! Nepúšťajte si ich do bytu. Používajte repelenty a insekticídy, ale iba podľa návodu. Používajte mucholapky a ťapky na muchy. Buďte vynachádzaví: Istá žena si z látky ušila valec, naplnila ho pieskom a položila ho do medzery pod dverami, čím zabránila hmyzu vojsť. — Afrika.

[Obrázok]

Považujte hmyz za nevítaného hosťa. Čím skôr sa ho zbavte!

▪ Preventívna medicína

Udržiavajte si odolnosť organizmu správnou výživou, odpočinkom a cvičením. Znížte stres. — Afrika.

Turisti: Vopred si zaobstarajte aktuálne informácie o rizikách. Také informácie sú dostupné na ministerstvách zdravotníctva alebo na vládnych internetových stránkach. Pred cestou sa podrobte preventívnej liečbe vhodnej do oblasti, ktorú chcete navštíviť.

Keď sa necítite dobre

▪ Ihneď navštívte lekára

Väčšina chorôb sa ľahšie lieči, keď sa zistí včas.

▪ Pozor na nesprávnu diagnózu

Ak je to aktuálne, vyhľadajte lekára, ktorý pozná choroby prenášané živočíchmi a tropické choroby. Povedzte lekárovi o všetkých príznakoch a o tom, kde ste cestovali, aj keď to bolo už dávnejšie. Antibiotiká užívajte, iba ak je to nevyhnutné, a doužívajte celú dávku.

[Obrázok]

Choroby prenášané hmyzom sa môžu prejavovať podobne ako iné choroby. Povedzte lekárovi, kde všade ste boli

[Prameň ilustrácie]

Zemeguľa: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Rámček/obrázok na strane 10]

Môže hmyz prenášať HIV?

Ani po viac ako desaťročí výskumov nenašli entomológovia a lekári dôkaz o tom, že by komáre alebo iný hmyz prenášali HIV — vírus, ktorý spôsobuje AIDS.

Napríklad čo sa týka komárov, ich ústne ústroje sa nepodobajú striekačke s jedným otvorom, cez ktorý by sa krv dala vstreknúť späť. Komáre cicajú krv jedným kanálikom a sliny vypúšťajú druhým. Potom, ako vysvetľuje Thomas Damasso, špecialista na HIV, ktorý pôsobí v Oblastnom tíme zdravotníckej starostlivosti v Mongu v Zambii, tráviaci systém komára krv rozloží, a tak zničí vírus. Vo výkaloch hmyzu sa HIV už nenachádza. A na rozdiel od parazitov spôsobujúcich maláriu HIV sa nedostáva do slinných žliaz komára.

Človek dostane HIV iba vtedy, keď príde do kontaktu s veľkým množstvom choroboplodných zárodkov. Ale ani keby komára pri cicaní niečo vyrušilo a on by hneď preletel na inú obeť, človeku by to neuškodilo, pretože akékoľvek množstvo krvi, ktoré by mohlo zostať na jeho ústnych ústrojoch, by bolo príliš malé na to, aby vyvolalo chorobu. Odborníci usudzujú, že ani keby človek pritľapol komára naplneného HIV-pozitívnou krvou na otvorenej rane, nenakazil by sa vírusom HIV.

[Prameň ilustrácie]

CDC/​James D. Gathany

[Obrázky na strane 7]

Kliešť (na obrázku vpravo zväčšený) prenáša na ľudí lymskú boreliózu

Zľava doprava: Dospelá samička, dospelý samček a nymfa, všetky v životnej veľkosti

[Prameň ilustrácií]

Všetky kliešte: CDC

[Obrázky na stranách 10, 11]

Záplavy, nehygienické podmienky a migrácia ľudí prispievajú k šíreniu chorôb prenášaných hmyzom

[Prameň ilustrácie]

FOTO UNACIONES (from U.S. Army)