Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Menia sa hodnoty k horšiemu?

Menia sa hodnoty k horšiemu?

Menia sa hodnoty k horšiemu?

K NAJVÄČŠÍM darom, ktoré môžu rodičia dať svojim deťom, patrí bezpodmienečná láska a súbor hodnôt, o ktorých nielen hovoria, ale podľa ktorých aj žijú.

Bez správnych hodnôt nie je život ničím iným, iba bojom o prežitie. Hodnoty dávajú životu zmysel. Pomáhajú určiť priority. Stanovujú morálne hranice a určujú pravidlá správania.

Napriek tomu sa dnes mnoho tradičných hodnôt mení. Napríklad profesor Ronald Inglehart hovorí, že „v oblasti sexuálneho správania smeruje spoločnosť k takým normám, ktoré dávajú jednotlivcovi väčšiu slobodu v sexuálnom uspokojení a individuálnej sebarealizácii“. V roku 1997 uskutočnil Gallupov ústav prieskum, pri ktorom dostali ľudia v 16 krajinách otázku, či považujú za morálne priviesť na svet dieťa mimo manželstva. Tu je výsledok: „Rozsah prijateľnosti tohto súčasného životného štýlu sa pohybuje od 90 % a viac v krajinách západnej Európy po menej ako 15 % v Singapure a Indii.“

Niektorí túto novú slobodu v oblasti sexuálneho správania chvália. No v brožúre The Rise of Government and the Decline of Morality (Rozkvet vlády a úpadok morálky) od Jamesa A. Dorna sa uvádza, že „vzrast počtu nemanželských detí“ a „rozpad rodín“ sú „najvýraznejšími znakmi úpadku morálky“.

Ďalšie upadajúce hodnoty

Značný úpadok postihuje aj ďalšie tradičné hodnoty. V správe o Svetovom prieskume hodnôt, ktorý viedol profesor Inglehart, sa píše, že vo vyspelých krajinách „klesá úcta k autorite“.

Ďalšou tradičnou hodnotou je dobrá pracovná morálka. Jestvujú však dôkazy o tom, že aj táto hodnota upadá. Národná federácia nezávislých podnikateľov v Spojených štátoch uskutočnila prieskum, do ktorého bolo zapojených viac ako milión zamestnávateľov. „Tridsaťjeden percent opýtaných uviedlo, že zaplniť voľné pracovné miesta je náročné, a 21 percent uviedlo, že vo všeobecnosti je kvalita práce nízka.“ Jeden zamestnávateľ hovorí: „Je stále ťažšie nájsť pracovníkov, ktorí prídu do práce na viac ako jeden deň, načas a triezvi.“

K tomuto úpadku zrejme prispievajú aj hospodárske činitele. Keď zamestnávateľom poklesnú zisky, začnú prepúšťať zamestnancov alebo im odoberú určité výhody. V časopise Ethics & Behavior sa píše: „Pracovníci, ktorí zažijú takú nelojálnosť, začnú sa podobne správať k svojim zamestnávateľom. Pracovník necíti záväzok pracovať usilovne, lebo zajtra už nemusí mať zamestnanie.“

Ďalšou oblasťou, v ktorej veľmi upadajú hodnoty, je oblasť spoločenského správania a slušnosti. Z istého prieskumu uskutočneného v Austrálii vyplynul takýto záver: „Vyše 87,7 % zamestnancov uviedlo, že nezdvorilosť v zamestnaní vplýva na pracovnú pohodu.“ V prieskume, do ktorého boli zapojení podnikatelia v Spojených štátoch, „osemdesiat percent respondentov uviedlo, že v podnikaní je v súčasnosti viac hrubosti“. Spravodajská agentúra CNN uviedla: „Slabá úroveň obsluhy sa vyskytuje tak často, že takmer polovica opýtaných povedala, že preto odišla za posledný rok z obchodu bez nákupu. Polovica odpovedala, že často vidia ľudí hovoriť do mobilného telefónu nahlas alebo spôsobom, ktorý iných obťažuje. A šesť vodičov z desiatich povedalo, že pravidelne vidia iných ľudí šoférovať agresívne alebo nedisciplinovane.“

Akú hodnotu má ľudský život?

V niektorých prípadoch ľudia hovoria, že prijali isté „hodnoty“, ale ich skutky to nedokazujú. Napríklad Inštitút pre globálnu etiku robil výskum medzi ľuďmi zo 40 krajín. Štyridsať percent z nich si za jednu z piatich „najväčších hodnôt“ vybralo „úctu k životu“. *

No čo sa deje v praxi? Vyspelé štáty iste majú prostriedky na odstránenie väčšiny ľudského utrpenia. Ale v knihe, ktorú napísala výkonná riaditeľka Detského fondu OSN Carol Bellamyová v roku 1998, sa uvádza, že podvýživa „prispieva k úmrtiu viac ako polovice z takmer 12 miliónov detí vo veku do päť rokov, ktoré každoročne zomrú v rozvojových krajinách, a jej následky sa od čias, keď v 14. storočí vyčíňala v Európe čierna smrť, nedajú s ničím porovnať“. Pre každého, kto si cení ľudský život, sú také správy alarmujúce. Carol Bellamyová však poznamenáva, že „celosvetová kríza vo forme podvýživy nenašla žiadny ohlas u verejnosti, a to napriek pribúdajúcim solídnym vedeckým dôkazom o nebezpečnosti tohto stavu. Viac pozornosti sa venuje pohybu na svetových akciových trhoch než rozsiahlym škodám, ktoré môže spôsobiť podvýživa, a rovnako sa nevenuje pozornosť ani veľkému úžitku, ktorý prináša zdravá výživa.“

Čudne pokrútený názor na život sa prejavuje v lekárskej obci. Ešte začiatkom 70. rokov nemalo dieťa, ktoré sa narodilo iba po 23 týždňoch od počatia, takmer žiadnu nádej na prežitie. Dnes prežíva až 40 percent takých predčasne narodených detí. Akou iróniou vzhľadom na to je, že na celom svete sa vykonáva približne 40 až 60 miliónov potratov ročne! Vo väčšine prípadov sa tak ukončí život plodov, ktoré sú iba o niekoľko týždňov mladšie ako predčasne narodení novorodenci, o ktorých život lekári bojujú! Nevidno z toho, aký veľký morálny zmätok tu vládne?

Chýba morálny kompas

Na otázku „Na čom záleží v živote najmenej?“ si väčšina respondentov Gallupovho ústavu ako jednu z dvoch najmenej dôležitých vecí vybrala „byť verný svojmu náboženstvu“. Preto neprekvapuje, že účasť na bohoslužbách neustále klesá. Profesor Inglehart je toho názoru, že prosperita západných krajín „poskytla ľuďom bezprecedentný pocit bezpečia“ a že „to znížilo potrebu útechy, ktorú náboženstvo tradične poskytovalo“.

Ako upadá dôvera v organizované náboženstvo, stráca sa aj dôvera v Bibliu. V jednom medzinárodnom prieskume dostali respondenti otázku, na koho alebo na čo sa spoliehajú, keď sa potrebujú rozhodnúť, či je určitý spôsob konania morálny, alebo nemorálny. Úplná väčšina uviedla, že sa spoliehajú na osobné skúsenosti. „Božie Slovo bolo s veľkým odstupom na druhom mieste,“ píše sa v správe z prieskumu.

Preto nie div, že sa hodnoty menia k horšiemu. Keď chýba morálny kompas a keď sa stále viac zdôrazňujú hmotné ciele a sebecký individualizmus, podporuje to kultúru chamtivosti a ľahostajnosti k pocitom iných ľudí. Aké dôležité veci sa v dôsledku týchto zmien vytratili?

[Poznámka pod čiarou]

^ 12. ods. Pred vyše 50 rokmi prijala Organizácia Spojených národov Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. V jej 1. článku sa píše: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si v dôstojnosti i v právach.“

[Obrázky na stranách 4, 5]

Dnešný úpadok hodnôt sa prejavuje rozpadom rodín, zlou pracovnou morálkou a spurnosťou

[Obrázok na strane 6]

Každoročne zomrú pri potratoch milióny detí, ktoré sú len o niekoľko týždňov mladšie ako toto predčasne narodené dieťa