Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Národný park Nairobi — miesto, kde sa zvieratá voľne potulujú

Národný park Nairobi — miesto, kde sa zvieratá voľne potulujú

Národný park Nairobi — miesto, kde sa zvieratá voľne potulujú

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI

POHĽAD na hodinky ukazuje, že je presne pol siedmej. Spoza východného horizontu práve vystupuje slnko, ktoré sa podobá veľkému, nádhernému purpurovému klenotu. Jeho lúče jasne oznamujú príchod nového dňa, keď postupne prenikajú cez okná vysokých mrakodrapov a zahaľujú ich nádherným zlatistým závojom. Neďaleko týchto kancelárskych budov sa odohráva pôsobivá dráma.

Lev zo svojej skrýše vo vysokej tráve už istý čas pozoruje mladú pasúcu sa impalu. Tá zacíti nebezpečenstvo a rýchlo vyrazí vpred. Lev je jej však v pätách. Nasleduje divoká naháňačka. Ak lev uspeje, uplatní na túto nešťastnú impalu takzvaný zákon džungle.

Pôsobivé naháňačky podobné týmto sa v Národnom parku Nairobi opakujú denne. Tento park leží neďaleko Nairobi, hlavného mesta Kene. Tu majú zvieratá za svojich najbližších susedov ľudí. V roku 1962 bolo dokonca možné pozorovať jedného leva, ako sa potuluje okolo istého luxusného hotela, možno preto, že chcel získať späť svoje kedysi rozsiahlejšie územie. Ako sa zvieratá a obyvatelia mesta začali deliť o životný priestor?

Náročné začiatky

Vytvoriť Národný park Nairobi nebolo vôbec ľahké. Kým sa zvieratá mohli tešiť z chráneného domova, bolo potrebné prekonať niekoľko prekážok. Až do začiatku 20. storočia sa zvieratá bez obmedzenia potulovali po veľkých oblastiach východnej Afriky. Tunajší ľudia mali vždy blízke puto s divými zvieratami a pásli svoje stáda v ich blízkosti. Niektorí dokonca považovali určité zvieratá za „čestný“ dobytok!

No do krajiny začali vo veľkom prúdiť lovci divej zveri ozbrojení puškami. Mnohí z nich si chceli odniesť toľko trofejí, koľko len bolo možné. Medzi nimi bol aj bývalý americký prezident Theodore Roosevelt, ktorý v roku 1909 prišiel do Kene zhromaždiť exempláre do prírodovedeckých zbierok rôznych múzeí. So 600 nosičmi a profesionálnymi lovcami zabil viac ako 500 zvierat a ich kože poslal domov do Spojených štátov. Približne v tom istom čase tam bol aj ďalší známy lovec — Eduard, princ Waleský. Títo muži svojimi výpravami spopularizovali poľovačky na divú zver, takzvané safari. Guľka bola, samozrejme, rýchlejšia a dala sa presnejšie zamerať ako tradičný luk a šíp.

Dokončenie známej bláznivej trate, ako v tom čase nazývali železnicu z Kene do Ugandy, umožňovalo ľuďom usadiť sa v okolí Nairobi. Zvieratá to však obmedzovalo, lebo sa nemohli pohybovať tak voľne ako predtým. Hrozilo im úplné vyhostenie.

Potom sa počas 30. rokov 20. storočia niektorí jednotlivci začali zvierat verejne zastávať. Medzi nimi boli aj Archie Ritchie, v tom čase strážca lesnej zveri, a Mervyn Cowie, účtovník. Prostredníctvom médií a na rôznych zhromaždeniach žiadali koloniálne úrady, aby vytvorili národný park, ktorý by pomohol obmedziť, ak nie úplne zastaviť bezohľadné zabíjanie zvierat. Vláda sa však zdráhala prijať tento návrh. Nebola ochotná vyhradiť nejakú pôdu výlučne na zachovanie flóry a fauny v oblasti, ktorá sa premieňala na najväčšie mestské sídlo vo východnej Afrike.

Ochranárska činnosť narazila na ďalšiu prekážku v podobe druhej svetovej vojny, keď počas cvičení vojaci poškodili územie, na ktorom park dnes stojí. Obeťami vojny boli aj zvieratá. Následkom stálej prítomnosti vojakov stratili zvieratá strach z ľudí, čo zvyšovalo pravdepodobnosť, že začnú loviť ľudí. Aby sa predišlo takémuto koncu, niektoré zvieratá, vrátane známej levice Lulu a jej roztomilej svorky, boli usmrtené.

Zmena názoru zo strany úradov však viedla k tomu, že sa mnohé prekážky podarilo prekonať, a tak ochranári dosiahli cieľ, za ktorý bojovali. Dňa 16. decembra 1946 sa po všetkých tých ťažkostiach nakoniec zrodil Národný park Nairobi, keď vtedajší koloniálny guvernér Sir Philip Mitchell podpísal jeho „rodný list“. Bol to prvý park tohto druhu vo východnej Afrike.

Raj pre návštevníkov

V porovnaní s inými parkmi vo východnej Afrike je Národný park Nairobi pomerne malý. Jeho rozloha sa odhaduje na 117 štvorcových kilometrov, pričom hlavný vchod leží ani nie 10 kilometrov od centra Nairobi. Sláva parku však spočíva práve v tej veľkosti. Málo miest na zemi ponúka ľuďom takú panorámu — vzácny kontrast medzi rýchlo rastúcim mestom Nairobi a africkým bušom.

Veľkosť parku umožňuje návštevníkom vidieť okrem slona takmer všetky väčšie zvieratá v hustejšej koncentrácii, než by videli v rozľahlejších parkoch a rezerváciách. Je tu 100 druhov cicavcov a viac ako 400 druhov vtákov. Park sa rozprestiera neďaleko medzinárodného letiska v Nairobi.

Návštevníci mesta môžu opustiť pohodlie moderných hotelov, sadnúť do auta, prejsť okolo pôsobivých kancelárskych budov a už o niekoľko minút sa dostanú k odvekým pláňam, rozsiahlym plochám buša a lesom. Tu možno pozorovať levy a iné dravé zvieratá v akcii. Vidieť na vlastné oči, ako tieto predátory naháňajú svoju obeť na pozadí blýskajúcich sa mestských mrakodrapov, je zážitok, na ktorý sa tak skoro nezabúda.

Národný park Nairobi sa hemží byvolmi, leopardmi, gepardmi, žirafami, opicami, stovkami antilop a žije tu dokonca aj vzácny a ohrozený nosorožec ostrorohý. Väčšinu spomenutej divej zveri tu možno nájsť stále. Počas obdobia sucha v mesiacoch február/marec a august/september vidno, ako sa veľké čriedy migrujúcich zvierat, napríklad pakoní, zbiehajú pri mnohých jazierkach, ktoré možno nájsť v celom parku.

Niektoré jazierka s výstižným názvom hrošie mláky okupujú skupiny zavalitých hroších obrov, ktoré zostávajú ponorené vo vode celý deň a vychádzajú len v noci, aby sa napásli. Okolo týchto vodných zdrojov vedú turistické trasy, kde môžete odstaviť auto a ísť sa poprechádzať. Pamätajte však na jedno: takéto prechádzky môžu byť veľmi nebezpečné, pretože niektoré jazierka sú domovom dravých krokodílov. Tie môžu leňošiť na brehu a nič netušiaci návštevník ich nemusí zbadať. Aby ste sa nestali ich korisťou, urobíte dobre, ak sa budete prechádzať v sprievode skúsených strážcov parku.

V parku žije množstvo veľmi známych druhov vtákov. Usadil sa tu napríklad najväčší vták na svete, pštros, ktorého výška presahuje dva metre. Vysoko na oblohe plachtí aj často hanobený sup v klasickej úlohe likvidátora zdochlín. Tento na prvý pohľad škaredý vták je pre park skutočným prínosom, pretože odstraňuje zdochliny, na ktorých by sa ináč mohli množiť baktérie škodlivé pre iné zvieratá.

Občas možno zbadáte hadožrúta nohatého. Za ušami má chochol pier pripomínajúcich brká, ktoré kedysi používali pisári na písanie. Zdá sa, že má stále naponáhlo, lebo ani chvíľu nepostojí na jednom mieste. K ďalším druhom patria bociany, takatry tmavé, žuravy korunkaté a volavky chochlaté.

Hoci je Národný park Nairobi pomerne malý, je naozaj majstrovským ekologickým dielom. Západnú časť parku tvorí les, ktorý pokrýva takmer 6 percent celkovej plochy parku. Ročne tu spadne od 700 do 1100 milimetrov zrážok. Je tu aj veľká rozmanitosť stromov, medzi ktoré patrí i nádherný krotónovec. Južnú a východnú časť parku pokrývajú rozsiahle pláne, údolia a vrchy. Tu ročne spadne len asi 500 až 700 milimetrov zrážok. Typický trávnatý porast spolu s datľovníkmi, rôznymi druhmi akácií a inými stromami vytvárajú prostredie pravej savany.

Nemožno prehliadnuť ani veľkolepé strmé skalné steny, ktoré padajú do hĺbky približne 100 metrov ku dnu doliny. Výstup po týchto stenách môže byť pre nadšencov horolezectva vyčerpávajúci — teda aspoň pre tých, ktorí si na to trúfnu!

Park v ohrození

Veľa problémov spojených s ochranárskou činnosťou má jeden spoločný faktor — človeka. Vďaka ľudskému „pokroku“ Národný park Nairobi možno o chvíľu úplne zanikne. Nairobi, mesto, ktoré prispelo k svetovej sláve tohto parku, neustále rastie, a tak zvieratá tlačí stále viac do kúta. Čím viac ľudí sa usadí v mestských častiach, tým viac priestoru potrebujú, a zvieratá sa proti tomu nemôžu brániť. Život v parku ohrozujú aj odpadové vody z neďalekých fabrík.

Ďalší faktor, ktorý zohráva v prežití parku veľkú úlohu, je dostupnosť migračných trás niektorých zvierat. Väčšina parku je oplotená, aby sa zvieratá nemohli zatúlať do mesta. Ale intenzívne obrábanie pôdy a pasenie stád domácich zvierat zmenšuje už aj tak malý priestor, ktorý im na migráciu na južnej strane parku ešte zostáva. Úplné oplotenie by so sebou prinieslo tragické následky. Zvieratá, ktoré by odišli hľadať pastviny, by možno už nikdy nemali šancu vrátiť sa! V úsilí zachovať migračné trasy zvierat sa hlavná organizácia na ochranu prírody v Keni, Kenya Wildlife Service, rozhodla prenajať si pozemok susediaci s parkom. Napriek všetkým problémom Národný park Nairobi naďalej ročne láka tisíce návštevníkov, aby si pozreli jeho pôvabnú krásu.

[Obrázok na strane 24]

Žirafa

[Obrázok na strane 25]

Leopard

[Obrázok na strane 26]

Kŕdeľ bocianov marabu

[Obrázok na strane 26]

Krokodíl

[Obrázok na strane 26]

Lev

[Obrázok na strane 26]

Žurav korunkatý

[Obrázok na strane 26]

Nosorožec ostrorohý

[Obrázok na strane 26]

Pštros