Počúvanie vesmíru v Austrálii

PREHRAŤ

Počúvanie vesmíru v Austrálii

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

UPROSTRED austrálskeho buša kengura náhle dvíha hlavu a so vztýčenými ušami načúva. Jej pozornosť zaujal sotva počuteľný zvuk niekoľkých parabolických antén, ktoré sa pomaly pohybujú po koľajniciach. Zrazu akoby všetko zamrzlo — zviera i antény znehybnejú a v okolí sa rozhostí úplné ticho. Sme svedkami nezvyčajného stretnutia prírody a vedy.

Takéto scény často vidieť pri austrálskom meste Narrabri v buši Nového Južného Walesu pri národnej teleskopickej stanici Austrálsky teleskop. Táto sústava šiestich parabolických antén — z ktorých päť je posuvných a jedna stacionárna — je prepojená s jednou parabolickou anténou s priemerom 64 metrov pri meste Parkes a s ďalšou 22-metrovou blízko Coonabarabranu. Keď sú tieto antény zladené, fungujú ako jedna obrovská parabolická anténa. Sústavu možno ešte rozšíriť prepojením s teleskopmi v Tidbinbille pri Canberre a v Hobarte na Tasmánii.

Tieto úžasné prístroje prehľadávajú južnú oblohu a dôkladne skúmajú jej tajomstvá. Ale načo to všetko? V brožúre výskumnej stanice Austrálsky teleskop sa uvádza: „Malá zvedavosť vedie k veľkým veciam.“

Odhaľovanie tajomstiev vesmíru

Teleskop pri Parkese oficiálne uviedol do prevádzky generálny guvernér Austrálie lord De L’Isle v októbri 1961. Pri tejto príležitosti nadšene vyslovil predpoveď: „Tento prístroj upúta pozornosť vedcov z celého sveta a jeho význam pri odhaľovaní tajomstiev vesmíru ani nemožno dostatočne zdôrazniť.“

Dôvera generálneho guvernéra nebola neopodstatnená. V rádioastronómii, ktorá bola vtedy pomerne novým vedným odborom, bolo otvorenie tohto zariadenia veľkou udalosťou. V knihe Beyond Southern Skies (Za južnou oblohou) sa píše: „Deň oficiálneho uvedenia teleskopu pri Parkese do prevádzky bol pre vedu v Austrálii mimoriadnym dňom. Myšlienka postaviť tento teleskop sa zrodila pred desiatimi rokmi, práca na projektoch trvala štyri roky a ďalšie dva roky trvala jeho stavba.“

Zodpovedný vedúci pracovník strediska v Narrabri Dr. David McConnell pre Prebuďte sa! povedal, že Austrálsky teleskop je najväčšou sústavou teleskopov na južnej pologuli, a dodal: „Rádioastronómovia z mnohých častí sveta prichádzajú na našu stanicu a využívajú Austrálsky teleskop na vedecký výskum a na skúmanie vesmíru. Teleskop má skutočne unikátnu polohu na pozorovanie južnej oblohy.“

Vidieť neviditeľné

Na rozdiel od optických ďalekohľadov zhromažďujú rádioteleskopy informácie vo forme rádiového žiarenia. To sa potom interpretuje, analyzuje a spracúva na viditeľné obrazy. Táto úloha nie je vôbec ľahká, lebo rádiové signály sú mimoriadne slabé.

Keby sa napríklad celkové množstvo energie, ktoré za posledných 40 rokov prijal z rádiových signálov teleskop pri Parkese, zmenilo na elektrickú energiu, 100-wattová žiarovka by sa rozsvietila iba na jednu stomilióntinu sekundy! To uvádza Rick Twardy, výskumný pracovník stanice Austrálsky teleskop pri meste Parkes. Získané dáta sa posielajú do obrovského počítača, ktorý zhromažďuje a vyhodnocuje signály prijaté jednotlivými anténami. „V Narrabri je počítač, ktorý dokáže spracovať 6000 miliónov údajov za sekundu,“ hovorí David McConnell. Výsledky sa potom ešte ďalej spracúvajú a posielajú do ústredia Austrálskeho teleskopu v Sydney, kde sa z nich zhotovia rádiové snímky. Keď sa tieto snímky spoja s dátami získanými pomocou optických ďalekohľadov, ukážu sa niektoré obdivuhodné zázraky vesmíru.

Rádioteleskopy však môžu pracovať aj oddelene na čiastkových výskumných projektoch. Napríklad veľmi slabé rádiové signály, ako sú tie, ktoré vysielajú pulzary, sa lepšie prijímajú a spracúvajú pomocou jednej väčšej parabolickej antény, povedzme tej, ktorá je pri Parkese. Pomocou tohto teleskopu sa podarilo odhaliť viac ako polovicu všetkých známych pulzarov vo vesmíre. Okrem toho poslúžil aj pri prenášaní fotografií z prvých prechádzok človeka po Mesiaci a zohral významnú rolu pri záchrane Apolla 13. Svoju úlohu zohral aj pri mnohých ďalších objavoch, vrátane objavu Einsteinových prstencov a zvyškov supernov, keby sme uviedli dva príklady za všetky. — Pozri sprievodný rámček.

Sme tu sami?

Hoci hlavným účelom Austrálskeho teleskopu je vedecký výskum a hľadanie odpovedí na zložité otázky týkajúce sa vesmíru, malá skupina výskumníkov využíva túto sústavu teleskopov na hľadanie odpovede ešte na inú otázku: Jestvujú vo vesmíre aj iné civilizácie? Táto otázka zamestnáva myseľ výskumníkov, ktorí sú známi ako exobiológovia. Tento pojem je odvodený od gréckeho slova exo, ktoré znamená „vonkajší“, a bios, ktoré má význam „život“.

Ako možno využiť rádioteleskopy pri hľadaní odpovede na túto ťažkú otázku? Niektorí exobiológovia sú presvedčení, že keby bola vo vesmíre nejaká ďalšia civilizácia, pravdepodobne by bola oveľa staršia ako naša, poznala by teda rádiové signály a využila by ich na to, aby sa s nami skontaktovala. Niekoľko vedcov je veľmi optimistických a očakáva, že sa podarí objaviť civilizácie viac či menej podobné našej.

Mnohí si však nie sú takí istí. Niektorí exobiológovia dokonca priznávajú, že zachytené rádiové signály, ktoré zdanlivo naznačovali, že vo vesmíre je život, „boli od jednej civilizácie — od našej“! Hlavný technik britského rádioteleskopu v Jodrell Banku Dr. Ian Morison povedal: „Pred dvadsiatimi rokmi sme si mysleli, že v našej galaxii môžu byť milióny ďalších civilizácií. Teraz si stále viac myslím, že ľudský rod je výnimočný.“

Nech už je ľudská civilizácia akokoľvek výnimočná, astronómom spôsobujeme problémy a bránime im zhromažďovať informácie z vesmíru. Pre elektronický šum, ktorý vytvárame, je počúvanie vesmíru stále ťažšie.

Ticho, prosím, nepočujem!

Silnejšie rádiové vlny, ktoré vyrábajú ľudia, prehlušujú prirodzené vlny, ktoré tvoria vesmírne telesá, až do takej miery, že „v rádiovom prostredí už skoro nič nepočuť,“ uvádza sa v časopise Science News. Zdrojom tohto rušenia sú počítače, mikrovlnné rúry, mobilné telefóny, televízne a rozhlasové vysielanie, vojenské radary, komunikácia riadiacich veží s lietadlami a satelitné systémy. Tieto signály treba oddeliť od signálov vychádzajúcich z galaxií vo vesmíre.

V snahe čo najviac sa vyhnúť rušivým vplyvom sa rádioteleskopy v Austrálii a v iných krajinách sveta umiestňujú na odľahlých miestach. No ani tie nemusia byť dosť ďaleko od rušivých vplyvov. „Rádioastronómovia sa obávajú, že zakrátko im už nezostane na výskum žiaden tichý kútik... Jedného dňa si asi budú musieť postaviť teleskopy na poslednom tichom mieste: na odvrátenej strane Mesiaca.“ To s poľutovaním konštatuje jeden článok v Science News.

No napriek všetkým týmto ťažkostiam sa pomocou Austrálskeho teleskopu darí odhaľovať úchvatné detaily vesmíru, ktoré by sme voľným okom nikdy nemohli vidieť. To by nás malo podnecovať, aby sme premýšľali o tom, akým nádherným miestom je naša Zem v tomto úžasnom vesmíre, a malo by nás to napĺňať vďačnosťou Tvorcovi neba a zeme.

[Rámček/obrázky na stranách 16, 17]

ČO TVORÍ VESMÍR?

Galaxie

Obrovské množstvo hviezdnych sústav, ktoré sú viazané gravitačnou silou

[Obrázok]

Rádiová snímka skupiny galaxií M81

[Prameň ilustrácie]

Snímka s láskavým dovolením NRAO/AUI/NSF

Kvazary

Objekty podobné hviezdam; možno sú to najvzdialenejšie a najjasnejšie objekty vo vesmíre

[Obrázok]

Rádiová snímka kvazaru vzdialeného šesť miliárd svetelných rokov. Predpokladá sa, že zdrojom jeho energie je supermasívna čierna diera

[Prameň ilustrácie]

Pulzary

Vesmírne objekty, o ktorých sa všeobecne predpokladá, že sú to rýchlo rotujúce neutrónové hviezdy vysielajúce impulzy, zvlášť vo forme rádiových vĺn, s vysokým stupňom pravidelnosti

[Obrázok]

Na tejto optickej snímke je pulzar nezreteľným objektom v strede Krabej hmloviny

[Prameň ilustrácie]

Hale Observatory/NASA

Novy

Hviezdy, ktoré náhle začali žiariť tisícekrát jasnejšie, a potom postupne nadobudli pôvodnú intenzitu

Supernovy

Novy, ktoré sú miliónykrát jasnejšie ako Slnko

[Obrázok]

Zvyšok supernovy: Obraz rádiového žiarenia je červený, röntgenového modrý, viditeľného zelený

[Pramene ilustrácií]

Röntgenové žiarenie (NASA/CXC/SAO)/viditeľné žiarenie (NASA/HST)/rádiové žiarenie (ACTA)

Einsteinove prstence

Môže sa jedna galaxia skryť za druhú? Nie, a to ani vtedy, keď sú presne za sebou. Galaxia v popredí funguje ako obrovská gravitačná šošovka a ohýba svetelné alebo rádiové vlny z galaxie v pozadí do útvaru, ktorý pripomína svetelné prstence.

[Prameň ilustrácie]

HST/MERLIN/VLBI National Facility

[Nákres na strane 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Tak ako z röntgenových snímok vidno, čo je vnútri ľudského tela, z rádiových snímok môžeme vidieť vnútorný chod vesmíru

RÁDIOVÉ VLNY

MIKROVLNY

INFRAČERVENÉ ŽIARENIE

VIDITEĽNÉ ŽIARENIE

ULTRAFIALOVÉ ŽIARENIE

RÖNTGENOVÉ ŽIARENIE

GAMA ŽIARENIE

[Prameň ilustrácie]

Steven Stankiewicz

[Obrázok na strane 15]

Hore: Päť zo šiestich antén pri Narrabri

[Prameň ilustrácie]

[Obrázok na strane 15]

Parabolická anténa s priemerom 64 metrov pri Parkese

[Prameň ilustrácie]

Photo Copyright: John Sarkissian

[Prameň ilustrácie na strane 15]

PREBUĎTE SA!