Barcelona — múzeum farieb a štýlov pod  šírym nebom

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

NA CHVÍĽKU si predstavte, že sa prechádzate priestrannou galériou umenia. Je v nej množstvo diel, ktoré okamžite pritiahnu vašu pozornosť a prebudia vašu fantáziu. Všade, kde sa pozriete, vaše oči upúta nekonečná rozmanitosť osobitých tvarov, foriem a farieb, ktoré vyrážajú dych. Táto prekvapujúca umelecká zbierka však nie je umiestnená v nejakej budove či v paláci. Týmto obrovským múzeom umenia pod šírym nebom je mesto Barcelona — a zvlášť Quadrat d’Or * (Zlatá štvrť). Umelecké diela, ktoré sú tu vystavené, nie sú maľby ani sochy, ale samotné budovy. Návštevníkovi ponúkajú nezvyčajnú rozmanitosť štýlov a dekoratívnych prvkov.

Barcelona leží na severovýchodnom pobreží Stredozemného mora. Toto španielske mesto sa nachádza približne iba 160 kilometrov južne od hranice s Francúzskom a zo všetkých španielskych miest sa svojím charakterom zrejme najviac približuje stredoeurópskym mestám. Za posledných sto rokov sa stalo synonymom umeleckého slohu a inovácie v architektúre.

Napriek tomu, že Barcelonu striedavo dobýjali Rimania, Vizigóti, Mauri a Frankovia, prosperovala ako obchodné centrum. V 14. storočí sa v Španielsku dostala do popredia ako veľmi dôležité stredisko manufaktúrnej výroby a stredomorský prístav. Do tohto storočia sa datujú gotické stavby a katedrála, ktoré dnes majestátne stoja v srdci mesta. Veľkoleposť gotickej architektúry (1), ktorá používala zložité a dômyselné stavebné techniky, je dôkazom bohatstva a prosperity, ktorým sa Barcelona v tomto období tešila.

V 16. storočí záujem Španielska smeroval na Západ, pretože obchod s kolóniami zaručoval väčší zisk. Ale s nástupom priemyselnej revolúcie v 19. storočí sa Barcelona stala najvýznamnejším mestom španielskeho textilného priemyslu a opäť začala prosperovať.

Rodí sa nové mesto

Rýchly rozvoj priemyslu v 19. storočí priniesol mestu nielen bohatstvo, ale aj značné problémy. V druhej polovici tohto storočia nastala v Barcelone populačná explózia, ale samotné mesto sa nerozširovalo. A tak bolo nutné nejako vyriešiť problém preľudnenia. Stavebný inžinier Ildefons Cerdà bol poverený, aby urobil plán výstavby a rozšírenia mesta.

Plán, ktorý Cerdà vytvoril v roku 1859, bol nazvaný L’Eixample, čiže expanzia, a dnes je to názov centra mesta. Podľa jeho plánu mali ulice lemované stromami a bloky budov postavené do štvorca — usporiadané takmer dokonale symetricky — vytvoriť mriežkovitý tvar. Mala sa zrodiť nová, veľkolepá, zdravšia Barcelona.

Podľa plánu, ktorý Cerdà vypracoval, začalo mesto veľmi rýchlo rásť. Každý blok budov bol jedinečný a dnes návštevníkom ponúka možnosť vidieť staviteľské diela, ktoré sú veľmi okúzľujúce, rozmanité a krásne. Do plánu boli začlenené aj štýlové triedy a bulváre. Robert Hughes vo svojej knihe Barcelona vyjadruje názor, že štvrť L’Eixample ‚je vďaka svojej architektúre jednou z najzaujímavejších mestských častí v Európe‘.

Barcelona čoraz viac prosperovala a v roku 1888 dostala možnosť usporiadať Svetovú výstavu. Arc de Triomf (2) (Víťazný oblúk), ktorý stojí blízko centra, bol postavený ako pamätník tejto významnej udalosti. Tento nezvyčajný pamätník tiež svedčí o nástupe umeleckého smeru, ktorým Barcelona vyniká nad ostatnými mestami sveta.

Nové umenie rozžaruje mesto

Na začiatku 20. storočia sa začala v celej Európe a Spojených štátoch šíriť secesia — ornamentálny umelecký sloh inšpirovaný prírodnými tvarmi. * Barcelona mala peniaze na investovanie, plán výstavby budov, ktoré mali zveľadiť mesto, a novátorských architektov dychtiacich po experimente. A tak dala secesia mestu jedinečný vzhľad. Najpoprednejším predstaviteľom tohto nového umeleckého slohu bol Antonio Gaudí (1852–1926), ktorý zanechal na panoráme mesta nezmazateľnú stopu.

V Barcelone nájdete väčšinu najlepších Gaudího prác, z ktorých niekoľko je zaradených do zoznamu Svetového dedičstva. Pozoruhodným príkladom je Casa Milà (3), čiže La Pedrera, ktorý sa nachádza na Passeig de Gràcia blízko centra. Na stavbe  nenájdete jedinú rovnú stenu. Zvlnené priečelie vyzerá, akoby bolo vytesané z pieskovca. Exteriér zdobí tepané železné zábradlie, ktoré pripomína strapce ostružín s listami. Vnútri domu sú zvlnené stropy a stĺpy všetkých možných tvarov.

Ďalším výborným príkladom Gaudího génia je Casa Batlló (4). Aj ten nájdete na Passeig de Gràcia. V rokoch 1904 až 1906 Gaudí zrenovoval dom bohatého priemyselníka Josepa Batllóa i Casanovas. Vytvoril dielo, ktoré akoby pochádzalo zo sveta fantázie. Zvlnená strecha vyzerá ako chrbát dinosaura a škridly pripomínajú rybie šupiny. Kým túto budovu neuvidíte, neuveríte.

Hádam najpozoruhodnejším príkladom Gaudího originality je jeho nedokončené umelecké dielo chrám Sagrada Familia (5). Štyri veže na priečelí, ktoré je otočené na sever, vyzerajú ako štyri týčiace sa svietniky, po ktorých stekajú kvapky vosku. Tieto vysoko čnejúce veže sa stali medzinárodným symbolom Barcelony.

Rovnako prekvapujúci je Güellov park (6), mestský park, ktorý Gaudí naprojektoval na kopci v západnej časti mesta. Sochy a stĺpy s typickými krivkami, viacfarebné mozaiky a neobyčajné budovy a komíny kontrastujú s nádhernými záhradami okolo. Ďalšou oslavou foriem a farieb je Palau de la Música Catalana (7) (Palác hudby), ktorý naprojektoval Gaudího súčasník Domènech i Montaner.

Medzi vrchmi a morom

Poloha Barcelony spolu s jej architektonickým dedičstvom dáva mestu nádych odlišnosti. Na západe mesto obkolesuje pohorie Collserola a na východe určuje jeho hranicu  Stredozemné more. Toto more vo veľkej miere prispelo k tomu, že Barcelona prosperuje ako najvýznamnejšie obchodné a prístavné mesto Španielska. Nikoho neprekvapí, že blízko prístavu stojí socha Krištofa Kolumba (8), ktorý ukazuje na more.

Vrchy a more zabezpečujú mestu miernu klímu, ktorá spríjemňuje život v ňom. Počas celého roka od skorého rána do neskorého večera sú ulice plné ľudí. Takmer na každom kroku sú kaviarne a reštaurácie, ktoré lákajú okoloidúcich vôňou čerstvej mletej kávy alebo možnosťou ochutnať niektorú miestnu špecialitu. Trhy s potravinami, ako napríklad slávny Boquería na triede La Rambla lemovanej stromami, ponúkajú všetky možné druhy ovocia, zeleniny či rýb.

Ale návšteva Barcelony by nebola úplná, keby ste si nevyšli na Montjuïc, strmý vrch neďaleko mora. Montjuïc návštevníkom ponúka múzeá, galérie umenia a pôsobivý výhľad na mesto a Stredozemné more. V roku 1992 sa tu konali olympijské hry. Jehovovi svedkovia plánujú v dňoch 31. júla až 3. augusta usporiadať v Barcelone medzinárodný zjazd. Vzhľadom na plánovaný počet delegátov sa bude musieť využiť kapacita obrovského futbalového štadióna Camp Nou.

Aj keď Barcelona má tak ako väčšina veľkých miest svoje problémy, návštevníkom sa zvyčajne veľmi páči jej stredomorská atmosféra. Kvetinové stánky a kaviarne na triede La Rambla, úzke uličky a starodávna nádhera gotickej štvrte, ako aj fascinujúca architektúra mesta robí z Barcelony múzeum farieb a štýlov pod šírym nebom, na ktoré málokto zabudne.

[Poznámky pod čiarou]

[Mapa na strane 14]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Barcelona

Madrid

Sevilla

[Obrázok na strane 16]

Vetracie otvory a komíny na Casa Milà

[Prameň ilustrácie]

Godo-Foto

[Prameň ilustrácií na strane 15]

Fotografie hore: Godo-Foto

[Pramene ilustrácií na strane 17]

Sandra Baker/​Index Stock Photography

Godo-Foto