„Nezabudni si dáždnik!“

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

V BEŽNÝ deň si mnoho ľudí v Británii berie so sebou dáždnik. Človek si nikdy nemôže byť istý, či nebude pršať. Pri odchode z domu voláme jeden na druhého: „Nezabudni si dáždnik!“ a potom ho možno v roztržitosti necháme v autobuse, vo vlaku alebo v obchode. Áno, dáždnik považujeme za samozrejmosť, lebo si vždy môžeme kúpiť nový. Ale ľudia sa naň nepozerali takto vždy.

Vznešená minulosť

Prvé dáždniky vlastne ani neslúžili na ochranu pred dažďom. Boli to v podstate slnečníky, ktoré boli symbolom spoločenského postavenia a vážnosti a mohli ich používať iba významné osoby. Na tisíceročných sochách a maľbách pochádzajúcich z Asýrie, Egypta, Perzie a Indie sú zobrazení sluhovia, ktorí držia nad vládcami slnečník, aby ich chránili pred slnkom. V Asýrii smel mať takýto slnečník iba kráľ.

Dáždnik bol symbolom moci počas celých dejín, a to zvlášť v Ázii. Čím viac mal vládca dáždnikov, tým väčšiu úctu požíval, ako vidno na príklade barmského kráľa, ktorého volali Pán dvadsiatich štyroch dáždnikov.  Niekedy bol dôležitý počet striešok. Dáždnik čínskeho cisára mal štyri striešky a dáždnik siamského ich mal sedem alebo deväť. V niektorých orientálnych a afrických krajinách je dáždnik odznakom moci dodnes.

Dáždnik v náboženstve

Už na začiatku svojej histórie sa dáždnik spájal s náboženstvom. Starovekí Egypťania si predstavovali, že bohyňa Nut chráni celú zem svojím telom ako dáždnik. A tak ľudia chodili pod vlastnými prenosnými „strieškami“, aby mali jej ochranu. Ľudia v Indii a Číne považovali otvorený dáždnik za znázornenie nebeskej klenby. Prví budhisti ho používali ako symbol Budhu a nad kupolami ich náboženských stavieb sú často „dáždniky“. Dáždniky majú svoju úlohu aj v hinduizme.

Do roku 500 pred n. l. sa už dáždniky rozšírili aj do Grécka, kde ich pri náboženských oslavách nosili nad sochami bohov a bohýň. Aténčanky mali slúžky, ktoré nad nimi nosili slnečník, ale z mužov ho používali iba máloktorí. Z Grécka sa tento zvyk rozšíril do Ríma.

Rímskokatolícka cirkev zaradila dáždnik medzi slávnostné odznaky hodnosti. Pápež začal chodiť pod červeným hodvábnym dáždnikom so žltými pásmi a kardináli a biskupi mali fialové a zelené dáždniky. V bazilikách je dodnes stolička pre pápeža, nad ktorou je ombrellone, čiže dáždnik v pápežských farbách. Aj kardinál, ktorý bol hlavou cirkvi medzi smrťou jedného pápeža a zvolením ďalšieho, mal v tom čase ombrellone ako osobný znak.

Ochrana pred dažďom

Dnes poznáme dáždnik, ktorý nás chráni pred dažďom, a slnečník, ktorý nás chráni pred slnkom. Akýsi dáždnik vznikol vtedy, keď Číňanky alebo možno ženy v starom Ríme začali svoje papierové tienidlá voskovať a olejovať, aby ich mohli používať na ochranu pred dažďom. No slnečníky a dáždniky sa z Európy vytratili, až kým ich v 16. storočí znovu neobjavili Taliani a neskôr Francúzi.

V 18. storočí začali dáždniky nosiť ženy v Británii. Muži ich v tom čase nechceli nosiť, lebo to považovali za zženštilé. Výnimkou boli majitelia kaviarní, ktorí pochopili, že je výhodné mať poruke dáždnik, aby mohli pred nepriazňou počasia ochrániť zákazníkov pri vystupovaní z fiakra. Aj duchovní zistili, že dáždnik je užitočný, keď na cintoríne slúžili v lejaku pohrebnú omšu.

Dejiny dáždnika v Anglicku zmenil cestovateľ a filantrop Jonas Hanway. Údajne bol prvým mužom, ktorý mal odvahu verejne ho nosiť po Londýne. Keďže na svojich cestách do zámoria videl, že dáždnik nosia aj muži, bol odhodlaný vzdorovať hnevu a posmeškom fiakristov, ktorí ho často úmyselne ošpliechali vodou z rigola, keď išli okolo. Hanwaya bolo i s dáždnikom pravidelne vídať celých 30 rokov a v čase jeho smrti v roku 1786 už dáždniky s radosťou nosili muži i ženy.

Používať v tých časoch dáždnik bolo veľmi náročné. Bol veľký, ťažký a nešikovný.  Mal naolejovaný hodvábny alebo plátený poťah a jeho rebrá a rukoväť boli z bambusu alebo z veľrybích kostíc, a tak bolo ťažké otvoriť ho, keď bol mokrý. Navyše prepúšťal vodu. No jeho popularita rástla zvlášť preto, že bolo lacnejšie kúpiť si dáždnik, ako si v daždi najať fiaker. Počet výrobcov dáždnikov a obchodov, v ktorých sa dáždniky predávali, rástol a vynálezcovia sa pustili do zlepšovania jeho dizajnu. V polovici 19. storočia si dal Samuel Fox patentovať model Paragon, ktorý mal ľahkú, ale pevnú kovovú kostru, a namiesto hrubého poťahu ľahšiu tkaninu, napríklad hodváb, bavlnu alebo voskovaný ľan. Tak sa zrodil moderný dáždnik.

Módny doplnok

V tom čase sa dáždnik stal veľmi obľúbeným elegantným módnym doplnkom každej anglickej dámy. Rozmery dáždnika, či v tomto prípade skôr slnečníka, sa podľa meniacej sa módy stále zväčšovali. Slnečník bol potiahnutý rôznymi druhmi hodvábu alebo saténu jasných farieb. Často ladil so šatami a zdobili ho jemné čipky, strapce, stužky, mašličky a dokonca perá. Začiatkom 20. storočia nebolo možné vidieť bez slnečníka žiadnu váženú dámu, ktorá si chcela chrániť jemnú pleť.

V 20. rokoch minulého storočia prišla do módy opálená pleť a slnečníky prakticky vymizli. Nastúpila éra anglických džentlmenov v ich neoficiálnej uniforme zloženej z tvrdého klobúka a čierneho zavretého dáždnika, ktorý slúžil aj ako štýlová vychádzková palica.

Po druhej svetovej vojne sa začali vďaka novej technike dodávať na trh dáždniky so zlepšeným dizajnom, napríklad skladacie, a s poťahom z nepremokavého nylónu, polyesteru a plastiku. Dodnes existuje niekoľko dielní, kde sa ručne vyrábajú drahé dáždniky. Ale v súčasnosti už továrne vo veľkom lacno vyrábajú dáždniky všetkých farieb a veľkostí, od obrovských golfových a stolových dáždnikov až po skladacie 15-centimetrové, ktoré sa vojdú do dámskej kabelky.

Hoci v minulosti sa dáždnik považoval za symbol prepychu a postavenia, dnes je ľahko dostupný a patrí k veciam, ktoré ľudia najčastejšie strácajú. Všade na zemi je veľmi užitočným doplnkom, ktorý slúži na ochranu pred nepriazňou počasia. A v niektorých krajinách sa opäť používa slnečník z obavy pred nebezpečenstvom, ktoré podľa stále dôraznejších upozornení predstavuje vystavovanie sa slnku. A tak keď dnes pôjdete z domu, možno aj vy začujete pripomienku: „Nezabudni si dáždnik!“

[Rámček/obrázok na strane 20]

Nákup a údržba dáždnika

Vyberte si medzi pohodlím a pevnosťou. Lacnejšie skladacie dáždniky, ktoré sa vojdú do vrecka, majú menej rebier, ale v silnom vetre sú slabšie. Na druhej strane tradičný dlhý dáždnik môže byť drahší, ale obyčajne vo vetre obstojí a vydrží dlhšie. Dobrý dáždnik môže skutočne vydržať mnoho rokov. Nech už si vyberiete ktorýkoľvek druh, chráňte ho pred vlhkosťou a hrdzou tak, že ho pred poskladaním necháte otvorený dôkladne vyschnúť. Keď ho budete uchovávať v ochrannom obale, zostane čistý a nezapráši sa.

[Obrázky na strane 19]

Sluha tieni asýrskemu kráľovi

Žena so slnečníkom v starovekom Grécku

[Prameň ilustrácií]

Kresby: The Complete Encyclopedia of Illustration/​J. G. Heck

[Obrázok na strane 20]

Slnečník okolo roku 1900

[Prameň ilustrácie]

Culver Pictures