Peľ — zdroj nepríjemností alebo zázrak stvorenia?

PREHRAŤ

Peľ — zdroj nepríjemností alebo zázrak stvorenia?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

Hapčí! Áno, kýchanie, páliace oči plné sĺz, svrbenie v nose, z ktorého neprestajne tečie, to všetko dáva miliónom ľudí na vedomie, že sa blíži jar. Alergia je u týchto ľudí obyčajne výsledkom toho, že vzduch je plný peľu. Časopis BMJ (predtým British Medical Journal) uverejnil odhad, podľa ktorého vo vyspelých krajinách trpí alergiou na peľ nazývanou aj senná nádcha každý 6. človek. Tento počet ani neprekvapuje, keď vezmeme do úvahy, aké obrovské množstvo peľu uvoľňujú rastliny do ovzdušia.

Vedci odhadujú, že iba smrekové lesy na južnej tretine územia Švédska uvoľnia ročne asi 75 000 ton peľu. Jediná ambrózia, pohroma mnohých alergikov, vyprodukuje denne milión peľových zrniek. Zistilo sa, že peľ ambrózie zaniesol vietor do výšky 3 kilometrov nad zemou a na more až do vzdialenosti 600 kilometrov od pobrežia.

Ale prečo vyvoláva peľ u niektorých ľudí alergickú reakciu? Prv ako sa zamyslíme nad touto otázkou, pozrime sa bližšie na tieto drobné zrnká a všimnime si ich úžasnú konštrukciu.

Drobné zrnká života

The Encyclopædia Britannica uvádza, že peľ sa „pri semenných rastlinách vytvára v peľnici, čiže samčom orgáne, a prenáša sa rôznymi spôsobmi (vetrom, vodou, hmyzom a pod.) na piestik, čiže samičie ústrojenstvo kvetu, kde nastáva opelenie“.

Peľové zrnká kvitnúcich rastlín sa skladajú z troch častí — spermatického jadra a dvoch vrstiev, ktoré tvoria obal zrnka. Pevný vonkajší obal je vysoko odolný voči rozkladu a odoláva aj silným kyselinám, zásadám a dokonca aj vysokým teplotám. No s malými výnimkami je peľ životaschopný iba počas niekoľkých dní alebo týždňov. Tvrdý obal však pretrvá aj tisícročia bez toho, aby sa rozložil. Preto sa peľové zrnká dajú nájsť v pôde v hojnom množstve. Vedci sa veľa dozvedeli o dejinách života rastlín na zemi práve na základe štúdia peľu zo vzoriek pôdy zobratých z rôznych hĺbok.

Tieto dejiny sú veľmi presné vďaka tomu, že vonkajší obal jednotlivých zrniek peľu je pri každom druhu iný. Môže byť hladký, zvrásnený, vzorkovaný, ostnatý alebo hrboľatý. „Jednotlivé druhy peľu sú rovnako identifikovateľné ako ľudské odtlačky prstov,“ hovorí profesor antropológie Vaughn M. Bryant ml.

Ako prebieha opeľovanie

Keď sa peľové zrnko dostane na bliznu, hornú časť piestika, chemická reakcia spôsobí, že zrnko začne puchnúť a vytvorí vrecúško, ktoré prerastie až k vajíčku. Spermatické bunky zvnútra peľového zrnka potom prejdú vrecúškom k vajíčku, vďaka čomu sa vytvorí oplodnené semeno. Po dozretí stačí, že sa semeno dostane do správneho prostredia, a vyklíči.

Hoci niektoré semenné rastliny rastú len ako samčie alebo len ako samičie, väčšina produkuje aj peľ, aj vajíčka. Niektoré rastliny sú samoopelivé, iné cudzoopelivé. Tie prenášajú peľ na iné rastliny svojho alebo veľmi príbuzného druhu. Cudzoopelivé rastliny „často bránia samoopeleniu tak, že peľ uvoľnia buď predtým, ako sú blizny tej istej rastliny schopné prijať ho, alebo potom,“ uvádza sa v diele The Encyclopædia Britannica. Ďalšie majú chemické prostriedky, ktorými dokážu zistiť rozdiel medzi vlastným peľom a peľom inej rastliny svojho druhu. Keď zistia vlastný peľ, zabránia mu v činnosti často tak, že zablokujú rast peľového vrecúška.

V oblasti s pestrou vegetáciou môže byť vo vzduchu skutočný peľový koktail. Ako si rastliny vyberú ten peľ, ktorý potrebujú? Niektoré využívajú zložité zásady aerodynamiky. Zamyslime sa napríklad nad borovicami.

Žatva vo vetre

Samčie šištičky borovice rastú v súplodiach, a keď dozrejú, uvoľňujú do vzduchu obrovské množstvo peľu. Vedci zistili, že samičie šišky v spolupráci s ihlicami, ktoré ich obklopujú, usmerňujú prúd vzduchu tak, aby sa peľ zvíril a dopadol na reprodukčné plôšky šišky. Zrelé samičie šišky majú tieto plôšky odhalené, a to tak, že jednotlivé šupiny sú od seba mierne oddialené.

Výskumník Karl J. Niklas uskutočnil rozsiahle testy vzduchoplaveckého zázraku šišiek. V časopise Scientific American napísal: „Výskumom sme zistili, že vďaka jedinečnému tvaru šišiek jednotlivých druhov rastlín vznikajú typické modifikácie vzdušných prúdov... Podobne každý druh peľu má typickú veľkosť, tvar a hustotu, čo spôsobuje, že na turbulenciu reaguje jedinečným spôsobom.“ Nakoľko efektívna je táto metóda? Karl J. Niklas uvádza: „Väčšina šišiek, ktoré sme skúmali, vyfiltrovala zo vzduchu ‚vlastný‘ peľ, nie peľ iných druhov.“

Samozrejme, nie všetky rastliny sa opeľujú za pomoci vetra — na veľkú úľavu alergikov! Mnohé využívajú živočíchy.

Zlákané nektárom

Rastliny, ktoré sú opeľované vtákmi, malými cicavcami a hmyzom, obyčajne využívajú na upevnenie peľu na telo hladného opeľovača háčiky, pichliačiky alebo lepkavé vlákna. Napríklad na chlpatom čmeliakovi môže byť naraz asi 15 000 peľových zrniek!

Hlavným opeľovačom kvitnúcich rastlín sú včely. Rastliny sa tomuto hmyzu odvďačujú tak, že mu poskytujú potravu v podobe nektáru a peľu, ktorý obsahuje proteíny, vitamíny, minerálne látky a tuky. Ich spolupráca je skutočne pozoruhodná: včely navštívia na jednej ceste viac ako 100 kvetov, ale peľ, nektár alebo oboje zbierajú iba z jedného druhu, kým nenazbierajú dosť alebo kým už niet čo zbierať. Týmto zaujímavým inštinktívnym správaním je zabezpečené účinné opeľovanie.

Oklamané kvetmi

Niektoré rastliny sa nespoliehajú na ponuku sladkého prekvapenia, ale na komplikovaný podvod, ktorým lákajú hmyz, aby ich opelil. Vezmime si orchideu Drakaea elastica, ktorá rastie v Západnej Austrálii. Spodný okvetný lístok tohto kvetu aj človeku takmer dokonale pripomína bucľatú bezkrídlu samičku osy. Tento kvet dokonca vylučuje chemickú napodobeninu pohlavného feromónu, ktorý vylučuje skutočná samička! Rovno nad touto príťažlivou atrapou visia lepkavé hrudky peľu.

Samček osy, zvedený napodobeninou feromónu, uchopí „samičku“ do náručia a snaží sa s ňou uletieť. Ale pri vzlietaní ho jeho hybná sila spolu s jeho „nastávajúcou“ prevráti a hodí rovno na balíčky lepkavého peľu. Keď si uvedomí omyl, pustí okvetný lístok — ktorý je zavesený na akomsi pánte, takže sa môže vrátiť na miesto — a odletí. A vzápätí sa nechá oklamať ďalšou orchideou. Tentoraz však opelí orchideu peľom, ktorý nazbieral na predchádzajúcej schôdzke.

Ale keď sú aktívne skutočné samičky, samčeky si neomylne vyberú jednu z nich, a nie podvodnicu. Teda to, že orchidey kvitnú niekoľko týždňov predtým, ako z kukly v zemi vylezú samičky, je pre ne určite výhodné.

Čo spôsobuje alergie?

Prečo sú niektorí ľudia alergickí na peľ? Keď sa drobné peľové zrnká dostanú do nosa, zachytia sa na vrstve lepkavého hlienu. Odtiaľ sa dostanú do hrdla, kde ich človek prehltne alebo odkiaľ ich vykašle, obyčajne bez následkov. Niekedy však peľ zaktivizuje imunitný systém.

Problém spôsobuje proteín peľu. Imunitný systém alergika považuje z nejakého dôvodu proteín určitého druhu peľu za hrozbu. Jeho telo reaguje spustením reťazovej reakcie, ktorá spôsobuje, že mastocyty v tkanivách začnú uvoľňovať histamín v nadmernom množstve. Histamín zapríčiňuje rozšírenie krvných ciev a zvýšenie ich prietoku, takže prepúšťajú tekutiny bohaté na imunokompetentné bunky. Za normálnych okolností putujú tieto bunky na miesto zranenia alebo infekcie a tam pomáhajú zbaviť telo škodlivých votrelcov. No v prípade alergikov peľ spúšťa falošný poplach, a tak ich začne svrbieť nos, začne im z neho tiecť, napuchnú im sliznice a začnú im slziť oči.

Výskumníci sú presvedčení, že ľudia dedia náchylnosť na alergie od rodičov, hoci nemusia dediť citlivosť na rovnaký alergén. Náchylnosť na alergie môže zvyšovať aj znečistenie životného prostredia. „V Japonsku zistili priamu súvislosť medzi citlivosťou na peľ a vzdialenosťou od oblastí s vysokou koncentráciou výfukových plynov z naftových motorov,“ uvádza sa v časopise BMJ. „Z výskumu zvierat vyplýva, že tieto výfukové plyny zvyšujú náchylnosť na alergie.“

Našťastie u mnohých alergikov je možné zmierniť príznaky antihistaminikami. * Ako už napovedá názov, tieto lieky pôsobia proti histamínu. No napriek tomu, že peľ môže mať dráždivý účinok, nemôžeme sa ubrániť hlbokému dojmu, ktorý na nás robí dômyselnosť zjavná v konštrukcii i rozptyľovaní týchto drobných zrniek života. Bez nich by bola planéta Zem pustá.

[Poznámka pod čiarou]

^ 29. ods. Antihistaminiká vyvolávali v minulosti ospalosť a sucho v ústach. Vďaka novšiemu zloženiu sú tieto vedľajšie účinky slabšie.

[Nákres na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

piestik

vajíčko

semenník

peľové vrecúško

blizna

peľové zrnko

tyčinka

peľnica

okvetný lístok

[Prameň ilustrácie]

NED SEIDLER/NGS Image Collection

[Obrázky na strane 25]

Rôzne druhy peľu pod mikroskopom

[Prameň ilustrácií]

[Obrázky na strane 26]

Časť tejto orchidey pripomína samičku osy

[Prameň ilustrácií]

[Prameň ilustrácií na strane 24]

[Prameň ilustrácií na strane 26]

PREBUĎTE SA!