Pozorujeme svet

Honba za žraločími plutvami

Komerční rybári na celom svete prehľadávajú oceány a hľadajú v nich žraloky, ktorým potom odrezávajú plutvy a mŕtve telá vyhadzujú cez palubu. „Túto obludnú amputáciu nepoháňa nič iné ako dopyt po drahej polievke [zo žraločích plutiev],“ informuje časopis Science News. V auguste 2002 zatkla americká pobrežná stráž pri pobreží Mexika havajské plavidlo, na ktorom našli náklad 32 ton žraločích plutiev. Na palube neboli žiadne ďalšie časti žralokov. „Pre tento bizarný náklad bolo nutné zabiť najmenej 30 000 žralokov a vyhodiť asi 580 000 kilogramov rýb,“ píše sa v časopise. „Rybárske flotily na celom svete zabijú ročne odhadom 100 miliónov žralokov.“ Na voľnom trhu sa jeden kilogram žraločích plutiev predáva po 400 eur a viac a rastúci dopyt oveľa prevyšuje ponuku.

 Hospodárenie s časom

„Ľudia, ktorí sa sťažujú na nedostatok času, klamú sami seba,“ uvádza sa v závere jednej nedávno vypracovanej štúdie, o ktorej sa písalo v novinách The Australian. Túto štúdiu vypracovala univerzita v Novom Južnom Walese a Austrálska národná univerzita a noviny z nej citovali: „Mnohí z nás venujú zamestnaniu a domácim prácam viac času, než je nevyhnutné.“ Výskumníci vypočítali, koľko musia bezdetní manželia pracovať, aby sa postarali o svoje základné životné potreby. Výsledky porovnali s tým, ako dlho takéto dvojice naozaj pracujú. Výskumom sa zistilo, že bezdetní manželia „venujú spolu týždenne 79 hodín zamestnaniu, 37 hodín domácim prácam a 138 hodín osobnej starostlivosti, ale pritom zamestnaniu by im stačilo venovať iba 20 hodín týždenne [10 hodín každý], domácim prácam 18 hodín a starostlivosti o seba [vrátane jedenia a spánku] 116 hodín,“ píše sa v novinách. Keby bola dvojica ochotná uskromniť sa, dokázali by týždenne získať ďalších 100 hodín voľna. Z tejto štúdie teda podľa novín vyplýva, že i keď bezdetní manželia „tvrdia, že majú najmenej času, v porovnaní s inými skupinami majú v skutočnosti najviac času, pričom najmenej ho s veľkým odstupom majú rodičia“.

Rastúci výskyt cukrovky v Indii

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že na celom svete má viac ako 170 miliónov ľudí cukrovku. Najviac diabetikov je v Indii — 32 miliónov — a očakáva sa, že do roku 2005 toto číslo presiahne hranicu 57 miliónov, uvádzajú noviny Deccan Herald. Na medzinárodnom kongrese venovanom cukrovke v Ázii, ktorý sa konal na Srí Lanke, odborníci poukázali na to, že hlavnou príčinou tohto prudkého nárastu sú zmeny v stravovaní a spôsobe života, ku ktorým sa pridružuje stres, dedičnosť, nízka pôrodná hmotnosť a prekrmovanie novorodencov. Cena za liečbu cukrovky je v Indii jednou z najnižších. No počet prípadov zdravotných komplikácií a úmrtí súvisiacich s cukrovkou zostáva vysoký pre neinformovanosť a neskoré diagnostikovanie choroby. Z výsledkov výskumu uskutočneného vo veľkých indických mestách vyplynulo, že 12 percent dospelých má cukrovku a 14 percent má poruchu metabolizmu glukózy, ktorá cukrovku často predchádza.

Traumatizovaní vojnoví spravodajcovia

„Značný počet [vojnových spravodajcov] utrpel ťažkú traumu z toho, čoho videli a zažili,“ píše sa v novinách The New York Times. V novinách sa písalo o „výskumnom projekte, do ktorého boli zapojení [140] zahraniční spravodajcovia zo šiestich veľkých spravodajských agentúr, ktoré pravidelne informujú o vojnách a ďalších ozbrojených konfliktoch“. V článku sa uvádza, že „u vojnových reportérov bol podstatne vyšší počet vážnych depresií a posttraumatických stresových porúch ako v prípade [porovnávacej skupiny 107] reportérov, ktorí nerobili vojnové spravodajstvo“. K symptómom „patrili traumatické spomienky, nočné mory, podráždenosť a nadmerná ostražitosť“. Okrem toho „spravodajcovia uvádzali rad sociálnych ťažkostí... vrátane neschopnosti prispôsobiť sa civilnej spoločnosti, neochoty stýkať sa s priateľmi, problematických vzťahov a využívania alkoholu ako hypnotika“. Muži a ženy zapojení do tohto výskumu „strávili v takých vojnových zónach, ako je Bosna, Rwanda, Čečensko, Somálsko a Afganistan, [priemerne] 15 rokov“.

Starnúca Európa

„Starý kontinent čoraz viac zodpovedá svojmu menu,“ píše sa v španielskych novinách El País. Takmer vo všetkých krajinách Európskej únie má najmenej 20 percent populácie viac ako 60 rokov. Demografi predpovedajú, že do roku 2050 budú mať nad 60 rokov štyria z desiatich občanov niektorých krajín, napríklad Rakúska, Španielska a Talianska. Na Druhom svetovom zhromaždení o starnutí odznela myšlienka, že toto postupné starnutie populácie si bude vyžadovať zmeny tak v sociálnej, ako aj v ekonomickej oblasti. Bude náročnejšie vyplácať dôchodky a zdravotné poistenie. Napríklad zamestnávatelia možno budú musieť prijímať starších pracovníkov, zaviesť pružný pracovný čas, umožniť, aby tú istú prácu vykonávali viacerí ľudia na skrátený pracovný úväzok a aby zamestnanci odchádzali do dôchodku v rôznom veku. Navyše „vzhľadom na to, že bude menej mladých ľudí, firmy, ktoré budú chcieť rásť, budú sa musieť v ponuke služieb a tovarov zamerať na starších ľudí,“ poznamenáva španielsky podnikateľ Josep Maria Riera.

Sexuálna výchova je dnes nanajvýš potrebná

V časopise Der Spiegel sa uvádza, že podľa oficiálnych údajov vzrástol v Nemecku od roku 1996 do roku 2001 počet potratov vykonaných u dievčat vo veku od 15 do 17 rokov o 60 percent a u mladších dievčat o 90 percent. Norbert Kluge z Landauovej univerzity v Koblenzi hovorí, že zatiaľ čo deti dosahujú pohlavnú dospelosť v čoraz nižšom veku, ‚nie sú o sexuálnych otázkach poučované správne — a hlavne nie dostatočne zavčasu‘. Deti treba o týchto veciach poučiť skôr, ako dosiahnu vek desiatich rokov, ale mnoho rodičov sa tejto úlohe vyhýba, hovorí Kluge. Podľa novín Berliner Morgenpost riaditeľ Spolkovej rady rodičov odporúča viac sa pri poučovaní detí o sexuálnych otázkach venovať témam týkajúcim sa citov, napríklad téme „láska a vzťahy“, než biologickým procesom.

E-mail a sociálne zručnosti

Pravdepodobnosť, že pracovník bude komunikovať so spolupracovníkom na tom istom poschodí cez e-mail, je podľa dvoch výskumníkov rovnaká, ako keď komunikuje s niekým, kto pracuje v odlišnom časovom pásme, píše sa v kanadských novinách Globe and Mail. David Crystal, profesor lingvistiky na Waleskej univerzite, hovorí o možnom účinku elektronickej pošty na sociálne zručnosti toto: „Jedným z podstatných prvkov konverzácie je simultánna spätná väzba,“ a elektronická pošta ju neumožňuje, pretože medzi prijatím správy a odpoveďou na ňu je istý časový interval. Okrem toho, pisateľ elektronickej správy môže ovládnuť rozhovor bez toho, aby ho niekto prerušil. V novinách sa píše: „Schopnosť striedať sa v konverzácii je základná sociálna zručnosť.“

Dvoje nervov?

Podľa nemeckého vedeckého časopisu Bild der Wissenschaft majú ľudia špeciálny nervový systém, ktorým sú schopní pociťovať lásku a nehu. Švédski vedci zistili, že žena, ktorá stratila hmatové receptory, cítila príjemný vzruch pri hladení mäkkým štetcom. Tento príjemný pocit vyvolala druhá sieť nervov, ktorá sa skladá z pomaly reagujúcich vlákien nazývaných taktilné vlákna typu C. Táto sieť reaguje iba na jemný dotyk a aktivuje tie oblasti mozgu, ktoré majú na starosti emócie. Na otázku, prečo ľudia asi majú dva nervové systémy, noviny International Herald Tribune odpovedajú: „Pomaly reagujúce vlákna fungujú od prvých hodín nášho života, možno už v maternici, a rýchle reagujúce vlákna sa pomaly vyvíjajú až po narodení. Novorodenci zrejme dokážu cítiť lásku z dotyku rodiča ešte skôr, ako sú schopní cítiť samotný dotyk.“