Čo žiadna búrka neodplaví

OD DOPISOVATEĽOV PREBUĎTE SA! V NEMECKU, RAKÚSKU, MEXIKU A KÓREI

V ROKU 2002 mnohé krajiny zažili katastrofy spôsobné počasím. Európu postihol rad katastrofálnych povodní. Ale katastrofy boli aj na iných miestach sveta. Mexiko zasiahol ničivý hurikán a Kóreu zase tajfún. Hoci tieto udalosti boli tragické, posilnili puto lásky, ktoré spája pravých kresťanov.

Keď vody povodne v Európe v roku 2002 ustúpili, dostal bývalý kancelár Západného Nemecka Helmut Schmidt otázku, aký druh pomoci obete potrebujú. Odpovedal: „Ľudia potrebujú jedlo a strechu nad hlavou, potrebujú nejaké vreckové a tiež duchovnú starostlivosť.“ Fyzickú i duchovnú pomoc obetiam povodní vo výraznej miere poskytli aj Jehovovi svedkovia. Prečítajte si, ako poskytovali pomoc v Nemecku, Rakúsku, Mexiku a Kórei.

Ochotné ruky v Nemecku

Keď sa rozšírila správa o blížiacej sa povodni, mnohí Jehovovi svedkovia v Nemecku sa pripojili k širokej verejnosti, aby zahatali prívalovým vodám cestu. Devätnásťročná Kathleen, ktorá býva v Drážďanoch, si spomína: „Nemohla som len tak sedieť a nič nerobiť. Keď som počula, že niektorí ľudia môžu prísť o všetko, jednoducho som musela ísť pomôcť.“

Svedkovia v Nemecku sa začali organizovať, aby mohli poskytnúť rýchlu a účinnú pomoc. Ako kresťania považovali za svoju povinnosť pomôcť duchovným bratom a sestrám. Ale lásku prejavovali aj iným ľuďom. (Marek 12:31) Vyše 2000 dobrovoľníkov rozdelili do skupín po 8 až 12 ľudí a každá skupina dostala v postihnutej oblasti nejakú konkrétnu úlohu. Kancelária odbočky Jehovových svedkov v nemeckom Selterse vyčlenila 13 telefónnych liniek, aby mohli tisíce ľudí získať informácie o rozsahu katastrofy alebo ponúknuť pomoc.

Ronnie a Dina sú Jehovovi svedkovia. Celým časom sa venujú tomu, aby pomohli svojim priateľom a blížnym spoznať biblické  pravdy. Keď sa dozvedeli o blížiacej sa prívalovej vode, najskôr išli do centra Drážďan a pomáhali v horúčkovitom úsilí o záchranu historických budov. Keď voda začala opadať, pripojili sa k ďalším svedkom a v meste Freital spoločne čistili sálu Kráľovstva, ktorú zatopila kalná voda. Potom skupina začala pomáhať susedom. Majiteľ reštaurácie, ktorá stojí oproti sále Kráľovstva, si uľahčene vydýchol, keď svedkovia vyčistili jeho pivnicu a prízemie od štrku a bahna.

Siegfried a Hannelore bývajú v Colmnitzi, dedine približne 40 kilometrov na juhozápad od Drážďan. Potok, ktorý preteká cez dedinu, sa vylial z koryta a zaplavil ich dom i záhradu. Keď voda opadla, susedia s prekvapením pozorovali asi 30 svedkov, ktorí nebývali v ich dedine, ako čistia Siegfriedovi a Hannelore dom. Potom skupina začala čistiť záhrady susedom. Niektorí obyvatelia dediny sa svedkov spýtali, čo ich podnietilo k tomu, že boli ochotní cestovať 100 kilometrov, aby pomohli ľuďom, ktorých nikdy predtým nevideli. A tak mohli svedkovia duchovne povzbudiť ľudí postihnutých záplavou v Colmnitzi.

Povodne postihli aj predmestie Wittenbergu. Manželia Frank a Elfriede, ktorí sú svedkami, niekoľko dní pred povodňou plnili so susedmi vrecia pieskom a spevňovali nimi breh rieky. Keď vody opadli, Frank a Elfriede navštevovali ľudí, ponúkali im jedlo a snažili sa ich utešiť. Frank si spomína: „Jedna  pani, ktorú sme navštívili, nám nechcela veriť, že my, úplne cudzí ľudia, sme jej priniesli jedlo bez toho, aby sme zaň chceli peniaze. Povedala nám, že nikto z jej cirkvi ju nenavštívil. A organizácia, ktorá jej prinášala jedlo, zaň vždy pýtala peniaze. Ľudia boli prekvapení, keď videli, že Jehovovi svedkovia majú v rukách miesto biblickej literatúry horúce jedlo.“

Rýchla reakcia na živelnú pohromu v Rakúsku

Povodne spôsobili značné škody aj v susednom Rakúsku. Preto svedkovia utvorili tri výbory, ktoré mali dozerať na poskytovanie pomoci obetiam. V prvom rade bolo potrebné zrekonštruovať tri sály Kráľovstva, ktoré povodeň vážne poškodila. Záplavy sa dotkli aj svedkov — postihli takmer 100 rodín a zatopili 50 domov. Niektorí prišli o všetko okrem oblečenia, ktoré mali na sebe. Kancelária odbočky v Rakúsku informovala o situácii miestne zbory a bratia založili fond pomoci obetiam. Do septembra naň prišli dary v hodnote vyše 30 000 eur.

Jedna matka napísala: „Môj osemročný syn je veľmi sporivý a našetril si okolo 12 eur. Ale keď sa dozvedel, že niektorí naši bratia stratili celý svoj majetok, bol ochotný dať všetky svoje úspory do tohto fondu.“

Pod dohľadom regionálnych stavebných výborov (RSV), ktoré zvyčajne dohliadajú na výstavbu sál Kráľovstva Jehovových svedkov, zorganizovali svedkovia tímy, ktoré mali pomáhať opravovať domy poškodené záplavami. „Noviny by mali písať o tom, akú prácu tu robíte,“ vyhlásila jedna pozorovateľka. Niektorí ľudia dokonca zmenili svoj názor na Jehovových svedkov. „Moje deti nie sú svedkovia,“ hovorí jedna svedkyňa, „a doteraz ma nikdy nepočúvali, keď som sa snažila s nimi podeliť o svoju vieru. Ale teraz prvý raz počúvajú!“

Svedkovia sa snažili pomôcť aj mnohým iným ľuďom. Napríklad istá žena bola hlboko dojatá, keď jeden svedok prišiel k nej domov o pol ôsmej ráno a spýtal sa jej, či potrebuje pomoc. Ženu museli evakuovať, pretože  voda už tiekla do domu. Ale keď sa vrátila, našla na bráne do záhrady lístok od svedkov. Bolo na ňom napísané: „Ak potrebujete pomoc, ihneď nám dajte vedieť.“ Svedkovia aj tejto žene pomohli odpratať z domu a pozemku bahno a kamene.

Do mestečka Au išiel na pomoc miestnym svedkom a ich susedom tím 100 svedkov. Vedúci tímu navštevovali obyvateľov z domu do domu a pýtali sa, či potrebujú pomoc. Ľudia boli prekvapení, keď videli, že svedkovia prišli s nástrojmi na odstraňovanie vody a čistenie, napríklad s čerpadlami, metlami a lopatami. Práca, ktorá by bola domácim trvala týždeň, bola hotová v priebehu niekoľkých hodín. Obyvatelia to sledovali so slzami v očiach.

Na týchto prácach sa zúčastnilo približne 400 miestnych svedkov, ktorí často pracovali deň-noc. Pre pozorovateľov to bolo pozoruhodné svedectvo o sile pravého kresťanstva.

Isidore útočí na Mexiko

Isidore sa zrodil ako tropická búrka severne od Venezuely a 22. septembra 2002 zasiahol mexický polostrov Yucatán ako hurikán 3. stupňa v päťstupňovom rebríčku hurikánov. Vietor dosahoval rýchlosť 190 kilometrov za hodinu a spolu s prudkými dažďami spôsobil asi najväčšie škody v histórii mexických štátov Yucatán a Campeche. Postihol aj štát Quintana Roo. Len na samotnom Yucatáne hurikán vážne poškodil 95 000 domov a bolo postihnutých asi 500 000 ľudí.

Jehovovi svedkovia zohrali pri záchranných prácach na Yucatáne veľkú úlohu. V novinách, ktoré vychádzajú na severe Mexika, sa objavil titulok: „Jehovovi svedkovia prichádzajú na pomoc.“ Pred príchodom hurikánu svedkovia založili výbor pre pomoc pri katastrofách. Podnikli opatrenia, aby mohli dočasne ubytovať stovky miestnych svedkov. Okolité zbory poskytli prostriedky na pomoc obetiam. Ľudia postihnutí hurikánom, z ktorých mnohí neboli svedkovia, dostali pomoc v podobe oblečenia, liekov a vyše 22 ton jedla. Miestni starší boli poverení navštíviť a povzbudiť obete hurikánu Isidore.

Keď sa hurikán prehnal územím, svedkovia vytvorili miestne výbory na organizovanie záchranných prác. Tieto výbory mali pomáhať pri hľadaní nezvestných svedkov. Niekoľkí boli odrezaní v divočine a na iných miestach, kde boli až tri dni bez jedla či pitnej vody. V niektorých oblastiach voda vystúpila do  takej výšky, že pokryla pouličné lampy! Preto si svedkovia zaobstarali na hľadanie obetí motorové člny. Pomocou člnov obete našli, poskytli im pripravené jedlo a potom ich premiestnili na bezpečnejšie miesta.

Svedkom, ktorí sa ponúkli, že pôjdu pomáhať do oblastí, kde sa odvážilo ísť len málo ľudí, miestni úradníci poskytli člny a ďalšie vybavenie. Vojenský dôstojník zozačiatku namietal proti tomu, aby svedkovia išli na takúto nebezpečnú pátraciu akciu. Ale keď videl ich nebojácneho ducha, povedal: „Som presvedčený, že ak by to bolo potrebné, išli by ste svojich ľudí zachrániť aj helikoptérami. Naše vozidlá sú vám k dispozícii a odvezieme vás, kdekoľvek si budete želať.“

Majiteľ jedného obchodu bol zvedavý, prečo niektorí svedkovia kupujú v takom veľkom množstve fľašovú vodu. Svedkovia mu vysvetlili, že je pre ich duchovných bratov a ostatných, ktorí ju potrebujú. Muž sa rozhodol, že im dá všetku fľašovú vodu, ktorú má — zadarmo. A nasledujúci deň opäť daroval značné množstvo vody. V inom obchode sa zákazník spýtal svedkov, prečo kupujú tak veľa jedla. Keď sa dozvedel, že je to pre obete záplav, dal svedkom peňažný dar, aby mohli kúpiť ešte viac jedla.

Hoci hurikán Isidore spôsobil materiálne škody takmer 3500 rodinám svedkov, ani jeden Jehovov svedok nezahynul ani nezostal nezvestný. Hurikán však poškodil či zničil 331 domov svedkov, a preto bol potrebný program rekonštrukcie. Svedkovia so skúsenosťami v stavebníctve navštívili každý dom a sálu Kráľovstva, aby urobili odhad škôd. Dodnes bolo opravených približne 258 domov a postavených 172 náhradných domov. V procese znovuvýstavby je aj 19 poškodených sál Kráľovstva.

Starší zboru v štáte Yucatán povedal: „V našich časopisoch som čítal o pomoci pri katastrofách v iných krajinách. Ale zažiť to je niečo celkom iné. Keď sme videli, s akou rýchlosťou a záujmom nám prišla Jehovova organizácia a naši milovaní bratia na pomoc, posilnilo to nielen moju vieru, ale aj vieru mnohých bratov.“

Jedna žena povedala: „Bola by som rada, keby moja cirkev poskytovala pomoc tak, ako ste to robili vy svedkovia.“ A ďalšia žena, ktorú svedkovia zachránili, povedala: „Vďaka Jehovovým svedkom nie sme mŕtvi. Ukázali svoju lásku tým, že riskovali život, aby nás zachránili, keď bol náš dom pod vodou.“

Tajfún udiera na Kóreu

Tajfún Rusa sa prehnal 31. augusta a 1. septembra 2002 veľkou časťou územia Kórey a zanechal po sebe šokujúcu trasu skazy. Song-pil Čo, starší v jednom zbore, povedal: „Mali ste pocit, akoby ste stáli pod sprchou. Stále len pršalo a pršalo a pršalo.“ V priebehu necelých 24 hodín spadlo vyše 870 milimetrov zrážok — to bol rekord v množstve spadnutých zrážok za jeden deň.

Podľa novín The Korea Herald bolo v krajine zatopených asi 28 100 domov a 85 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Okolo 70 000 ľudí sa muselo vysťahovať. Tajfún zabil 301 000 kusov dobytka, zničil 126 lodí a strhol stovky stĺpov s elektrickým vedením. Podľa správ vyše 180 ľudí prišlo o život alebo bolo nezvestných. Medzi nimi boli aj dvaja Jehovovi svedkovia.

Podobne ako v Európe a Mexiku, aj tu Jehovovi svedkovia zareagovali rýchlo. Zo všetkých častí krajiny prichádzali od svedkov dary, ako napríklad oblečenie, prikrývky a iné nevyhnutné veci. Niektorí členovia zboru bývali na miestach, ktoré boli odrezané od sveta. Tajfún zničil cesty a strhol mosty. V postihnutých oblastiach nebola elektrina ani telefonické spojenie. Preto svedkovia zorganizovali záchranné tímy, ktoré sa vydali na cestu pešo, aby poskytli potrebnú pomoc. Song-pil Čo, ktorý pracoval v takomto záchrannom tíme, si spomína na jedno miesto, kde skupina pomáhala: „Voda strhla sedem mostov a na mnohých miestach podmyla cesty. Keď sme sa konečne dostali do mesta, všade sme videli poškodené alebo zničené domy a mŕtve zvieratá. Bol tam neznesiteľný  zápach. Veľmi sme sa však potešili, keď sme sa stretli so šiestimi našimi kresťanskými bratmi a sestrami! Stratili svoj hmotný majetok, ale všetci boli živí a zdraví.“

Jehovovi svedkovia boli na túto katastrofu dobre pripravení. Záplavy nie sú v období monzúnov ničím nezvyčajným, a tak sa RSV pre oblasť Soulu už dopredu pripravoval na možné záchranné práce po katastrofe. Začal v roku 1997 a každý rok organizoval školenia, aby boli dobrovoľníci pripravení v prípade katastrofy zareagovať.

Pracovníci RSV pricestovali na východné pobrežie do mesta Kannung 2. septembra a krízové centrum zriadili v miestnej zjazdovej sále Jehovových svedkov. Aká bola ich prvá úloha? Zaobstarať pre ľudí čistú vodu, pretože veľké záplavy zvyčajne poškodia vodovodné potrubia a prívalová voda je veľmi znečistená. RSV zariadil, aby do postihnutých oblastí išli veľké cisternové vozy s vodou.

Keď voda klesne, všetko je pokryté nepríjemne páchnucou hrubou vrstvou bahna. Vtedy poslúži účinná čistiaca metóda. Keďže takmer všetky domy v tejto oblasti sú postavené z betónu, dajú sa vyčistiť tak, že sa v izbách strhnú tapety a linoleum a potom sa vystriekajú silným prúdom vody.

Povodeň poškodí väčšinu elektrických zariadení. Ale ak odborníci v priebehu niekoľkých dní také zariadenia ako chladničky alebo kotly rozoberú, dôkladne vyčistia, vysušia a znovu zložia, vo väčšine prípadov sú zariadenia ďalej funkčné. RSV organizuje aj takýto druh prác. Keď odborníci kotly opravia, môžu ich použiť na vysušenie domov. To trvá asi dva až tri týždne.

Aj oblečenie a prikrývky je potrebné v priebehu niekoľkých dní dôkladne vyčistiť, inak by sa už nedali používať. Preto dobrovoľníci z miestneho zboru Jehovových svedkov zozbierali zašpinené osobné veci svojich kresťanských bratov. Tieto zablatené odevy sa veľmi ťažko prali a navyše ich dobrovoľníci museli prať ručne v ľadovo studenom potoku. Keď jeden novinár zistil, akú prácu svedkovia s láskou robia, v miestnych novinách sa objavil veľký obrázok svedkov pri práci.

Ničivé povodne v Európe, Severnej Amerike a Ázii odplavili domy, majetok a vyžiadali si mnoho nevinných ľudských životov. Tieto katastrofy sú tragické, ale bežné v „posledných dňoch“ tohto systému vecí, ktoré sú označené ako „kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“. (2. Timotejovi 3:1) No môžu tiež slúžiť ako pôsobivý dôkaz, že praví kresťania prejavujú lásku sebe navzájom i svojim blížnym. Takáto nesebecká láska je niečo, čo žiadna búrka neodplaví.

[Obrázok na strane 10]

NEMECKO — Dom, ktorý zničila búrka

[Obrázky na strane 11]

NEMECKO — Vyše 2000 dobrovoľníkov poskytlo rýchlu pomoc

[Obrázky na strane 12]

RAKÚSKO — Oprava sály Kráľovstva v Ottensheime

Vľavo: Tím dobrovoľníkov sa vracia z Au, kde pomáhal miestnym svedkom a ich susedom

[Obrázky na strane 13]

MEXIKO — Vpravo: Výbor na organizovanie záchranných prác poskytuje pitnú vodu ľuďom postihnutým hurikánom

Dole: Stavba náhradného domu

[Obrázky na strane 15]

KÓREA — Zľava doprava: Zaplavená ulica; čistenie silným prúdom vody; pranie v neďalekom potoku