Pozorujeme svet

Obdivuhodná vtáčia rovnováha

Vtáky majú vo vnútornom uchu orgán, ktorý im umožňuje udržiavať rovnováhu počas letu. Ale to nevysvetľuje ich schopnosť stáť a chodiť, „keďže ich telo, na rozdiel od ľudského, je prirodzene vo vodorovnej polohe a ich chvost nie je adekvátnou protiváhou,“ uvádzajú nemecké noviny Leipziger Volkszeitung. „Fyziológovi Reinholdovi Neckerovi sa po štyroch rokoch výskumu podarilo nájsť v [tele] holubov ďalší orgán udržiavajúci rovnováhu,“ vysvetľuje sa v novinách. Necker zistil, že vtáky majú v panvovej oblasti dutiny naplnené tekutinou a nervové bunky, ktoré im zjavne pomáhajú udržiavať rovnováhu. „Keď boli tieto dutiny otvorené,“ hovorí sa v správe, „holuby nedokázali sedieť ani chodiť, ak mali zakryté oči. Neudržali sa na bidlách a padali na stranu. No stále mohli lietať.“

 Príspevky platobnou kartou

„Rastúci počet kanadských cirkví“ prijíma „moderné bankovnícke postupy a začína svojim farníkom umožňovať, aby na peňažné zbierky prispievali pohodlným spôsobom — platobnými kartami,“ píše sa v novinách Vancouver Sun. Do vstupných hál kostolov boli umiestnené platobné terminály, ako aj „obálky s trvalým príkazom na strhávanie peňazí z účtu“. Stačí jednoducho prejsť kartou cez snímač, zadať sumu, ktorou chce človek prispieť, a potvrdenku [o platbe] položiť na tanier na príspevky. Jeden pastor povedal: „V spoločnosti sa stále viac presadzuje bezhotovostný platobný styk. Tak prečo nie aj v cirkvi?“ Istý cirkevný pokladník žartovne poznamenal: „Za platbu kartou dostávate prémiové míle a okrem toho prispievate na cirkev, za čo pôjdete do neba. Teda považujte to za dvojnásobne výhodné.“

Chráňte si hlas

„Poruchy hlasu sú bežným, ale často neliečeným problémom,“ uvádzajú juhoafrické noviny Natal Witness. Podľa docentky Julie Barkmeierovej, odborníčky v oblasti reči a sluchu, sú takéto poruchy často spôsobené uzlíkmi, polypmi na hlasivkách alebo podráždením hlasiviek, čo sú následky nesprávneho používania hlasu. Istá rozšírená učebnica medicíny hovorí, že k takému nesprávnemu používaniu môže patriť kričanie, hovorenie neprirodzene hlbokým hlasom alebo vdychovanie dráždivých látok, ako je cigaretový dym či priemyselné splodiny. „Keď [hlasivky] príliš vibrujú, môžu o seba narážať, čím vznikajú mäkké a opuchnuté miesta, z ktorých sa časom môžu vyvinúť stvrdnuté uzlíky,“ píše sa v novinách Natal Witness. Výsledkom je drsný, chrapľavý hlas. „Ak sa váš hlas výrazne zmenil a trvá to dva týždne a viac, mali by ste navštíviť lekára,“ radí sa v článku. „Keď si chcete chrániť hlas... nekričte ani nehovorte príliš hlasno, snažte sa čo najmenej kašlať, neodkašlávajte si často, pite veľa vody, obmedzte spotrebu kofeínu, nefajčite, a skôr než prehovoríte, zhlboka sa nadýchnite... A doprajte svojmu hlasu odpočinok.“

Už nie „neznáme dieťa“

Deväťdesiat rokov po potopení Titanicu v apríli 1912 bola identifikovaná jedna z detských obetí tejto katastrofy, hovorí sa v londýnskych novinách The Times. Telo chlapca bolo pochované spolu so 43 ďalšími neidentifikovanými obeťami v Novom Škótsku v Kanade. Na náhrobnom kameni bolo napísané: „Neznáme dieťa.“ Tím 50 vedcov, historikov, genealógov a zubárov použil na identifikáciu tohto dieťaťa metódu porovnávania DNA a zistil, že chlapec sa volal Eino Panula. Bol to 13-ročný fínsky chlapec, ktorý zahynul spolu so svojou matkou a štyrmi bratmi. Táto rodina chcela začať nový život v Amerike, kde ich márne čakal otec, ktorý tam odcestoval už skôr. Keď sa k dieťaťu nikto nehlásil ani ho nevedeli identifikovať, „adoptovala“ si ho posádka kanadskej záchrannej lode, zaplatila mu za hrob a starala sa oň. Pomocou porovnávania DNA by mohli byť identifikované aj ďalšie bezmenné obete z Titanicu. V snahe pomôcť pri identifikácii jedna „príbuzná z matkinej strany [istej obete] dala vzorku krvi krátko po tom, čo by [obeť] dovŕšila sto rokov,“ uvádzajú The Times.

Simulátor Zeme

Dňa 11. marca 2002 japonskí inžinieri uviedli do prevádzky najvýkonnejší superpočítač, aký bol doteraz vyrobený. Cieľom bolo „vytvoriť virtuálnu dvojičku našej planéty,“ píše sa v časopise Time. Tento počítač, nazvaný Simulátor Zeme, má veľkosť približne štyroch tenisových kurtov a jeho hodnota je asi 320 miliónov eur. Dosahuje výkon vyše 35 biliónov operácií za sekundu; je teda päťkrát rýchlejší než jeho najväčší konkurent — americký počítač na vojenské účely s výkonom 7,2 biliónov operácií za sekundu. „Vložením aktuálnych údajov o počasí, ktoré sa získavajú zo satelitov a z bóji umiestnených v oceánoch, do Simulátora Zeme,“ uvádza Time, „dokážu výskumníci vytvoriť počítačový model celej planéty a na základe neho simulovať budúci vývoj nášho životného prostredia. Vedci už skompletizovali predpoveď teploty oceánov Zeme na najbližších 50 rokov.“

Hodnota čítania

„To, či deti vo svojom voľnom čase rady čítajú, má na ich prospech v škole väčší vplyv ako bohatstvo či spoločenské postavenie ich rodín,“ uvádzajú londýnske noviny The Independent. Istá medzinárodná štúdia zameraná na návyky súvisiace s čítaním, ktorá sa uskutočnila medzi 15-ročnými žiakmi, ukázala, že tí, ktorí „čítajú radi“ a „často“, robili väčšie pokroky ako tí, ktorí mali vzdelaných rodičov na dobre platených miestach. Štúdia odhalila, že „15-roční [žiaci] z najchudobnejšieho prostredia, ktorí boli nadšenými čitateľmi, dosahovali lepšie výsledky v čitateľských testoch (v priemere 540 bodov) ako deti vysokopostavených odborníkov, ktoré neprejavovali o čítanie záujem (491),“ píše sa v novinách. Prieskum medzi vyše 1000 tínedžermi odhalil, že „dievčatá si pre radosť čítajú oveľa častejšie ako chlapci“. Sedemdesiatpäť percent dievčat povedalo, že čítali nejakú knihu v priebehu posledného mesiaca, zatiaľ čo u chlapcov to bolo len 55 percent.

Parazit, ktorý „hrá“ mŕtveho

Brazílski výskumníci odhalili, že parazity, ktoré môžu napadnúť imunitný systém človeka a spôsobiť leišmaniózu, používajú geniálny trik, podáva správu brazílsky denník Folha de S. Paulo. Tieto parazity využijú normálny proces v tele, pri ktorom dochádza k sebazničeniu (čiže apoptóze) buniek, ktoré už nie sú potrebné alebo sa stali škodlivými. Takéto bunky sú pohltené bunkami, ktoré odstraňujú odpad, nazývanými makrofágy. Parazity napodobnia molekulové signály, ktoré bunky vysielajú v počiatočnom štádiu apoptózy, a tým oklamú makrofágy, ktoré ich zhltnú. Keď sa už parazity dostanú do makrofágov, rýchlo sa začnú množiť a potom infikujú ďalšie bunky. Medzi príznaky infekcie patrí bolesť a opuch sleziny a pečene; v niektorých prípadoch to vedie k smrti. Podľa novín Folha de S. Paulo výskumníci dúfajú, že odhalenie stratégie týchto parazitov pomôže pri hľadaní nového spôsobu liečby leišmaniózy.

Ochrana pred moskytmi

„Na našej planéte je vyše 2500 druhov komárov,“ uvádza sa v časopise México Desconocido. Samce i samice sa živia nektárom, ale štípu iba samičky. Moskyty, tropický druh komárov, prenášajú na ľudí maláriu, horúčku dengue a západonílsky vírus. Ako sa môžete pred moskytmi chrániť? V článku sú uvedené nasledujúce návrhy: (1) Nevychádzajte von za súmraku a v noci, keď sú moskyty najaktívnejšie. (2) Používajte siete proti moskytom, pokiaľ možno napustené repelentom. (3) Noste nohavice a voľné oblečenie s dlhými rukávmi; prípadne aj klobúk so sieťkou, aby ste mali zakrytú celú hlavu. (4) Odhalené časti tela si natierajte repelentom. (5) Denne užívajte 300 miligramov vitamínu B₁. U niektorých ľudí to spôsobí, že ich pot bude moskyty odpudzovať. (6) Vo vlhkých oblastiach si môžete v prípade núdze natrieť pokožku blatom. Ak vás už moskyt poštípe, ranu si neškrabte, pretože krvácanie môže viesť k infekcii. Na ranu použite pleťové mlieko s obsahom kalamínu.