Navigácia podľa vody, oblohy a vetra

BOJÍTE sa, že by ste mohli prepadnúť cez okraj zeme? Pravdepodobne nie. Ale námorníci v minulosti sa presne toho báli. Mnohí sa plavili tak, aby mali pevninu na dohľad. Ale iní odvážni moreplavci premohli svoj strach a vydali sa na šíre more.

Približne pred 3000 rokmi fenickí moreplavci vyplávali zo svojich domovských prístavov na východnom pobreží Stredozemného mora, aby mohli obchodovať s Európou a severnou Afrikou. V štvrtom storočí pred n. l. grécky bádateľ Pyteas oboplával Britániu a pravdepodobne prišiel až k brehom Islandu. A už dávno predtým ako európske lode vôbec vstúpili do vôd Indického oceánu, križovali jeho vody arabskí a čínski moreplavci z Východu. Aj prvý Európan, ktorý doplával do Indie, Vasco da Gama, sa tam bezpečne dostal vďaka pomoci arabského lodivoda Ibn Mádžida, ktorý viedol lode da Gamu počas 23-dňovej plavby Indickým oceánom. Ako vedeli títo dávni moreplavci určiť smer plavby?

Prežili vďaka výpočtom

Raní moreplavci sa museli spoliehať na navigáciu výpočtom. Od námorníka si to vyžadovalo vedieť tri veci. Ako to ukazujú obrázky dolu, musel poznať: (1) východiskový bod plavby, (2) rýchlosť lode a (3) cieľ (smer plavby). Poznať východiskový bod plavby bolo ľahké. Ale ako mohol navigátor určiť smer?

Krištof Kolumbus v roku 1492 určoval smer plavby pomocou kompasu. Ale kompasy boli v Európe známe až od 12. storočia n. l. Dovtedy sa lodivodi pri navigácii miesto kompasu riadili slnkom a hviezdami. Keď pre mraky nemohli vidieť oblohu, riadili sa podľa dlhého, pravidelného vzdúvania mora, ktoré spôsoboval stály vietor. Sledovali smer vĺn vzhľadom na vychádzajúce alebo zapadajúce slnko a hviezdy.

Ako odhadovali rýchlosť? Jedným spôsobom bolo, že z provy hodili do vody predmet a sledovali, aký dlhý čas uplynie, kým loď prepláva okolo neho. Neskôr vyvinuli presnejšiu metódu. Na lane urobili uzly v určitej pravidelnej  vzdialenosti od seba a potom naň priviazali kus dreva, ktoré hodili do vody. Ako loď napredovala, drevo vyťahovalo z lode lano. Po stanovenom čase spočítali, koľko uzlov drevo vytiahlo z lode do vody. Tak určili rýchlosť lode v uzloch — teda v námorných míľach za hodinu —, čo je dodnes jednotka rýchlosti námorných plavidiel. Keď navigátor poznal rýchlosť lode, mohol vypočítať vzdialenosť, ktorú loď preplávala za jeden deň. Potom do námornej mapy zakreslil čiaru, ktorá ukazovala, ako loď napreduje k cieľu plavby.

Oceánske prúdy a bočný vietor však mohli loď vychýliť z jej kurzu. Preto navigátor musel pravidelne prepočítavať a zaznamenávať úpravy kurzu, ktoré bolo potrebné urobiť, aby loď išla správnym smerom. Navigátor každý deň pokračoval tam, kde skončil deň predtým — meral, počítal a zakresľoval. Keď loď nakoniec spustila kotvu, tieto denné zápisy do máp vytvorili trvalý záznam o plavbe lode až do cieľa. Metódu navigácie výpočtom používal pred 500 rokmi aj Kolumbus pri plavbe zo Španielska do Severnej Ameriky. Pomocou jeho starostlivo zakreslených máp sa môžu dnes námorníci vydať po stopách jeho pozoruhodnej plavby.

Plavba podľa oblohy

Akým spôsobom dávni navigátori viedli svoje lode podľa nebeských telies? Vychádzajúce a zapadajúce slnko označovalo východ a západ. Keď sa brieždilo, námorníci mohli podľa blednúcich hviezd a vychádzajúceho slnka porovnať, o koľko sa odchýlili od kurzu. V noci mohli svoju polohu určiť pomocou Polárky, teda Severky, ktorú po zotmení vidno takmer priamo nad severným pólom. Na juhu určovali polohu južného pólu podľa žiarivého súhvezdia Južný kríž. Teda počas jasných nocí mohli námorníci na akomkoľvek mieste kontrolovať svoj kurz minimálne podľa jedného nebeského telesa.

Ale nevyužívali iba tieto hviezdne ukazovatele. Napríklad Polynézania a iní moreplavci vedeli čítať z nočnej oblohy ako z cestnej mapy. Jednou z techník na určenie kurzu bolo pozorovanie hviezdy, o ktorej vedeli, že vychádza nad horizont alebo zaň zapadá v smere ich cieľa. V noci navigátori kontrolovali správny smer plavby aj podľa postavenia iných hviezd. Ak neplávali správnym smerom, obloha im ukazovala, kadiaľ ísť.

Nakoľko presná bola takáto orientácia pri plavbe? V čase, keď sa Európania plavili popri pobreží zo strachu, že inak by mohli prepadnúť cez okraj plochej zeme, námorníci v Pacifiku podľa všetkého podnikali dlhé plavby medzi relatívne malými ostrovmi. Napríklad pred vyše 1500 rokmi Polynézania opustili súostrovie Markézy a vydali sa na sever naprieč Tichým oceánom. Doplávali až k Havajským ostrovom, teda prešli 3700 kilometrov! Ľudová slovesnosť na ostrovoch rozpráva o plavbách dávnych Polynézanov medzi Havajskými ostrovmi a Tahiti. I keď niektorí historici tvrdia, že tieto príbehy sú obyčajnými legendami, novodobí moreplavci sa plavili po ich stopách, pričom  nepoužívali nijaké prístroje a riadili sa iba podľa hviezd, vzdúvania mora a iných prírodných javov.

Unášaní vetrom

Plachetnice boli úplne závislé od vetra. Keď vietor dul zozadu, plavidlo dobre napredovalo, ale protivietor loď značne spomaľoval. Bezvetrie, aké je často v rovníkovom pásme tíšin, zase znamenalo, že loď nenapredovala. Časom námorníci objavili prevládajúce oceánske vetry, na základe ktorých vznikli na šírom mori plavebné trasy. Tieto vetry navigátori dobre využívali.

Ale keď bol vietor nepriaznivý, mohol znamenať nešťastie či smrť. Napríklad keď v roku 1497 Vasco da Gama vyplával z Portugalska k známemu Malabárskemu pobrežiu Indie, priaznivý vietor ho zaniesol do južného Atlantiku a potom ho unášal opäť na juhovýchod okolo afrického Mysu dobrej nádeje. Ale v Indickom oceáne natrafil na monzúny — vetry, ktoré sezónne menia smer prúdenia. Začiatkom každého roka sa letný monzún vzdúva v juhozápadnej časti Indického oceánu a niekoľko mesiacov odvieva všetko, čo pláva, smerom k Ázii. Koncom jesene nastupuje zimný monzún. S veľkou silou prúdi zo severovýchodu a vanie k Afrike. Ale da Gama vyplával z Indie v auguste a po krátkom čase musel čeliť nepriaznivému vetru. Preto jeho spiatočná plavba na východ, ktorá mala trvať 23 dní, trvala takmer tri mesiace. Keďže plavba sa pretiahla, na palube sa minuli zásoby čerstvého jedla a mnohí muži z posádky zomreli na skorbut.

Bystrí navigátori sa naučili, že pri plavbe Indickým oceánom je dobré skontrolovať si kalendár aj kompas. Lode smerujúce popri Myse dobrej nádeje na východ sa museli vydať na cestu do Indie začiatkom leta, lebo inak by riskovali niekoľkomesačné čakanie na priaznivý vietor. Na druhej strane povel na odchod z Indie do Európy dávali kapitáni lodí koncom jesene, aby nemuseli čeliť letnému monzúnu. Preto bola plavebná trasa Indickým oceánom striedajúcou sa jednosmernou premávkou — námorná doprava medzi Európou a Malabárskym pobrežím premávala podľa ročného obdobia vždy len jedným smerom.

Navigácia napreduje

Časom nabralo umenie navigácie nový kurz. Vďaka technickým prístrojom sa námorníci už nemusia tak spoliehať na vlastné oči a odhad. Astroláb a neskôr presnejší sextant — prístroje na určenie postavenia Slnka či hviezd nad horizontom — umožňovali moreplavcom zistiť zemepisnú šírku severne alebo južne od rovníka. Chronometer — spoľahlivé hodiny vhodné aj na plavbu — im pomáhal určiť zemepisnú dĺžku, ich polohu na východ alebo na západ. Tieto prístroje boli oveľa presnejšie ako navigácia výpočtom.

Dnes sa používa na určovanie severu gyrokompas, ktorý nemá magnetickú strelku. Pomocou globálneho polohového systému sa dá určiť presná poloha stlačením len niekoľkých gombíkov. Elektronické displeje často nahradzujú papierové mapy. Teda navigácia sa stala exaktnou vedou. Tento pokrok však iba zväčšuje náš obdiv nad odvahou a schopnosťami moreplavcov v minulosti, ktorí viedli svoje plavidlá na obrovskom a otvorenom mori iba podľa vedomostí o vode, oblohe a vetre.

[Nákres/obrázky na stranách 12, 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Navigácia výpočtom

Plavebná trasa podľa navigácie výpočtom sa starostlivo zaznamenávala pre ďalšie plavby

1. Východiskový bod

↓

2. Rýchlosť Určovala sa pomocou kusa dreva, lana s pravidelne

vzdialenými uzlami a zariadenia na meranie času

↓

3. Smer plavby Určoval sa na základe pozorovania morských

prúdov, hviezd, slnka a vetra

[Obrázky]

Kompas

Sextant

[Obrázky na strane 14]

Najmodernejšie prístroje urobili z dnešnej navigácie exaktnú vedu

[Prameň ilustrácie]

Kværner Masa-Yards