Meniaca sa tvár módy

ČI SI to už uvedomujeme, alebo nie, pri našich každodenných rozhodnutiach, čo si oblečieme, nás aspoň do určitej miery ovplyvňuje móda. Koniec koncov práve móda určuje to, čo sa dá kúpiť v obchodoch.

Aj oblečenie, ktoré dnes považujeme za bežné, bolo kedysi módnou novinkou. Napríklad pánska košeľa a kravata sa stali módnym hitom pred vyše sto rokmi. A ženský pulóver prišiel do módy v 20. rokoch 20. storočia.

Stimulom pre módny priemysel sú dve základné ľudské túžby — túžba mať niečo nové a zároveň mať niečo, čo naše okolie prijme. Asi každý si rád oblečie niečo nové. Preto niekedy kupujeme oblečenie nie preto, že by sa to staršie už obnosilo, ale len tak pre zmenu. No zároveň sa nechceme príliš odlišovať, a tak si kupujeme veci, ktoré aspoň do určitej miery zodpovedajú štýlu, aký sa práve nosí. Odevný priemysel už celé stáročia uspokojuje — a niekedy aj využíva — túto túžbu po novinkách i túžbu zapadnúť.

Stručná história

Pri tvorbe módneho štýlu pracujú návrhári s piatimi základnými prvkami. Sú to: farba, strih, splývavosť, textúra tkaniny a vyváženosť tvarov. Pokiaľ ide o využívanie týchto prvkov, v priebehu rokov sa návrhárom a krajčírom otváralo stále viac možností. Napríklad v starovekom Egypte bolo obľúbené priesvitné ľanové plátno, ktoré sa tam vyrábalo a bolo ideálne pre teplé podnebie. No keďže ľan nemožno ľahko zafarbiť, bežná bola iba jedna farba — biela. Egyptskí módni návrhári však využili iné prvky: riasili tento materiál tak, že oblečenie pekne splývalo a vytváralo pôvabnú líniu. Tak sa zrodil jeden z najdlhšie trvajúcich módnych štýlov na svete.

V prvom storočí nášho letopočtu už boli dostupné nové látky a farby. Bohatí Rimania začali dovážať z Číny a z Indie hodváb. No keďže jeho preprava bola veľmi nákladná, cena tkaného hodvábu sa rovnala cene zlata. Ďalším módnym materiálom bola farbená vlna z Týru, ktorej kilogram mohol stáť aj 2000 denárov — čo bola šesťročná mzda bežného pracujúceho človeka. Vďaka týmto novým materiálom a farbivám prišla do módy stola — dlhý, bohato nariasený vrchný odev. Toto rúcho nosili bohaté Rimanky a mohlo byť z modrej indickej bavlny alebo zo žltého čínskeho hodvábu.

Hoci z času na čas sa objavovali nové štýly, drahý odev nosili ľudia zvyčajne celý život a stále sa to považovalo za módne oblečenie. Zmeny prichádzali pomaly a obyčajne sa im prispôsobovala iba šľachta. No s príchodom priemyselnej revolúcie móda začala oveľa viac ovplyvňovať aj obyčajných ľudí.

 V 19. storočí sa začal rozmáhať módny priemysel, ktorý obliekal tak bohatých, ako aj chudobných. Keďže pribúdalo textilných tovární na mechanizované spracovanie bavlny a vlny, cena látok klesala. Vďaka šijacím strojom bolo možné vyrábať odevy lacnejšie a nové syntetické farbivá ponúkali oveľa širší výber farieb.

Ešte dôležitejšiu úlohu v obliekaní širokej verejnosti zohrali spoločenské zmeny a technický pokrok. V západnej Európe a v Severnej Amerike si ľudia mohli dovoliť míňať viac peňazí. V 50. rokoch 19. storočia sa objavili ženské časopisy a krátko nato začali obchodné domy ponúkať konfekčné oblečenie v štandardných veľkostiach. V tom istom storočí Charles Frederick Worth v snahe pritiahnuť perspektívnych zákazníkov usporiadal prvú módnu prehliadku.

V 20. storočí sa začali vyrábať nové syntetické vlákna, ako je umelý hodváb, nylon či polyester, čo výrobcom ponúkalo širší výber materiálov. Keď sa modely začali navrhovať pomocou počítačov, uľahčilo to vytváranie nových štýlov a vďaka globalizácii sa nové módne trendy mohli takmer súčasne objaviť v uliciach Tokia, New Yorku, Paríža i São Paula. Medzitým návrhári i výrobcovia nachádzali nové spôsoby, ako presadiť na trhu svoje modely.

Dnes najväčšími nadšencami módy nie sú bohatí ľudia, ale mladí. Každý mesiac si milióny z nich kupujú niečo nové a odevný priemysel ročne vyprodukuje oblečenie v hodnote stámiliárd eur. * No mohli by byť s módou spojené nejaké skryté nebezpečenstvá?

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na stranách 4, 5]

 Tvorcovia imidžu

Celé stáročia určovali módne trendy králi a šľachtici. V 17. storočí sa francúzsky kráľ Ľudovít XIII. rozhodol nosiť parochňu, aby zakryl svoju plešinu. Zanedlho si európski šľachtici začali holiť hlavu a nosiť parochňu a tento štýl pretrval viac ako sto rokov.

V 19. storočí sa módne trendy začali viac dostávať do povedomia verejnosti prostredníctvom ženských časopisov, z ktorých mohli ženy lacno získať strihy a samy si ušiť oblečenie. Keď si v 20. storočí získal obľubu film a televízia, hviezdy filmového plátna sa stali celosvetovými idolmi a začali určovať módne trendy. Aj populárni speváci a hudobníci sa začali zahrávať s extravagantnými štýlmi a mnohí mladí ich už zakrátko napodobňovali. A je to tak v podstate až dodnes, keďže reklamní agenti stále účinne využívajú módne prehliadky a časopisy, billboardy, výklady a televízne reklamy, aby zvýšili dopyt po novom oblečení.

[Obrázok]

Kráľ Ľudovít XIII.

[Prameň ilustrácie]

Z knihy The Historian’s History of the World

[Obrázok na strane 4]

Tento staroveký egyptský ľanový odev patril k najdlhšie trvajúcej móde na svete

[Prameň ilustrácie]

Odfotografované s láskavým dovolením British Museum

[Obrázok na strane 4]

V starovekom Ríme ženy nosili odev nazvaný stola

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Historia del Traje, 1917

[Obrázok na stranách 4, 5]

Kimono sa nosí už asi od roku 650 n. l.

[Prameň ilustrácie]

Z novín La Ilustración Artística, Volume X, 1891

[Obrázok na strane 5]

V minulosti boli drahé odevy obyčajne v móde počas života celej generácie

[Prameň ilustrácie]

EclectiCollections

[Obrázok na strane 5]

Priemyselná revolúcia viedla k tomu, že sa o módu začali zaujímať aj obyčajní ľudia

[Prameň ilustrácie]

EclectiCollections