Pôsobivé stretnutie so sivou veľrybou

PREHRAŤ

Pôsobivé stretnutie so sivou veľrybou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU

„Keď sa dostanete do blízkosti spiacej veľryby, predovšetkým na vás zapôsobí jej nesmierna veľkosť. Jej zjav a spôsob správania je ohromujúci a podmanivý. Z času na čas môžete začuť, ako dýcha, a pocítiť vodu, ktorú vystrekuje. Práve v takejto chvíli si človek uvedomí, že je blízko stvorenia, ktoré presahuje hranice jeho chápania; že je blízko niečoho záhadného, tvora s neobyčajným telom podobajúcim sa čiernemu valcu. — Jacques-Yves Cousteau, morský výskumník.“

TIETO slová výstižne opisujú naše pocity, keď sme sa na malom motorovom člne priblížili k veľrybovcovi sivému. Bolo to v ligotavých vodách Bahía Magdalena pri Kalifornskom polostrove v Mexiku. Už dlho sme túžili bližšie pozorovať tieto majestátne stvorenia, ktoré každý rok prichádzajú do lagún pri polostrove, aby sa párili a porodili mláďatá.

Náš sprievodca vypol motor a ticho vesloval bližšie k veľrybám. Zdalo sa, že veľryby si nás nevšímajú. Pozorovali sme ich rituál dvorenia, ako sa točia, striekajú, náhle sa ponárajú a vystavujú na obdiv svoju chvostovú plutvu. Ale niektoré veľryby nás „špehovali“ — vystrkovali hlavu z vody a sledovali nás.

Sprievodca nám vysvetlil, že podľa predpisov nesmieme prísť k veľrybám bližšie ako na vzdialenosť 30 metrov. No niekedy sa stáva, že zvedavé samice priplávajú k člnu aj s mláďatami a dovolia ľuďom, aby sa ich dotkli!

Boj o záchranu

Po tomto stretnutí s veľrybami sme sa rozhodli, že si o nich niečo preštudujeme. Dozvedeli sme sa, že v 19. storočí rybári takmer vyhubili populáciu veľrýb vo východnom Tichomorí. Časom však dopyt po veľrybom oleji a kosticiach opadol a populácia sa obnovila. Ale začiatkom 20. storočia, keď sa z lodí stali ‚plávajúce továrne‘, ktoré rybárom umožňovali spracovávať veľryby priamo na palube, sa s lovom znovu začalo. Veľrybovec sivý bol na východe Tichého oceánu opäť na pokraji vyhubenia.

V roku 1947 Medzinárodná komisia na ochranu veľrýb úplne zakázala lov veľrybovca sivého. V posledných rokoch mexická vláda vytvorila pre veľryby chránené oblasti a Biosférickú rezerváciu Vizcaíno. * V súčasnosti sa populácia veľrybovca sivého zväčšila asi na 26 000 jedincov, a preto už táto veľryba nepatrí medzi ohrozené druhy.

Pozoruhodné putovanie

Veľrybovec sivý má v lete krmoviská ďaleko na severe, v Beringovom a Čukotskom mori. Živí sa malými kôrovcami a ukladá si tuk na 16 000-kilometrovú cestu na juh do lagún pri Kalifornskom polostrove a späť. Veľrybovce sa pohybujú rýchlosťou päť až desať kilometrov za hodinu a cesta im trvá dva až tri mesiace. Počas putovania a mesiacov, ktoré strávia v Kalifornskom zálive, stratia veľa na váhe, pretože takmer výlučne žijú zo svojich tukových zásob.

Ako prvé do lagún prichádzajú gravidné samice, aby v týchto pokojných vodách porodili. Mláďatá sa rodia chvostom dopredu a po narodení ich musia čo najrýchlejšie vytlačiť na hladinu, aby sa nadýchli. Samici pri pôrode asistujú ďalšie dve samice, takzvané tetušky, ktoré majú úlohu pôrodných báb. Tehotenstvo trvá 12 až 13 mesiacov, takže mláďatá sa rodia každé dva alebo tri roky. Len si predstavte, že by ste priviedli na svet dieťa, ktoré má 680 kilogramov a 5 metrov!

Mláďatá asi osem mesiacov cicajú mlieko, ktoré obsahuje 53 percent tuku, teda desaťkrát viac ako kravské mlieko. Veľryby ostávajú v lagúnach dva až tri mesiace, od januára do polovice marca. Tento čas mláďatá využívajú na to, aby sa obalili hrubou vrstvou tuku, ktorá ich bude vyživovať na ceste na sever a bude ich chrániť pred chladom v studených arktických vodách.

To, čo sme sa dozvedeli o veľrybovcoch sivých, spolu s nezabudnuteľným zážitkom, keď sme ich videli v ich prirodzenom prostredí, na nás silne zapôsobilo. Pri týchto stvoreniach sme sa zamysleli nad slovami Žalmu 148:7: „Chváľte Jehovu zo zeme, morské obludy a všetky vodné hlbiny.“

[Poznámka pod čiarou]

^ 9. ods. Medzinárodná komisia na ochranu veľrýb povolila loviť veľrybovca na zabezpečenie živobytia iba domorodcom na Aljaške a Sibíri. Tieto opatrenia boli účinné. Domorodci dnes veľrybovca sivého považujú za priateľské zviera, a to kvôli správaniu, o ktorom nám hovoril náš sprievodca.

[Rámček/obrázok na strane 17]

KŔMENIE

Veľrybovec sivý patrí medzi bezzubé veľryby. Miesto zubov má krémovo sfarbené kostice (na fotografii), ktoré sú päť až dvadsaťpäť centimetrov dlhé a visia z hornej čeľuste. Tieto kostice obsahujú keratín, čiže rovnakú látku, akú majú naše nechty. Veľrybovec sivý zbiera potravu z morského dna. Keď dno rozhrabe, vtiahne do úst usadeniny a kôrovce a potom vodu precedí cez kostice.

[Prameň ilustrácie]

Courtesy Gray whales with Winston

[Rámček/obrázok na strane 18]

CHARAKTERISTIKA VEĽRYBOVCA SIVÉHO

▪ Na koži má biele fľaky — sú to fúzonôžky a parazity.

▪ Dospelé samce môžu dosahovať dĺžku 14 metrov — teda sú dlhšie ako autobus — a samice sú dokonca o niečo väčšie.

▪ Na spodnej strane má dva až päť kožných záhybov, ktoré mu umožňujú roztiahnuť hrdlo, keď naberá do úst potravu.

▪ Priemerná hmotnosť veľrybovca sivého je 16 ton, ale niektoré jedince dosahujú hmotnosť 30 až 40 ton.

▪ Veľrybovec sivý sa ide nadýchnuť na hladinu každých 3–5 minút, ale dokáže zostať pod vodou aj 15 minút.

[Prameň ilustrácie]

[Obrázok na stranách 16, 17]

„Špehovanie“

[Prameň ilustrácie]

[Prameň ilustrácie na strane 16]

PREBUĎTE SA!