Pomoc po explóziách

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V EKVÁDORE

 DVADSIATEHO novembra 2002 bolo v ekvádorskom meste Riobamba nádherné počasie. Na modrej oblohe sa vznášali biele páperovité oblaky. Okolité sopky so snehovými čiapkami dotvárali dokonalú pohľadnicovú scenériu. Asi 124 000 ľudí, ktorí tu bývajú v Andách v nadmorskej výške okolo 2700 metrov, vykonávali svoje každodenné povinnosti, netušiac, že tento pokoj bude zakrátko drasticky narušený. Popoludňajšie ticho zrazu prerušil ohlušujúci výbuch! Okná i podlahy domov sa začali otriasať. Na oblohe sa vytvoril zlovestný hríbovitý mrak, ktorý sa rýchlo zväčšoval.

Do desiatich minút nastala druhá explózia, tentoraz sprevádzaná mohutnou tlakovou vlnou, ktorá porozbíjala okná a vyrazila dvere z pántov. Nato sa objavil rozvírený oblak ohňa a dymu, ktorý svojou veľkosťou zatienil prvý mrak. Nasledovala séria explózií a zábleskov.

José a jeho manželka Ana, Jehovovi svedkovia, ktorí majú vyše šesťdesiat rokov, bývali asi 400 metrov od epicentra explózie. Výbuch ich zhodil na zem. Ana predtým stála blízko vchodových dverí, ktoré vytrhlo z pántov a hodilo na náprotivnú stenu. Keď táto vystrašená dvojica utekala do zadnej časti domu, začal sa na nich rúcať strop. Napriek tomu sa im podarilo dostať na malý zadný dvor, kde sa pritisli k sebe a začali sa modliť. Našťastie o 15 minút prišiel po nich autom syn a odviezol ich do bezpečia.

No nie všetkým sa podarilo bezpečne uniknúť. Po explóziách vypukla panika. Davy ľudí s krikom utekali z mesta. Niektorí ľudia padali na zem, lebo sa pošmykli na rozbitom skle popadanom na chodníkoch. Autá, autobusy a nákladné autá sa nebezpečnou rýchlosťou rútili von z mesta, niektoré išli dokonca v protismere v jednosmerných uličkách! Mnohí, ktorí museli utiecť zo školy či z práce, takmer 24 hodín nevedeli, čo sa stalo s členmi ich rodiny.

Čo bolo príčinou tejto paniky? Požiar v podzemnom muničnom sklade na neďalekej vojenskej základni spustil sériu mohutných explózií, pri ktorej vybuchovali svetlice, ručné granáty, tankové a mínometné strely. Keďže explózie neprestávali, z reproduktorov policajných áut zaznievala výzva, aby všetci odišli z mesta do vzdialenosti najmenej 15 kilometrov.

Riobamba bola zakrátko vyľudnená. Tisíce miestnych obyvateľov zaplnili diaľnicu za mestom, tisnúc sa k sebe v chladnej noci — mnohí bez kabáta či saka. Po niekoľkých hodinách výbuchy začali konečne ustávať. Keďže teplota klesla takmer na bod mrazu, obyvatelia sa opatrne začali vracať do mesta. Nasledujúce ráno, keď sa rozvidnelo, mnohí zistili, že majú na domoch značne poškodené okná, dvere, strechy, stropy i steny. Jedna rodina našla v posteľnom matraci vrazené kusy skla, ktoré tvarom pripomínali dýky. Ďalší nachádzali okolo svojich domov i vnútri črepiny z granátov.

Prvé správy uvádzali, že najmenej 7 ľudí zomrelo a 538 bolo zranených. Poškodených bolo asi 18 000 domov. Z 950 Jehovových svedkov v tejto oblasti neprišiel o život nikto, ale dvaja utrpeli vážne zranenia.

Pomoc pre postihnutých

Na druhý deň po explóziách začali starší z miestnych zborov Jehovových svedkov hneď ráno navštevovať svojich kresťanských bratov, aby zistili, či sú v poriadku. Neskôr v priebehu dňa sa jeden cestujúci dozorca spomedzi  Jehovových svedkov stretol so staršími z 13 miestnych a okolitých zborov, aby sa dozvedel rozsah škôd a zistil, k akým zraneniam došlo. Dozorca povzbudil starších, aby sa postarali o citové a duchovné potreby tých, ktorých postihlo toto nešťastie. Aj v tejto ťažkej situácii bolo veľmi dôležité navštevovať kresťanské zhromaždenia. (Hebrejom 10:24, 25) Preto sa pravidelné zhromaždenia miestnych zborov konali aj večer po nešťastí.

V priebehu štvrtka a piatka bola zostavená podrobná správa o škodách na domoch svedkov, ktorá bola odoslaná do ekvádorskej odbočky Jehovových svedkov v Guayaquile. V správe sa hovorilo o naliehavej potrebe zakryť niečím rozbité okná, aby boli obyvatelia chránení pred chladom. V priebehu niekoľkých hodín kancelária odbočky zakúpila veľké kotúče priehľadnej plastickej fólie, lepiacu pásku a klince, aby sa mohli urobiť aspoň dočasné opravy.

V sobotu o 9.00 prišiel z odbočky kamión so zásobami. Tímy svedkov, mužov i žien, už usilovne pracovali a pomáhali spoluveriacim odstraňovať z domov rozbité sklo, aby sa mohlo začať s pripevňovaním fólie. Organizačným centrom týchto prác sa stala miestna sála Kráľovstva. Kvôli rýchlejšiemu meraniu fólie sa na podlahe urobili značky. Na základe mier, ktoré dodali dobrovoľní pracovníci, bola fólia narezaná a dodaná tímom, ktoré ju pripevňovali na okná.

José, ktorého sme už spomenuli, rozpráva: „Keď sme sa po explózii na druhý deň popoludní vrátili domov, už tam boli bratia a odpratávali trosky. V sobotu prišiel sused z vedľajšieho domu a obdivoval dobre upevnenú fóliu na mojich oknách. ‚Koľko vás to všetko stálo?‘ opýtal sa.“ Keď sa dozvedel, že to bolo zadarmo, bol nesmierne prekvapený!

Do sobotňajšieho večera približne 200 dobrovoľníkov z miestnych zborov utesnilo okná na 91 domoch svedkov. Úžitok z ich práce malo aj mnoho ľudí, ktorí nepatria k svedkom. Jedny miestne noviny uverejnili fotografiu domu, ktorý opravovali svedkovia, a uviedli, že z ôsmich obyvateľov tohto domu patrí k Jehovovým svedkom iba jedna žena.

Emocionálna podpora

Prirodzene, toto nešťastie ľuďmi otriaslo. S cieľom poskytnúť útechu miestnym svedkom bolo v pondelok 25. novembra o 17.00 zorganizované mimoriadne zhromaždenie. Program zhromaždenia viedli vyslaní zástupcovia ekvádorskej odbočky. Zhromaždenie sa nemohlo konať neskôr večer, lebo nefungovalo elektrické osvetlenie. Keďže táto hodina sa zdala dosť nevýhodná, očakávala sa účasť iba okolo 600 ľudí. No zjazdovú sálu v Riobambe zaplnilo 1421 ľudí a prišli aj takí, ktorí neboli svedkami! Kľúčovým textom, ktorý sa rozoberal, bol Žalm 4:8: „V pokoji si ľahnem a budem spať, veď len ty sám, ó, Jehova, spôsobíš, aby som býval v bezpečí.“ Všetci prítomní vyjadrovali veľké ocenenie za tento utešujúci duchovný program.

Na konci programu boli rodičom rozdané stovky kópií článku „Prírodné katastrofy — pomôžte svojim deťom vyrovnať sa s nimi“, ktorý vyšiel v Prebuďte sa! z 22. júna 1996. Jeden odsek z tohto článku uvádza:

„Americká Federálna agentúra pre riadenie pohotovostnej služby (FEMA) poznamenáva, že bezprostredne po katastrofe je pre deti typické báť sa, že (1) zostanú samy, (2) budú oddelené od rodiny, (3) udalosť sa bude opakovať a (4) niekto bude zranený alebo zabitý.“ Na základe tohto článku boli rodičia povzbudení k nasledovným krokom:

1. Snažte sa, aby rodina zostala spolu.

2. Vyhraďte si čas pokojne situáciu vysvetliť.

3. Povzbudzujte deti, aby sa vyjadrovali.

4. Zapojte deti do čistiacich prác.

 Ďalšie kópie tohto článku z Prebuďte sa! boli neskôr ponúknuté aj susedom a tým, ktorí študovali Bibliu.

Tri týždne po explózii bol kúpený materiál na opravy trvalejšieho charakteru; okrem iného na osadenie nových okien a na opravu stropov a striech. V priebehu ďalších troch týždňov boli tieto práce dokončené a opravené boli aj dve sály Kráľovstva. Mnohí vyjadrovali vďačnosť za túto láskyplnú pomoc.

Katastrofy sú v týchto „posledných dňoch“ niečím bežným. (2. Timotejovi 3:1–5) No podpora, ktorú Jehovovi svedkovia poskytujú jeden druhému i ostatným blížnym, svedčí o sile pravého kresťanstva. José to výstižne vyjadril takto: „V čase núdze nám Jehovova organizácia bez meškania poskytuje pomoc.“

[Obrázky na strane 15]

Na odstraňovaní následkov nešťastia sa dobrovoľne zúčastnilo asi 200 svedkov. Odmeriavali okná, rezali a pripevňovali fólie. Opravovali aj strechy