Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Piñata — starodávna tradícia

Piñata — starodávna tradícia

Piñata — starodávna tradícia

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU

DETI našich susedov majú oslavu. Počujeme ich vzrušene kričať: „Dale! Dale! Dale!“ ​(Udri! Udri! Udri!) Nakukneme do dvora a vidíme pestrofarebného oslíka z tenkého papiera, ktorý visí medzi stromami. Dieťa so zaviazanými očami sa snaží palicou zasiahnuť oslíka tak, aby sa oslík roztrhol. Hostia ho hlasne povzbudzujú. Nakoniec sa oslík roztrhne a vysypú sa z neho cukríky, ovocie a hračky. Každý sa smeje a štvornožky zbiera darčeky. Zdá sa, že je to veľmi zábavné. Dozvedáme sa, že oslík sa nazýva piñata a že roztrhnutie piñaty na oslave je v Mexiku a ďalších latinskoamerických krajinách tradíciou.

Zaujíma nás, prečo je piñata taká obľúbená. Aký má pôvod? Má roztrhnutie piñaty nejaký zvláštny význam? Rozhodli sme sa, že si to zistíme.

Pôvod piñaty

Panuje názor, že niečo podobné piñate mali ako prví Číňania. Bola to súčasť ich osláv Nového roka, ktorý zároveň znamenal začiatok jari. Číňania robili figúrky kráv, volov alebo byvolov, ktoré potiahli farebným papierom a naplnili piatimi druhmi semienok. Na rozbitie figúrok používali farebné palice. Ozdobný papier, ktorým boli figúrky potiahnuté, spálili a popol zbierali a nechávali si ho pre šťastie v novom roku.

Z Číny priviezol „piñatu“ do Talianska podľa všetkého v 13. storočí benátsky cestovateľ Marco Polo. Tu dostala aj svoj terajší názov odvodený z talianskeho slova pignatta, čiže krehký hrniec, ktorý bol namiesto semienok naplnený ozdobami, šperkmi alebo cukríkmi. Táto tradícia sa potom rozšírila do Španielska, kde sa stalo zvykom rozbíjať piñatu v prvú pôstnu nedeľu. * Zdá sa, že do Mexika priviezli piñatu na začiatku 16. storočia práve španielski misionári.

Ale misionári boli asi prekvapení (ako aj my), keď zistili, že mexickí domorodci už podobnú tradíciu majú. Aztékovia oslavovali narodenie boha slnka a vojny Huitzilopochtliho tým, že na konci roka umiestnili v jeho chráme na stĺp hlinený hrniec. Hrniec ozdobili farebným perím a naplnili drobnými cennosťami. Potom hrniec rozbili palicou a cennosti, ktoré sa rozsypali, obetovali bohu. Aj Mayovia hrali hru, v ktorej hráči so zaviazanými očami udierali do priviazaného hlineného hrnca.

Španielski misionári dômyselne využili piñatu ako súčasť stratégie na evanjelizovanie Indiánov. Piñata mala okrem iného symbolizovať kresťanský boj na porazenie Diabla a hriechu. Tradičná piñata bol hlinený hrniec potiahnutý farebným papierom, ktorý mal tvar sedemcípej hviezdy. Tieto cípy vraj znázorňovali sedem smrteľných hriechov: lakomstvo, obžerstvo, lenivosť, pýchu, závisť, hnev a smilstvo. Udieranie do piñaty so zaviazanými očami predstavovalo boj človeka s pokušením a zlom, ktoré človek svojou slepou vierou zničí. Darčeky vnútri piñaty boli za odmenu.

Piñata dnes

Neskôr sa piñata stala súčasťou osláv posadas *, ktoré sa konajú v období Vianoc, a tak je to až dodnes. (Piñata v tvare hviezdy zobrazuje hviezdu, ktorá viedla astrológov do Betlehema.) Považuje sa tiež za dôležitú súčasť osláv narodenín. Piñaty sú pre Mexiko také typické, že ich dokonca vyváža do iných krajín.

Zistili sme, že pre mnohých ľudí v Mexiku už piñata nemá náboženský význam a že ju považujú skôr za neškodnú zábavu. Objavuje sa na mnohých mexických oslavách, nie iba počas posadas alebo na oslavách narodenín. Dá sa kúpiť nielen v tradičnej podobe hviezdy, ale aj v mnohých iných, napríklad môže mať tvar zvieraťa, kvetu či klauna.

Kresťania, ktorí zvažujú, či piñata bude súčasťou ich spoločenských stretnutí, by mali brať do úvahy svedomie druhých. (1. Korinťanom 10:31–33) Dôležité nie je to, čo tento zvyk znamenal pred stovkami rokov, ale ako ho ľudia vo vašom okolí vnímajú dnes. Je pochopiteľné, že názory môžu byť v závislosti od miesta rôzne. Ale je múdre vyhnúť sa tomu, aby sa táto otázka stala predmetom sporov. Biblia hovorí: „Nech nikto nehľadá svoju výhodu, ale výhodu toho druhého.“ — 1. Korinťanom 10:24.

[Poznámky pod čiarou]

^ 7. ods. V niektorých náboženstvách, napríklad v katolíckom, je pôst 40-dňové obdobie pokánia, ktoré vrcholí veľkonočným Veľkým týždňom.

^ 11. ods. V Mexiku je posadas deväťdňový sviatok pred Vianocami, ktorým si ľudia pripomínajú, ako Jozef a Mária hľadali posadu, čiže ubytovanie. Piñatu rozbíjajú každú noc ako vyvrcholenie osláv.

[Obrázok na strane 23]

Keď zvažujete, či na vašom spoločenskom stretnutí bude aj piñata, berte do úvahy svedomie druhých

[Obrázok na strane 23]

Piñaty majú rôzny tvar a veľkosť