Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Opité zvieratá

Podľa správ z celého sveta nie sú ľudia jedinými tvormi, ktorí zažívajú opojenie alkoholom. V jednej indickej dedine v štáte Ásam našla nedávno črieda slonov pivo, opila sa a pri svojom vyčíňaní ničila domy. V Bosne zachutilo jednému medveďovi pivo, ktoré zostalo vo vyhodených plechovkách, a žiadal si viac. Dedinčanov jeho bezočivosť omrzela, a tak sa rozhodli nechať mu nealkoholické pivo. To zabralo. Medveď si aj naďalej rád vypije, ale už nie je agresívny. Vtáky v severnej Kalifornii sa opíjali skvasenými plodmi kríkov pri ceste a potom útočili na autá. Pomohlo iba vyťať kríky. Kvasený nektár zas spôsobil, že včely nevedeli trafiť do úľa, narážali do stromov alebo nevládali lietať a padali na zem. Opité včely, ktoré sa domov predsa len dostali, mali ďalší problém. Narazili na odpor včiel strážkyň, ktoré boli odhodlané nedovoliť, aby sa ostatné včely opili.

Rybí dážď

V dedine Koróna sa podľa gréckych novín Eleftherotypia našli stovky malých rýb pochádzajúcich zrejme z jazera Dojran alebo Korónia. „Ryby, ktoré spadli z neba, nachádzali dedinčania všade.“ Podľa riaditeľa meteorologického ústavu v Solúne (Thessaloniki) Christosa Balafoutisa to nie je zriedkavé. Búrkové mraky v oblastiach nízkeho tlaku vzduchu vytvárajú vzdušné víry, ktoré nasávajú z hladiny jazier vodu i s rybami a žabami. „Vír ich môže vyniesť do veľkej výšky a zaniesť veľmi ďaleko,“ uvádza sa v správe. Keď vír neskôr zoslabne, ryby spadnú.

Čo naozaj trápi tínedžerov

„Rodičia sa tak boja toho, že by ich dospievajúce deti mohli začať drogovať, že prehliadajú vážne emocionálne a duševné problémy svojich potomkov,“ píše sa v londýnskych novinách The Times. Podľa výsledkov prieskumu uskutočneného medzi viac ako 500 rodičmi a vyše 500 tínedžermi je 42 percent rodičov presvedčených, že jediným a najväčším problémom, ktorý ich deti majú, je zneužívanie drog. Ale s tým súhlasí iba 19 percent tínedžerov. Tridsaťjeden percent dospievajúcich trápia viac vzťahy s priateľmi a rodinou a 13 percent trápi viac šikanovanie. Justin Irwin, riaditeľ linky dôvery Get Connected, ktorá si dala štúdiu vypracovať, vyjadril znepokojenie zvlášť nad tým, že rodičia majú sklon prehliadať psychické a citové problémy dospievajúcich detí. Irwin rodičov nabáda: „Prestaňte si domýšľať. Buďte realistickí.“

Nedostatok spánku škodí

„Deväť percent Poliakov spí každú noc menej ako päť hodín,“ uvádza sa vo varšavskom týždenníku Wprost. „Každý tretí Američan a Brit spáva najviac 6,5 hodiny.“ Podľa Michała Skalského z poľského Liečebného ústavu pre poruchy spánku „je človek, ktorý málo spáva, v neustálom strese“. Výskum japonských vedcov ukázal, že „u ľudí, ktorí spia v noci 5 hodín a menej, je nebezpečenstvo srdcového infarktu o 50 percent vyššie ako u osôb, ktoré spia každú noc 8 hodín,“ píše sa v novinách. Okrem toho z výskumu amerických vedcov vyplýva, že nedostatok spánku má súvislosť s cukrovkou a ďalšími zdravotnými problémami. Nedostatok spánku nevedie len „k zmenám v látkovej premene glukózy“, ale súvisí aj so „zvýšeným rizikom obezity“, uvádza sa v správe. „Keď ste unavení, telo sa snaží kompenzovať nedostatok energie,“ objasňuje sa v časopise American Fitness. „Ľudia, ktorým chýba spánok, majú sklon jesť a piť viac, aby sa cítili bdelí. Preto ak ste niekoľko kilogramov zhodili a nechcete znova pribrať, spávajte trochu dlhšie.“

Obyčajný deň v kancelárii

Časopis London Magazine sa v rámci jedného prieskumu opýtal 511 ľudí, čo robia v bežný pracovný deň. Asi polovica z nich v pracovnom čase pila alkohol, 48 percent z nich niečo ukradlo a takmer jedna tretina užila zakázané drogy, píše sa v londýnskych novinách The Daily Telegraph. Navyše 42 percent si „predstavovalo, že zabíja svojho šéfa“, takmer tretina „pozerala na internete pornografiu“, „62 percent dostalo od kolegu nemravný návrh a skoro pätina mala v kancelárii pohlavný styk“. Tridsaťšesť percent týchto zamestnancov klamalo v životopise, 13 percent povedalo, že by bolo ochotných mať pohlavný styk s nadriadeným, keby tým dosiahli povýšenie, a 45 percent by podrazilo spolupracovníka, keby sa tak dostali vyššie. Podľa psychoterapeuta Philipa Hodsona má takéto správanie väčšinou korene v odpore voči nadriadeným. Hodson povedal: „Sme ochotní urobiť čokoľvek, len aby sme sa dostali hore. Titul, postavenie a prestíž sú pre nás veľmi dôležité.“

Náhle úmrtia pri športovaní

Športoví lekári v Japonsku začali biť na poplach, keď na rôznych miestach v krajine v ten istý deň zomreli na infarkt po vytrvalostnom behu traja päťdesiatnici. Noviny Asahi Shimbun uverejnili vyjadrenie riaditeľa Športovej akadémie v Kóbe a lekára v jednej osobe Dr. Masatošiho Kakua, ktorý napísal: „Asi 80 percent náhlych úmrtí súvisí so srdcom... Deväťdesiat percent ľudí, ktorí náhle umreli, posúdili lekári ako zdravých.“ Dr. Kaku odporúča robiť elektrokardiogram radšej počas cvičenia ako v pokoji. Okrem toho odporúča, aby sa človek neprepínal a radšej prestal cvičiť, ak cíti, že má horúčku, je mu na vracanie alebo sa mu točí hlava. Dr. Kaku hovorí: „Nie je hanba odstúpiť z hry alebo z pretekov,“ a dodáva: „Športovci zdôrazňujú, že dobehnúť do cieľa treba za každú cenu, ale vy by ste to mali zvážiť.“

V rodinách chýba konverzácia

„Konverzácia v rodine sa zvrhla na ‚každodenné mrmlanie‘ a výsledkom je, že malé deti sa nedokážu správne vyjadrovať,“ píšu londýnske noviny The Times. Riaditeľ vládnej Agentúry na osvojenie si základných schopností Alan Wells, ktorý má na starosti úroveň vzdelávania v Británii, pripisuje tento úpadok tomu, že deti „sedia pred televízorom a počítačom a rodiny netrávia čas pri spoločnom jedle“. Príčinou je podľa Wellsa aj nárast počtu rodín s jedným rodičom bez starých rodičov a skutočnosť, že v súčasnosti si len málo rodičov s deťmi číta. Wells je presvedčený, že tieto faktory objasňujú, prečo deti, ktoré idú do školy vo veku štyroch alebo piatich rokov, hovoria „menej zreteľne a nevedia sa tak dobre vyjadrovať“ ako deti v minulosti. Odporúča zaviesť programy, v rámci ktorých by sa rodičia učili komunikovať so svojimi deťmi.

Vyrovnanejší spôsob života

Z prieskumu, ktorý uskutočnil Austrálsky inštitút, nezávislá výskumná organizácia, vyplynulo, že „za posledných 10 rokov 23 percent Austrálčanov vo veku od 30 do 59 rokov obetovalo príjem vyrovnanejšiemu spôsobu života,“ píše sa v novinách The Sydney Morning Herald. Trend, ktorý výskumníci nazývajú spomaľovanie, si osvojujú mnohí, ktorí dúfajú, že sa budú cítiť lepšie a budú mať viac času na deti. Títo pracovníci „prechádzajú na menej náročné a menej platené miesta, skracujú počet pracovných hodín alebo úplne odchádzajú zo zamestnania,“ uvádzajú noviny. Výkonný riaditeľ Austrálskeho inštitútu Dr. Clive Hamilton povedal: „Títo ľudia považujú život za dôležitejší ako príjem. Nepovažujú sa za neschopných; sú to obyčajní ľudia zo strednej vrstvy, ktorí odmietajú nadmerne konzumný spôsob života a v snahe žiť vyrovnanejšie úmyselne znižujú svoj príjem.“