Tanec so žeriavmi

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

V JUHOKÓREJSKOM meste Pusan môžete vidieť neobyčajný ľudový tanec. Muži oblečení v bielych rúchach s vysokými čiernymi klobúkmi na hlave mávajú rukami, krúžia a ukláňajú sa a navyše stoja na jednej nohe.

Ich čudné, improvizované pohyby sa dajú ľahko vysvetliť. Títo muži napodobňujú žeriavy čierno-biele, ktoré už stáročia zimujú v Južnej Kórei. Nezvyčajný tanec týchto žeriavov tak očaril miestnych obyvateľov, že si vytvorili vlastný tanec, v ktorom napodobňujú ich pohyby.

O tisícpäťsto kilometrov ďalej, na japonskom ostrove Hokkaido, prichádzajú mnohí milovníci prírody do Národného parku Kuširo Šicugen, aby videli žeriavy na vlastné oči. V súčasnosti má japonská kolónia žeriavov čierno-bielych niekoľko stoviek vtákov, a to aj vďaka prikrmovaniu počas krutých zimných mesiacov. Pozorovať tieto elegantné čierno-biele vtáky pri ich živom tanci v snehu je prekrásny zážitok. Dopisovateľka do National Geographic Jennifer Ackermanová opísala svoje očarenie japonským slovíčkom aware. Ako vysvetľuje, toto slovo vyjadruje „pocity, ktoré vyvoláva podmanivá krása niečoho prchavého“.

Žeriavy, ktoré môžete nájsť na všetkých kontinentoch okrem Južnej Ameriky a Antarktídy, fascinovali ľudí už oddávna. Tieto vtáky sa objavujú na jaskynných maľbách v Afrike, Austrálii a Európe. Na Ďalekom východe, kde symbolizujú dlhovekosť a šťastie, sú obľúbeným motívom umeleckých diel. Žeriavy po celý život zostávajú verné jednému partnerovi, a možno práve preto sú tiež symbolom šťastného manželstva a často sa objavujú na kimonách pre nevestu. Kórejčania označili žeriavy čierno-biele pre ich zriedkavosť a krásu za „prírodnú pamiatku“. Japonci majú tancujúce žeriavy zobrazené na 1000-jenovej bankovke. A Číňania už pred 2500 rokmi vymysleli „tanec bielych žeriavov“. Možno práve táto jedinečná záľuba žeriavov v tancovaní vysvetľuje, prečo si ich ľudia tak obľúbili.

Tanec žeriavov

Všetkých 15 druhov žeriavov tancuje a pokúšajú sa o to i mláďatká, ktoré ešte nemajú ani dva dni. „Aj iné skupiny vtákov tancujú,“ vysvetľuje Handbook of the Birds of the World (Príručka vtákov sveta), „ale žiadna to nerobí v takej miere ani... s takým pôvabom.“ Tanec žeriavov je veľmi pestrý a vždy pútavý — keď vezmeme do úvahy veľké rozmery vtákov,  ich elegantné držanie tela a pôsobivé vyskakovanie s roztiahnutými krídlami. Tanec v sebe zahŕňa „dlhý, komplikovaný sled harmonických úklonov, výskokov, behov a krátkych vzletov,“ dodáva uvedená príručka. Žeriavy sa pri tancovaní správajú podobne ako ľudia. Keď sa ich niekoľko roztancuje, spravidla sa pridá celá skupina. V Afrike videli spoločne tancovať až 60 párov žeriava Balearica regulorum.

Prečo žeriavy tancujú? Je to cvičenie, komunikácia, dvorenie, varovný signál alebo tým dávajú najavo dobrú náladu? Dôvodom môže byť hociktorá z týchto pohnútok alebo všetky. Je však isté, že žeriavy rady tancujú v pároch a ich tanec je súčasťou rituálu dvorenia. No netancujú len dospelé žeriavy, ale aj mladé — a práve ony bývajú najnáruživejšími tanečníkmi. „Nech je dôvodom čokoľvek, je radosť ich sledovať,“ uzatvára Handbook of the Birds of the World.

Let žeriavov

Žeriavy zvyčajne počujete oveľa skôr, ako ich zbadáte. Prenikavý hlas pripomínajúci trúbku oznamuje ich prítomnosť, i keď sú ešte na míle ďaleko. Toto trúbenie očividne slúži na to, aby sa kŕdeľ udržal pokope počas dlhých migračných letov. Väčšina druhov žeriavov sa sťahuje zo svojich hniezdisk na severe. V jeseni preletia veľké vzdialenosti z Kanady, Škandinávie alebo zo Sibíri do teplých krajov, do Číny, Indie, Texasu v Spojených štátoch či do Stredomoria. Tieto cesty sú nebezpečné a vyčerpávajúce. Ľudia videli letieť žeriavy popolavé do Indie ponad Himaláje v nadmorskej výške takmer 10 000 metrov. Žeriavy letia v tvare písmena V a využívajú vzostupné prúdy teplého vzduchu, takže môžu veľmi dlho plachtiť. Ale keď letia ponad vodu, musia sa spoliehať len na silu svojich krídel. *

Španielsky ornitológ Juan Carlos Alonso už takmer 20 rokov sleduje migráciu 70 000 žeriavov popolavých, ktoré zimujú v Španielsku. „Niektoré vtáky sú okrúžkované a iné majú pripevnené malé vysielačky, aby sme mohli sledovať ich migráciu,“ vysvetľuje. „Vždy som nadšený, keď v španielskom zimovisku objavím vtáka, ktorého som okrúžkoval ešte ako mláďa v severnom Nemecku. Žeriavy sa sťahujú po rovnakých trasách už stáročia. Žeriava, ktorého označili krúžkom vo Fínsku, našli zimovať až na juhu v Etiópii, zatiaľ čo niektoré žeriavy zo Sibíri zimujú v Mexiku.“

 Boj o prežitie s ľudskou pomocou

Deviatim z 15 druhov žeriavov dnes hrozí vyhynutie. Medzi najohrozenejšie druhy patrí žeriav škriekavý v Severnej Amerike, ktorého počet v roku 1938 klesol na 14 jedincov. Ale vďaka odchovu a ochrane najdôležitejších biotopov sa jeho počet pomaly zvýšil na vyše 300 vtákov. Prírodovedci chovajú mláďatá v zajatí a potom ich vypúšťajú na chránených územiach. Nedávno chceli niekoľko mladých žeriavov škriekavých naučiť migrovať, na čo úspešne využili superľahké lietadlo. Ruskí vedci sa podobným spôsobom snažia zachrániť ohrozeného žeriava bieleho.

Jeden z najdojímavejších príbehov úspešnej záchrany pochádza z Japonska. Malá kolónia žeriavov čierno-bielych nemigrovala, pretože vtáky sa počas zimných mesiacov kŕmili pri potokoch neďaleko horúcich prameňov. Ale cez krutú zimu v roku 1952 zamrzli aj tieto potoky a malý kŕdeľ 30 vtákov bol odsúdený na zánik. Deti z miestnej školy však začali na zamrznuté potoky rozhadzovať kukuricu a vtáky zachránili. Odvtedy ľudia kŕmia žeriavy pravidelne a malý kŕdeľ sa rozrástol na takmer 900 vtákov, čo je asi tretina celosvetovej populácie žeriava čierno-bieleho.

Neistá budúcnosť

Podobne ako mnohé iné druhy, i žeriavy doplatili na odvodňovanie močarísk a zmenšovanie trávnatých plôch. Ak chceli prežiť, museli sa naučiť žiť s ľuďmi. Vo všeobecnosti si radšej udržujú od ľudí bezpečnú niekoľkokilometrovú vzdialenosť, ale ak ich ľudia nevyrušujú, zvyknú si na ich prítomnosť. V Indii sa žeriav sarus, najvyšší lietajúci vták, prispôsobil a rozmnožuje sa v dedinských rybníkoch. Ďalšie druhy žeriavov dokázali prežiť tak, že sa naučili počas migrácie alebo v zimoviskách zbierať potravu na poľnohospodárskej pôde.

Ochrancovia z mnohých krajín dúfajú, že ich zjednotené úsilie zabezpečí prežitie týchto elegantných tvorov. Veď by bolo veľkou tragédiou, keby sa budúce generácie nemohli tešiť z nádherného tanca žeriavov alebo by nemohli počuť ich prenikavé hlasy, keď na jeseň tiahnu na juh!

[Poznámka pod čiarou]

 [Obrázok na strane 15]

Žeriavy čierno-biele, Ázia

[Obrázok na strane 16]

Detail z kórejského porcelánu

[Obrázok na strane 16]

Žeriavy „Grus virgo“ s chocholom

[Obrázok na stranách 16, 17]

V Európe rozšírené žeriavy popolavé počas letu

[Obrázok na strane 17]

Žeriavy „Balearica pavonina“