Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Asfaltové jazero na Trinidade

Asfaltové jazero na Trinidade

Asfaltové jazero na Trinidade

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA TRINIDADE

ČO MAJÚ spoločné tunel medzi Hongkongom a Čínou, rakúska transalpská diaľnica a viadukt v anglickom Doveri? Vo všetkých prípadoch bola pri výstavbe použitá hmota obsahujúca jedinečný asfalt * — asfalt, ktorý pochádza z jazera Pitch Lake na Trinidade.

Toto veľké jazero je povrchové nálezisko prírodného asfaltu. Jeden geografický slovník z roku 1814 ho opísal ako „jeden z najpozoruhodnejších divov“ prírody. Urobme si spoločný výlet do tejto lokality neďaleko juhozápadného pobrežia Trinidadu.

Prechádzka po jazere

Vstupujeme do dediny La Brea (španielsky „decht“) a hneď si všímame, že chodníky akoby sa prepadávali do zeme. Dokonca aj niektoré domy sú zvláštne naklonené, akoby klesali vlastnou váhou. Nemáme čas zisťovať príčinu, pretože priamo pred nami sa rozprestiera niečo, čo vyzerá ako obrovské opustené parkovisko. Prichádzame k asfaltovému jazeru Pitch Lake. Náš sprievodca hovorí, že jazero má plochu 47 hektárov a v strede je hlboké asi 80 metrov. „Poďme sa naň pozrieť,“ navrhuje.

Opatrne robíme prvé kroky po jazere a zisťujeme, že jeho povrch je nečakane pevný, i keď nerovnomerný. V skutočnosti môže jazero ľahko uniesť váhu nákladného auta alebo iného ťažkého stroja! (No ak by stroje ostali dlho na jednom mieste, pomaly by sa potopili.) Ale i tak si musíme dávať pozor na každý krok! Na tejto pevnej pôde sú miestami malé škvrny viskózneho bitúmenu, ktorý môže nič netušiaceho návštevníka obdarovať nemilým mazľavým prekvapením.

Už od nášho príchodu sem-tam zacítime závan prenikavého zápachu. „Sírovodík,“ dozvedáme sa. V jazere sa vytvára malé množstvo tohto plynu spolu s metánom, etánom a oxidom uhličitým. Náš sprievodca rozlamuje kus asfaltu a my vidíme, že vyzerá ako ementál — je plný dier, ktoré vytvorili uväznené plynové bubliny.

Toto asfaltové jazero je tiež dôležitým prírodným biotopom. Stojaté vody, ktoré sa tvoria na niektorých miestach na povrchu jazera a v trávnatých porastoch okolo neho, sú domovom vzácnej potápnice maskovej (Oxyura dominica). Dnes tohto malého vtáka asi neuvidíme, pretože keď sa k nemu niekto priblíži, často ostáva nehybný alebo sa potichu ponorí. Ako prechádzame vysokou trávou, ktorá nám siaha až po hruď, mihne sa pred nami iný vták, jakana červenočelá (Jacana jacana). Jej tmavé telo ostro kontrastuje s jasne žltým spodkom krídel. Môžete tu natrafiť i na purpurovo sfarbeného vtáka Porphyrula martinica a iné druhy žijúce v močiaroch. Vodné plochy obývajú malé sladkovodné ryby a niekedy tu ľudia zazrú aj kajmany.

Využíva sa už 400 rokov

Náš sprievodca ukazuje smerom k morskému pobrežiu a hovorí, že v roku 1595 tam pristál britský bádateľ sir Walter Raleigh. V tom čase bola hladina jazera, ktoré teraz leží v hlbokej priehlbine, na úrovni okolitého terénu a potoky asfaltu sa tiahli až k pobrežiu. Raleigh použil asfalt na utesnenie štrbín na svojich lodiach a vyhlásil, že je „to ten najlepší“ materiál na utesňovanie, lebo podľa jeho slov „na slnku sa netopí tak ako smola z Nórska, a tak je veľmi vhodný pre lode obchodujúce s južnými prístavmi“. *

V roku 1846 Kanaďan Dr. Abraham Gesner, neskôr označovaný za otca ropného priemyslu, získal destiláciou z trinidadského asfaltu nový svietiaci olej. Nazval ho petrolej. Žiaľ, asfalt z Pitch Lake obsahuje síru, ktorá dala oleju dosť nepríjemný zápach. Gesner neskôr našiel iný zdroj asfaltu, ktorý bol v podstate bez zápachu.

Trinidadský asfalt si ľudia začali skutočne ceniť, až keď odhalili jeho hodnotu pri výstavbe ciest. V roku 1876 stavební inžinieri navrhli použiť asfalt z tohto jazera na výstavbu Pensylvánskej avenue vo Washingtone. I napriek hustej premávke povrch vozovky podľa údajov vydržal vo výbornom stave až 11 rokov. Tak si trinidadský asfalt začal získavať svoju povesť.

V posledných rokoch už ropné spoločnosti vedia vyrobiť lacnejší bitúmen, ktorý je vedľajším produktom pri spracúvaní ropy. Ale inžinieri ďalej využívajú na výstavbu diaľnic, mostov, letísk a prístavov trinidadský prírodný asfalt. Prečo?

Jedinečná zmes

Tento asfalt sa pridáva do hmôt, ktoré sa používajú pri stavbe ciest, pretože je známe, že cestným povrchom dodáva vlastnosti ako pevnosť, odolnosť, stálosť a protišmykovosť — a to sme ešte nespomenuli matne sivú povrchovú úpravu, ktorá zlepšuje viditeľnosť počas šoférovania v noci. Asfalt z jazera sa osvedčil i na cestných povrchoch, na ktorých teploty v lete prekračujú 40 °C a v zime klesajú na mínus 25 °C. Aj letiskové dráhy vybudované z tohto asfaltu majú dlhú životnosť, a to i napriek záťaži, ktorú predstavujú neustále vzlety a pristátia ťažkých lietadiel. Tieto povrchy sú tiež odolné proti nepriaznivým účinkom rozmrazovacích zmesí, ako aj vytečeného paliva a oleja. Mnohé takéto povrchy vydržali bez väčších opráv vyše 20 rokov.

Vlastnosti asfaltu z Pitch Lake vyplývajú z jeho osobitého zloženia. Bitúmen v ňom obsahuje 63 až 67 percent malténov a 33 až 37 percent asfalténov. Maltény sú pevné chemické zložky ropy, ktoré zvyšujú priľnavosť bitúmenu. Tie, ktoré obsahuje asfalt z jazera, sú opísané ako „mimoriadne viskózne a skôr pevné než olejnaté, ako je to v prípade niektorých bitúmenov [vyrobených v rafinériách]“. Asfaltény sú skupinou uhľovodíkov, vďaka ktorým bitúmen dosahuje vlastnosti termoplastu — keď sa zahreje, mäkne a tečie, a ako chladne, tvrdne. Charakter a vyváženosť všetkých týchto zložiek dávajú tomuto asfaltu vlastnosti, ktoré sa dajú v rafinériách len ťažko napodobniť.

Ťažba a prečisťovanie

Našu pozornosť teraz upútava rachot obrovských strojov a my si všímame zariadenie na ťažbu asfaltu, ktoré sa pohybuje po jazere. V podstate je to obrovský traktor, ktorý má mohutné kovové vidlice na oddelenie asfaltu z povrchu jazera. Kusy asfaltu sa potom naložia na vozíky ťahané lanom, ktorými sa odvezú do neďalekej rafinérie. Od konca 18. storočia sa tu vyťažilo už viac ako deväť miliónov ton asfaltu! Pri súčasnom tempe ťažby by podľa plánov malo zvyšných približne desať miliónov ton vydržať na ďalších 400 rokov.

Keď sa z jazera vyťaží niekoľko ton asfaltu, vznikne jama, ktorá sa však v priebehu niekoľkých týždňov zmenší a stratí. Vyzerá to, akoby sa jazero samo dopĺňalo. Ale zdanlivo pevný asfalt je v skutočnosti veľmi viskóznou kvapalinou a priľnavou hmotou, ktorá jednoducho stečie do jamy. Celé jazero je teda v neustálom, i keď nebadateľnom pohybe.

Spomínate si na tie naklonené domy, ktoré sme videli, keď sme prišli? Ich nezvyčajný sklon sčasti spôsobili podzemné žily asfaltu, ktoré sa tiahnu z jazera. Ľudia, ktorí v tejto oblasti stavajú domy, si teda musia pozorne vybrať vhodné miesto na stavbu.

„Poďme hore do rafinérie,“ navrhuje náš sprievodca. Proces spracúvania je veľmi jednoduchý. Surový asfalt vyklopia do obrovských nádrží, ktoré majú kapacitu vyše 100 ton. Tu asfalt roztopia pomocou špirálovitého potrubia, ktorým prechádza para s teplotou približne 165 °C. Pritom sa z asfaltu uvoľňujú plyny a odparuje sa nadbytočná voda, ktorá tvorí asi 30 percent hmotnosti surového asfaltu. Potom asfalt prefiltrujú, aby odstránili zvyšky dreva a iného rastlinného materiálu. Nakoniec horúci asfalt odlejú do sudov z drevotriesky, ktoré sú vystlané silikónovým papierom. Sudy s nosnosťou 240 kilogramov vyrábajú priamo tu v rafinérii. Celý proces spracovania trvá okolo 18 hodín.

„Rafinovaný asfalt sa nazýva epuré,“ hovorí náš sprievodca. Takýto asfalt sa ľahko spája s bitúmenom vyrobeným v rafinérii a inými materiálmi, s ktorými vytvára vysokokvalitnú hmotu na výstavbu ciest. V posledných rokoch sa tiež využíva na výrobu rôznych náterov, ako aj na výrobu spevňujúcich, izolačných a impregnačných materiálov. Tak si našiel cestu do mnohých domovov a budov po celom svete.

Jeden spisovateľ sa o tomto jazere výstižne vyjadril: „Je tu niečo nezvyčajne... zaujímavé, čo akoby vytváralo kúzlo okolo tohto nádherného Božieho diela a čo človeka, ktorý študuje prírodu, napĺňa bázňou a obdivom.“ Áno, asfaltové jazero na Trinidade je skutočne fascinujúcim miestom, ktoré stojí za to vidieť!

[Poznámky pod čiarou]

^ 3. ods. Výrazy bitúmen, asfalt, decht smola sa často zamieňajú. No bitúmen je všeobecné označenie tmavej, ťažkej zmesi uhľovodíkov, ktorá sa nachádza v dechte, smole a rope. Decht je tmavá viskózna látka, ktorá sa získava ako kondenzát rozkladnou destiláciou surovín, ako je drevo, uhlie či rašelina. Ďalšou destiláciou dechtu sa získava smola ako polotuhý zvyšok. Decht a smola majú relatívne nízky obsah bitúmenu.

Odparovaním ropy, čiže surovej nafty, vzniká zvyšok, ktorý obsahuje takmer čistý bitúmen. Tento bitúmen sa nazýva aj asfalt. Ale často sa pod „asfaltom“ rozumie bitúmen, ktorý sa používa pri výstavbe ciest, pričom ide o bitúmen zmiešaný s anorganickými prímesami, napríklad s pieskom a štrkom. V tomto článku „asfalt“ označuje aj prírodný, aj spracovaný produkt z asfaltového jazera.

^ 11. ods. Aj Biblia uznáva vodotesné vlastnosti asfaltu či bitúmenu. Keď Noach dostal pokyn na stavbu korábu, mal ho ‚pokryť zvnútra i zvonku smolou‘. (1. Mojžišova 6:14) A podľa 2. Mojžišovej 2:3 bola papyrusová truhlica, do ktorej ukryli Mojžiša, potretá „asfaltom a smolou“.

[Obrázok na stranách 24, 25]

Jazero Pitch Lake je povrchové nálezisko prírodného asfaltu

[Obrázok na strane 26]

Asfaltová rafinéria

[Obrázok na strane 26]

Ťažba asfaltu z jazera