Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Kríza, s ktorou bojujú poľnohospodári

Kríza, s ktorou bojujú poľnohospodári

Kríza, s ktorou bojujú poľnohospodári

RICHARD pracuje na poliach, ktoré obrábal už jeho prastarý otec pred 100 rokmi. Tento kanadský farmár bol však v roku 2001 prvý zo štyroch generácií farmárskej rodiny, komu sa nepodarilo zozbierať žiadnu úrodu. Zničilo ju sucho. K jeho ťažkej situácii prispeli aj nízke výkupné ceny poľnohospodárskych plodín v predošlých rokoch a stúpajúce náklady. Richard sklamane hovorí: „Kríza sa stále len prehlbuje a nie je možné sa z nej dostať.“

Larry z oblasti Spojených štátov známej pestovaním kukurice vlastnil farmu, ktorá patrila jeho rodine 115 rokov. „Cítil som zodpovednosť starať sa o farmu tak, aby prosperovala... ale nedokázal som to,“ hovorí. Larry a jeho manželka o svoju farmu prišli.

Larry a Richard nie sú jediní. Vypuknutie slintačky a krívačky medzi hospodárskymi zvieratami v Británii postihlo tamojších farmárov nielen finančne, ale aj citovo. Jedna správa v médiách uviedla: „Každodenný život na britskej farme — aj na tej, kde sa choroba neobjavila — je spojený s úzkosťou, pocitom izolácie a zúfalou snahou zahnať veriteľov.“ V niektorých rozvojových krajinách maria snahy roľníkov vojny, sucho, rýchly nárast populácie i mnohé ďalšie činitele. Vlády sú nútené dovážať potraviny — ktoré si však mnohé rodiny nemôžu dovoliť kúpiť.

A tak problémy farmárov a roľníkov majú ďalekosiahle následky. Napriek tomu len málo obyvateľov miest si všíma ťažkú situáciu v poľnohospodárstve. Takmer pred 50 rokmi sa americký prezident Dwight D. Eisenhower vhodne vyjadril: „Práca farmárov vyzerá veľmi jednoducho, keď vaším pluhom je ceruzka a ste tisíce míľ od obilného poľa.“ Aj dnes majú farmári a roľníci pocit, že veľká časť sveta nevie o poľnohospodárstve a dôležitej úlohe poľnohospodárov takmer nič. Ľudí „vôbec nezaujíma, odkiaľ majú potraviny,“ sťažuje sa jeden kanadský farmár. „Pritom kým ich zabalia do plastovej fólie a poukladajú do regálov v obchode, musí na nich pracovať množstvo ľudí.“

Keďže všetci sme závislí od poľnohospodárstva, nemôžeme problémy poľnohospodárov prehliadať. Sociológovia Don A. Dillman a Daryl J. Hobbs hovoria: „V našej úzko prepojenej spoločnosti sa problémy vidieka rýchlo stávajú aj problémami miest a naopak. Ani mestská, ani vidiecka časť našej spoločnosti nemôže dlho prekvitať, ak tá druhá časť upadá.“ Navyše v dnešnej „celosvetovej dedine“ ekonomická kríza v jednej krajine môže výrazne ovplyvniť potravinový trh a výrobné náklady potravín v iných krajinách.

Nie div, že newyorské Centrum pre medicínu a zdravie v agrosektore vo svojej správe uvádza: „Farmárstvo je jedným z 10 najstresovejších povolaní v Spojených štátoch.“ Aké činitele prispeli k tomu, že poľnohospodárstvo je v kríze? Ako sa môžu poľnohospodári s touto krízou vyrovnať? Existuje základ na dôveru, že sa táto kríza raz vyrieši?

[Zvýraznený text na strane 4]

„Práca farmárov vyzerá veľmi jednoducho, keď vaším pluhom je ceruzka a ste tisíce míľ od obilného poľa“