Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako vyjsť z tieňa svojich rodičov?

„Môj otec je známy starší v zbore Jehovových svedkov. Vážim si ho, ale niekedy ma rozčuľuje, že všade, kde prídem, ma poznajú len ako Billovho syna.“ — Larry. *

„Keďže môj otec je vážený starší, mal som pocit, že každý odo mňa veľa očakáva, a bolo pre mňa ťažké byť sám sebou.“ — Alexander.

JE PRIRODZENÉ, že čím si starší, tým viac túžiš po určitej miere nezávislosti — že si chceš vytvoriť vlastné meno, čiže povesť. Pri narodení ti rodičia vybrali meno, ktoré sa im páčilo. Teraz, keď dospievaš, chceš mať možnosť sám si vybrať „meno“ — teda vytvoriť si povesť vlastným úsilím.

Kráľ Šalamún napísal: „Radšej si treba vyvoliť [dobré] meno ako hojné bohatstvo; priazeň je dokonca lepšia ako striebro a zlato.“ ​(Príslovia 22:1) Pravdepodobne si už ako mladý chceš postupne vytvárať vlastnú identitu.

Život v tieni rodičov

Niektorí mladí, podobne ako Larry a Alexander, majú pocit, že žijú v tieni svojich rodičov, že iní ich hodnotia na základe mena a úspechov otca alebo matky. Ich rodičia sú možno vďaka svojmu zamestnaniu alebo vzdelaniu uznávanými členmi spoločnosti. Alebo sú možno veľmi známi v kresťanskom zbore. Ak je to tak i v prípade tvojich rodičov, možno máš niekedy pocit, že žiješ pod neustálym drobnohľadom a všetko, čo urobíš, ostatní ustavične posudzujú. Možno si nahnevaný, pretože cítiš tlak správať sa určitým spôsobom len pre to, kto sú tvoji rodičia.

Napríklad Ivanov otec slúži ako starší v miestnom zbore Jehovových svedkov. Ivan hovorí: „Keďže môjho otca ľudia všeobecne poznali a vážili si ho, vždy som mal dojem, že musím byť príkladom v škole aj doma. Mal som pocit, že iní rodičia ma dávajú za príklad svojim deťom v tom, ako by sa mali správať ony. Síce mi to lichotilo, ale stále som cítil veľký tlak správať sa pred inými príkladne. Viedlo to k tomu, že mi niekedy chýbala skromnosť a nedokázal som rozoznať nedostatky svojej osobnosti.“ Alexander hovorí: „Zdalo sa mi, že ma v jednom kuse sledujú, a že ak urobím chybu, vždy je niekto pripravený skritizovať ma.“

 Larry, ktorého sme spomínali v úvode, sa snažil vyhnúť veľkej pozornosti tým, že zatajoval svoje priezvisko. Hovorí: „Keď som sa pri nejakom spoločenstve zoznamoval s niekým novým, povedal som: ‚Čau, volám sa Larry‘, a to bolo všetko — nehovoril som svoje priezvisko. Dokonca ak sa dalo, tak som sa aj podpisoval iba rodným menom. Bál som sa, že ľudia by sa ku mne správali inak, ak by vedeli, kto je môj otec. Chcel som, aby sa moji vrstovníci ku mne správali normálne.“

Je pochopiteľné, že ak tvoj otec slúži ako kresťanský starší alebo služobný pomocník, ostatní od teba veľa očakávajú. Napokon, muži v takomto zodpovednom postavení by mali ‚viesť znamenitým spôsobom deti a svoju domácnosť‘. (1. Timotejovi 3:5, 12) Preto sa nemôžeš čudovať, že ľudia od teba očakávajú, že budeš príkladný! Ale je to skutočne až také zlé? Nie je, ak si uvedomíš, že aj Timoteja, ktorý nemal ešte dvadsať rokov, si Pavol vybral za spoločníka na cestách a vo veľmi dôležitej službe. (1. Tesaloničanom 3:1–3) Takže by si sa mal snažiť byť príkladným, či už tvoj otec je starší v kresťanskom zbore, alebo nie.

Vzbura nie je riešením

Niektorí mladí sa však snažia vyjsť z tieňa svojich rodičov vzburou. Ivan hovorí: „Mával som obdobia, keď ma iritovalo, že musím byť príkladom. Búril som sa tým, že som skúšal, aké dlhé vlasy si môžem nechať narásť, kým mi niekto niečo nepovie.“

Abšalóm, jeden zo synov kráľa Dávida, si tiež vybral cestu vzbury. Jeho otec bol známy svojou oddanosťou Jehovovi a mnohí Izraeliti ho milovali. Od Abšalóma ako od Dávidovho syna veľa očakávali. Ale on miesto toho, aby sa snažil žiť podľa rozumných očakávaní, rozhodol sa vytvoriť si meno vzburou proti svojmu otcovi. Dávid bol Jehovov pomazaný služobník, a tak sa Abšalóm vlastne vzbúril proti Jehovovi. Jeho správanie priviedlo hanbu na celú rodinu a on sám skončil veľmi zle. — 2. Samuelova 15:1–15; 16:20–22; 18:9–15.

Vzbura by podobne aj v tvojom prípade mohla mať ničivé následky. Všimni si, čo nám Biblia hovorí o Nehemiášovi. Niektorí jeho nepriatelia sa ho snažili naviesť na bezbožné  správanie. Nehemiáš vysvetľuje prečo: „Bolo by im to poslúžilo k šíreniu zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť.“ ​(Nehemiáš 6:13, Evanjelický preklad) Vzburou môžeš získať zlé meno — také, na ktoré ľudia možno len ťažko zabudnú.

Nesmieme prehliadať ani to, aký vplyv môže mať buričské správanie na iných. Prinajmenšom by si rodičom spôsobil zbytočný zármutok. (Príslovia 10:1) A tvoje konanie by tiež mohlo mať nepriaznivý vplyv na iných mladých. Ivan priznáva: „Moje správanie malo zlý vplyv na brata. Načas úplne opustil kresťanský zbor a robil všetky veci, o ktorých vedel, že nezodpovedajú biblickým normám. Našťastie sa spamätal a teraz znovu slúži Jehovovi a je šťastný.“

Lepší spôsob

Abšalómov nevlastný brat Šalamún sa rozhodol pre iný smer. Bol ochotný pokorne sa učiť od svojho otca Dávida. (1. Kráľov 2:1–4) Neusiloval sa získať úctu a vplyv medzi ľuďmi, snažil sa získať dobré meno u Boha. Kým sa uberal týmto smerom, prinášal česť svojej rodine a mal povesť jedného z najväčších izraelských kráľov. — 1. Kráľov 3:4–14.

Šalamúnov dobrý príklad zdôrazňuje dva dôležité fakty: Po prvé, svoju povesť nezískaš tým, že sa budeš snažiť odťahovať od svojej rodiny, ale tým, že si osvojíš silné stránky, ktoré tvoja rodina má. Časopis Adolescence hovorí: „Roky dospievania vôbec nemusia byť pre mladých časom, keď sa budú odťahovať od rodičov, aby nadobudli silné vedomie vlastnej identity.“ Keď si buduješ vlastnú identitu, „podpora rodičov to nenarušuje“, pokračuje časopis, „práve naopak, pomáha [pri jej budovaní]“.

Je zaujímavé, že samotný Šalamún nabádal: „Počúvaj svojho otca, ktorý spôsobil tvoje narodenie, a nepohŕdaj svojou matkou len preto, že zostarla.“ ​(Príslovia 23:22) Šalamún zjavne nenapísal tieto slová malým deťom, pretože hovorí o rodičoch, ktorí už ‚zostarli‘, teda dieťa už pravdepodobne bolo dospelé. Čo z toho vyplýva? Dokonca i keď si už starší a založil si si vlastnú domácnosť, stále môžeš čerpať z múdrosti svojich rodičov. To si uvedomil aj Ivan. Hovorí: „Čím som starší, tým viac sa snažím napodobňovať silné stránky svojich rodičov a vyhýbať sa chybám, ktoré robia.“

Druhou vecou, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť, je, že Šalamún sa nesnažil v prvom rade vytvoriť si vlastnú „identitu“, ale sa snažil páčiť Jehovovi. Je pravda, že ľudia od neho ako od Dávidovho syna veľa očakávali. Ale Šalamún sa spoliehal na Jehovu a to mu pomohlo prevziať zodpovednosť. Alexander nadobudol rovnaký spôsob zmýšľania. Hovorí: „Teraz už akceptujem skutočnosť, že celkovo sa od detí starších očakáva viac. Rozhodol som sa využiť to vo svoj prospech a to ma chránilo. Uvedomil som si, že najdôležitejšou vecou je to, ako sa na mňa pozerá Jehova. Pozná ma osobne, a nielen vďaka tomu, čí syn som.“

Daryn, ktorého otec absolvoval biblickú školu Gileád — kde sa školia misionári —, sa tiež naučil vyrovnávať s tým, že má známych rodičov. * Hovorí: „Keď som sa dal pokrstiť, oddal som sa Jehovovi a nikomu inému. Snažím sa čo najlepšie žiť v súlade so svojou oddanosťou, a tak mám vnútorný pokoj, pretože si uvedomujem, že Jehova má zo mňa radosť, i keď nedokážem dosiahnuť všetko to, čo moji rodičia.“

Kráľ Šalamún zapísal toto zistenie: „Už podľa jeho spôsobov sa na chlapcovi pozná, či je jeho konanie čisté a priame.“ ​(Príslovia 20:11) Teda keď to celé zhrnieme, ľudia si ťa budú pamätať nie podľa tvojich rodičov, ale podľa toho, čo hovoríš a robíš ty sám. Buď príkladom „v reči, v správaní, v láske, vo viere, v cudnosti“. Ak takým budeš, ľudia ťa budú milovať a vážiť si ťa! — 1. Timotejovi 4:12.

Ale pre iných mladých je náročné vyjsť z tieňa svojho brata alebo sestry, ktorí sú veľmi úspešní. Budúci článok bude rozoberať, ako zvládnuť tento problém.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 26]

Vzbura spôsobí len zármutok tvojim rodičom a poškodí tvoju povesť

[Obrázok na strane 26]

Tvoj dobrý príklad môže byť užitočný pre iných