Jehovovo meno v Pacifiku

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA FIDŽI

ZÁSTUP bol nesmierne prekvapený. Keď pre cudzincov, ktorí prišli na ich tichomorský ostrov, pripravili hostinu, návštevníci najprv na chvíľu zavreli oči a až potom začali jesť. „Čo robíte?“ spýtali sa ostrovania.

„Ďakujeme Bohu za jeho dary,“ znela odpoveď.

„Kde žije váš Boh?“ zaujímali sa ostrovania.

„V nebi,“ povedali im.

„Aké má meno?“

„Jehova.“

„Môže váš Boh jesť jedlo?“ opýtali sa nato ostrovania.

„Boh je Duch,“ odpovedali im návštevníci. „Nie je ako my; žije večne. To on vytvoril zem, oblohu, more a všetky veci. Aj nás vytvoril on.“

Ostrovania žasli nad týmito jednoduchými pravdami a spýtali sa cudzincov, prečo prišli na ich ostrov. Odpoveď bola prostá: „Prišli sme vám povedať o pravom Bohu, Jehovovi, a o jeho Synovi, Ježišovi, našom Spasiteľovi.“ — From Darkness to Light in Polynesia (Od tmy k svetlu v Polynézii).

Kto boli títo cudzinci? Novodobí svedkovia Jehovu? Nie. Boli to dvaja tahitskí učitelia, evanjelisti, ktorí 15. júna 1824 prišli na ostrov Mangaia (v južných Cookových ostrovoch). Prečo používali meno Jehova? Bola opísaná skúsenosť ojedinelá? Odpoveď na tieto otázky  objasní, prečo ľudia mnohých tichomorských kultúr považujú Jehovovo meno stále za veľmi dôležité.

Božie meno bežne používané

Mnohí misionári, ktorí v 19. storočí prišli na tichomorské ostrovy z Anglicka a Ameriky, používali meno Jehova v bežnej reči i vo svojich spisoch. Jeden historik dokonca nesprávne tvrdil, že títo raní misionári „neboli Kristovými učeníkmi, ale nasledovníkmi Jehovu“.

Osobné listy týchto misionárov sa často začínali takou frázou, ako napríklad: „Kiež ťa zachráni Boh, náš Pán Jehova, a Ježiš Kristus, kráľ pokoja.“ Preto nie div, že Albert J. Schütz, známy lingvista, hovorí, že šlabikár vydaný na Fidži v roku 1825 obsahoval len jedno slovo prevzaté z angličtiny. Tým slovom bolo meno Jehova.

Skutočnosť, že raní misionári používali Jehovovo meno, mala na obyvateľov tichomorských ostrovov silný vplyv. Niektorí z ostrovanov, ktorých títo misionári vyučovali, boli tiež neskôr vyslaní ako misionári, čiže učitelia, aby zaniesli posolstvo na ďalšie ostrovy. Kniha The Covenant Makers—Islander Missionaries in the Pacific o spomínanom príchode dvoch tahitských misionárov na ostrov Mangaia uvádza: „Pre týchto tahitských učiteľov bol Jehova jediným pravým Bohom. Stvoril celý svet a človek bol súčasťou Božieho stvorenia... Tvrdili, že Jehova je jediný pravý Boh a jeho Syn, Ježiš Kristus, je Spasiteľom ľudstva.“

Keďže ostrovania boli niekedy násilní, raní misionári, ktorí s biblickým posolstvom navštevovali rôzne ostrovy, sa občas dostali do krajne nebezpečných situácií. Keď kniha Mission, Church, and Sect in Oceania (Misie, cirkvi a sekty v Oceánii) opisuje ťažkosti, s akými sa stretávali, uvádza: „Silná viera v Jehovu im často pomáhala prekonať strach a zúfalstvo.“

Takúto vieru misionárov v Jehovu vidieť napríklad aj z udalosti, ktorá sa odohrala v roku 1823. John Williams, námorník a misionár, išiel s biblickým posolstvom na ostrov Rarotonga v Cookových ostrovoch. Keď priplával k tomuto ostrovu, poslal naň dve manželské dvojice, aby vyučovali Rarotongčanov. No po nezhode s mimoriadne opitým kráľom ich ostrovania kruto zbili a všetko, čo mali, im ukradli. Misionári si len-len že zachránili holý život.

Keď sa dostali späť na loď, opísali Rarotongčanov ako najdivokejších divochov, akých kedy stretli. Williams sa obával toho najhoršieho, a tak sa rozhodol od ostrova odplávať, aspoň na nejaký čas. Ale mladý učiteľ, ktorý sa volal Papeiha, sa dobrovoľne prihlásil, že pôjde evanjelizovať na ostrov sám. „Či divosi ušetria môj život, alebo ma zabijú,“ povedal, „pôjdem medzi nich.“

Potom Papeiha vyslovil slová, ktoré sú často citované v správach o činnosti raných misionárov: „Ko Jehova toku tiaki! Tei roto au i tona rima! (Jehova je môj pastier! Som v jeho ruke!)“ Nato, len v ľahkom oblečení a s knihou obsahujúcou pasáže Biblie v tahitčine, skočil do vody a plával k brehu. Nielenže prežil, ale mnohí obyvatelia tohto ostrova zareagovali na to, čo ich učil.

Jeden Rarotongčan, ktorý sa neskôr sám stal misionárom, sa volal More Ta’unga. Bol prvým misionárom, ktorý v roku 1842 vytvoril misionársku základňu na ostrove Nová Kaledónia. O miestnom mužovi, ktorému sa osobne venoval a učil ho čítať a písať, vo svojom denníku uviedol: „Učil sa pomaly. Zakrátko mi však povedal: ‚Aj ja sa chcem modliť.‘ Poradil som mu, aby sa neponáhľal. Neskôr ma znovu žiadal: ‚Dovolíš mi pomodliť sa?‘ Potom sa ma spýtal, prečo nesúhlasím  s tým, aby sa modlil. Povedal som mu: ‚Najprv sa musíš vzdať všetkých svojich modiel, a až potom sa môžeš modliť k Jehovovi. Jedine On ťa môže počuť.‘ A tak mi priniesol v koši svojich bohov a povedal: ‚Spáľ ich. Teraz bude mojím Bohom Jehova.‘ Naučil sa pekne modliť.“

Obyvatelia tichomorských ostrovov prijímajú Jehovu

Keďže misionári voľne používali Božie meno, nie div, že ľudia, ktorým zvestovali, začali prijímať Jehovu za svojho Boha. Kniha Missionary Adventures in the South Pacific (Dobrodružstvá misionárov v južnom Pacifiku) píše o veľkom zhromaždení, ktoré sa konalo na jednom ostrove v severnom Pacifiku po príchode misionárskej lode Ranná hviezda. Uvádza, že ostrovania „odhlasovali zdvihnutím ruky — a väčšina na zdôraznenie zdvihla obe ruky a držala ich zdvihnuté dosť dlho —, že sa zriekajú modlárstva a budú uctievať Jehovu. Sľúbili tiež, že sa postarajú o potreby svojich učiteľov. Vyhradili kus pozemku a zasvätili ho Jehovovi na stavbu kostola a fary.“

Kniha Wiliamu—Mariner-Missionary—The Story of John Williams (Wiliamu — námorník misionár — príbeh Johna Williamsa) opisuje obrátenie Malietou, vysokopostaveného náčelníka na Samoe: „Malietoa mal k svojmu ľudu dlhú reč a verejne sľúbil, že sa stane ctiteľom Jehovu a postaví kostol, kde bude Jehova uctievaný. Nariadil ľuďom, ktorí zostali doma, aby sa aj oni začali učiť o Jehovovi a Ježišovi Kristovi.“

To všetko natrvalo ovplyvnilo život mnohých tichomorských komunít. V takých krajinách, ako je Fidži a Samoa, ani dnes nie je nezvyčajné počuť Jehovovo meno v rozhlase alebo čítať ho v miestnych novinách.

Ale to nebol jediný výsledok, ktorý prinieslo používanie Jehovovho mena. Pearl Binderová vo svojej knihe Treasure Islands (Ostrovy pokladov), prvý raz vydanej v roku 1977, opisuje, aké dôležité bolo Jehovovo meno pre Banabančanov. Títo ľudia, ktorí pôvodne žili v súostroví Kiribati, boli neskôr presídlení na ostrov Rabi v súostroví Fidži. Pearl Binderová píše: „Misionári, ktorí prišli na ostrov Banaba, dali Banabančanom viac, než si mysleli... Viera v Jehovu sa pre nich stala tým najdôležitejším v živote; počas sedemdesiatich rokov stále bolestnejších skúseností ich zjednocovala tak, ako by ich nedokázalo zjednotiť nič iné, a aj dnes ich udržiava duchovne pri živote. Bez Jehovu [o ktorom sa dozvedeli od] bieleho muža (ale na ktorého sám biely muž stále viac zabúda) by boli Banabančania stratení.“

Božie meno v prekladoch Biblie

Jedným z hlavných cieľov raných misionárov bolo vytvoriť zrozumiteľné preklady Biblie v jazykoch Pacifiku. Vďaka ich húževnatému úsiliu sa Biblia stala dostupnou v mnohých jazykoch, ktorými hovoria ľudia v celej tichomorskej oblasti. Týmto prekladateľom sa zdalo logické prepísať Jehovovo meno rovnakým spôsobom, akým prepisovali všetky ostatné mená v Biblii.

Pre ľudí, ktorí sa vážne zaoberajú Bibliou, je zaujímavé, že títo raní prekladatelia používali Jehovovo meno nielen v prekladoch Hebrejských Písiem, ale aj Kresťanských gréckych Písiem, teda takzvaného Nového zákona. Pri skúmaní prekladov Biblie do siedmich tichomorských jazykov sa zistilo, že v Kresťanských gréckych Písmach uvádzajú Jehovovo meno v 72 veršoch. A nie je to tak len v Bibliách preložených v 19. storočí. Jehovovo meno uvádza aj súčasný preklad Biblie v rotumskom jazyku vydaný v roku 1999. Táto Biblia používa Jehovovo meno v 48 veršoch Kresťanských gréckych Písiem.

 Koncom 19. storočia William Wyatt Gill, dlhoročný misionár v Pacifiku, o jednom z raných prekladov napísal: „Keďže používam rarotongskú Bibliu už štyridsaťdva rokov, určite ma ospravedlníte, keď poviem, že ju považujem za skvelý preklad originálu... Tak ako je to vo všetkých ostatných prekladoch v jazykoch Pacifiku a Novej Guiney, sväté meno ‚Jehova‘ nie je v nej preložené, ale transliterované, aby bol večne živý Boh jednoznačne odlíšený od predmetov, ktoré uctievajú pohania.“

Prečo používali Božie meno

Prečo títo misionári, prekladatelia Biblie a učitelia bežne používali Božie osobné meno Jehova? Zvlášť preto, lebo považovali za nevyhnutné odlíšiť Jehovu, jediného pravého Boha, od množstva falošných bohov, ktorých uctievali obyvatelia tichomorských ostrovov. (Ján 17:3; 1. Korinťanom 8:5, 6) Všetci tí bohovia mali meno, a tak sa ich ctitelia prirodzene pýtali: „Kto je váš Boh? Aké má meno?“ Používanie miestneho výrazu pre „boh“ by týchto ľudí zmiatlo alebo by si mnohí mysleli, že Všemohúci je len ďalším bohom, ktorého majú pripojiť k svojmu panteónu bohov. Preto by nás nemalo prekvapovať, že raní misionári bežne používali Jehovovo meno.

Znamená to, že všetci, ktorí používajú meno Jehova, naozaj rozumejú, kto je Jehova? Nie. Keď Hiram Bingham, misionár a prekladateľ Biblie, syn známeho havajského misionára rovnakého mena, vydával svedectvo obyvateľom ostrova Abaiang (v súostroví Kiribati), volal: „Je len jeden Boh — Jehova.“ Miestni obyvatelia nato zničili svoju modlu. Ale kniha Missionary Adventures in the South Pacific o tejto príhode hovorí:

„Bingham však vedel, že zničenie modly neznamenalo, že tí ľudia naozaj prijali kresťanstvo — aspoň ešte nie v tom čase. Do veľkej miery nerozumeli skutočnému významu posolstva evanjelií. Bol to len začiatok.“ Je zrejmé, že nestačí len poznať meno Jehova. Praví kresťania potrebujú spoznať Jehovu ako osobu a poslúchať ho vo všetkom. — Rimanom 10:13–17.

Aj verný Mojžiš, muž, ktorý poznal Jehovovo meno a používal ho, potreboval spoznať o Jehovovi viac. Modlil sa: „Ak som, prosím, našiel priazeň v tvojich očiach, prosím, daj mi teraz poznať svoje cesty, aby som ťa poznal, a aby som našiel priazeň v tvojich očiach.“ ​(2. Mojžišova 33:13) Áno, Mojžiš chcel poznať viac než len Jehovovo meno. Chcel spoznať Jehovove vlastnosti i to, ako môže získať jeho priazeň. Mojžiš pre túto prosbu dostal úžasnú výsadu — videl prejav Jehovovej moci a bol mu odhalený význam Jehovovho mena. — 2. Mojžišova 33:19; 34:5–7.

Dnes tisíce Jehovových svedkov v celej oblasti Pacifiku používajú Biblie preložené ranými misionármi, aby pomohli úprimným ľuďom pochopiť nielen význam Jehovovho mena, ale aj čo Jehova vyžaduje od tých, ktorí ho chcú uctievať „duchom a pravdou“. (Ján 4:23, 24) Áno, oslavujú Jehovovo meno „na morských ostrovoch“. Vďaka tomu mnohé tisíce ľudí vkladajú svoju nádej do tohto vznešeného mena. — Izaiáš 24:15; 42:12; 51:5; Príslovia 18:10.

[Obrázok na strane 12]

Obyvatelia tichomorských ostrovov, ktorí sa dozvedeli Božie meno od raných kresťanských misionárov, ho oznamovali ďalším

[Prameň ilustrácií]

Palma a fotografia vľavo: Z knihy Gems From the Coral Islands

[Obrázok na strane 13]

John Williams

[Prameň ilustrácie]

Culver Pictures

[Obrázok na strane 13]

Papeiha

[Prameň ilustrácie]

Courtesy Institute of Pacific Studies, from Mission Life in the Islands of the Pacific, by Aaron Buzacott

[Obrázok na strane 15]

Jehovovi svedkovia oznamujú Božie meno po celom svete