Pozorujeme svet

Nové druhy vtákov

„Od roku 1998 bolo vo vedeckých časopisoch opísaných celkovo 28 nových druhov [vtákov] a výskum by mohol k celkovému počtu 9700 druhov pridať mnoho ďalších,“ píše sa v londýnskych novinách The Independent. Podľa redaktora časopisu Birding World Steva Gantletta sa „veľa týchto objavov uskutočňuje vďaka tomu, že svet sa stáva stále dostupnejším — ornitológovia môžu ísť na také odľahlé miesta, ktoré boli pred niekoľkými desaťročiami prakticky nedostupné“. Gantlett hovorí, že tieto objavy sú „aj výsledkom zvyšujúcej sa odbornej spôsobilosti pri identifikácii druhov podľa spevu — čo je často jediný spôsob, ako ich v hustých tropických dažďových lesoch odhaliť“. Vedci sú presvedčení, že ešte mnoho druhov nepoznajú. Ale ničenie biotopov môže novoobjavené druhy ohroziť, „lebo populácia týchto druhov je nízka a obmedzená na malé územie,“ objasňuje sa v novinách The Independent.

 Hlučné ryby

Výskumníci z Austrálskeho inštitútu pre morský výskum (AIMS) zistili, že ryby „vrátane dascyllusov a rýb z čeľade Holocentridae a Apogonidae sa dorozumievajú chrochtaním, kvičaním a hvízdaním,“ píše sa v novinách The West Australian. Tento objav vysvetľuje, ako dokážu mladé ryby nájsť cestu domov k útesu, keď ich prúd odnesie preč. Výskumníci z AIMS zaznamenávali zvuky pri útese a prehrávali ich pri pasciach na ryby. Vedec Dr. Mark Meekan pre spomínané noviny uviedol, že „do pascí, ktoré vysielali zvukový záznam, sa chytilo viac mladých rýb než do pascí, ktoré nevysielali žiaden zvuk, z čoho vidno, že ryby pritiahol zvuk zo záznamu“. Výskumníci zistili, že zvuk niektorých dospelých rýb možno zachytiť až vo vzdialenosti 15 kilometrov. „Za súmraku a na svitaní dosahuje zborový spev rýb vrchol a jeho intenzita zodpovedá kriku tisícov ľudí na futbalovom štadióne,“ povedal Meekan. Tento „zborový spev“ je však ľudským ušiam nepočuteľný.

Schudnete vy alebo vaša peňaženka?

„V roku 2002 sa v Európskej únii snažilo držať diétu asi 231 miliónov ľudí,“ píše sa v parížskych novinách International Herald Tribune. Podľa správy organizácie Datamonitor, ktorá sleduje vývoj v priemysle, minulý rok ľudia v Európe minuli na výrobky na chudnutie 80 miliárd eur — „čo zodpovedá výške hrubého národného produktu Maroka“. Ale „iba 4 milióny ľudí si udrží po schudnutí svoju hmotnosť viac ako rok“ a „menej ako jeden z 50 si ju udrží trvale,“ píše sa v novinách. Najviac minuli na výrobky na chudnutie ľudia v Nemecku, ktorí za ne zaplatili takmer 18 miliárd eur, zatiaľ čo Briti minuli asi 14 miliárd eur. Zákazníci v Taliansku minuli 13 miliárd eur a vo Francúzsku to bolo 12 miliárd. Citované noviny uviedli vyjadrenie zástupcu organizácie Datamonitor, ktorý povedal, že „ľudia, ktorí chcú schudnúť, by mali pochopiť, že samotná diéta nie je dlhodobým riešením nadmernej hmotnosti“.

„Kríza v štvrtine života“

Obdobie medzi 20. a 30. rokom života by malo byť „ideálnym obdobím na šťastný život bez stresov,“ píše sa v nemeckých novinách Gießener Allgemeine. „Puberta pominula a kríza stredného veku je ešte ďaleko.“ Hoci by dvadsiatnici mali žiť šťastne a bez stresov, čoraz viac ich pociťuje krízu, ktorú odborníci nazývajú „kríza v štvrtine života“. Tento pojem „označuje krízu osobnosti, ktorou trpia mladí ľudia pred skončením štúdia, keď sa musia rozhodnúť, akú životnú dráhu si zvolia,“ píše sa v novinách. Psychologička Christiane Papastefanouová z Mannheimu vysvetľuje, že na základe vývoja spoločnosti v posledných rokoch vzrástli u mladých ľudí obavy z budúcnosti. V súčasnosti je okrem toho veľa pracovných príležitostí a životných štýlov, čo u niektorých mladých vzbudzuje obavy, že si vyberú zle. Ale Papastefanouová je presvedčená, že také rozhodnutia nie sú nezvratné a že nie je nesprávne urobiť „si na ceste života niekoľko zachádzok“.

Nová technika odhaľuje záškoláctvo

„Vďaka novej technike môžu učitelia poslať rodičom správu, že ich dieťa chodí poza školu,“ uvádza sa v anglickej verzii španielskych novín El País. V 200 školách v Španielsku inštalovali špeciálny počítačový systém, ktorý učiteľom umožňuje oznamovať výsledky skúšok, absenciu žiakov alebo formu ich potrestania. Učitelia každé ráno s vreckovým počítačom v ruke zistia prezenciu žiakov. Potom napoja počítač na centrálny počítač, ktorý dáta spracuje. „V niektorých prípadoch sa správy automaticky rozposielajú na mobily rodičov,“ píše sa v novinách. Táto technika umožňuje zaznamenať aj absenciu, ktorá doteraz unikala pozornosti. Podľa španielskej verzie novín El País má o tento počítačový systém záujem ďalších 400 škôl.

Väčšie úpravy v byte môžu uškodiť dieťaťu

„Ak počas tehotenstva alebo krátko po narodení dieťaťa robia rodičia väčšie úpravy v byte,“ píše sa v nemeckom bulletine Medi-Netz, „dieťa môže mať v prvých mesiacoch života podráždené dýchacie ústroje alebo môže dokonca trpieť chorobou dýchacích ciest. Zistilo sa, že narušený môže byť aj imunitný systém dieťaťa, a to už v maternici, následkom čoho je náchylnejšie na infekčné choroby a alergie.“ Výskumníci z viacerých kliník a ústavov v Nemecku zistili, že problém spôsobujú okrem iného aj chemické látky, ktoré sa vyparujú z lepidla, koberca, čerstvej farby a nového nábytku. „Prchavé chemické látky oslabujú práve tie bunky nášho imunitného systému, ktoré nás chránia pred alergickými reakciami,“ uvádza Medi-Netz. V podobnej správe časopisu GEO sa odporúča, aby rodičia odložili väčšie úpravy bytu, „kým dieťa nebude mať dva roky“, keď už bude jeho imunitný systém silnejší.

Športové kluby a návykové látky

„Mladí ľudia, ktorí sú členmi športových klubov, pijú viac alkoholu a opíjajú sa častejšie ako iní mladí,“ uvádza sa v internetových novinách Fínskej vysielacej spoločnosti. Z výsledkov, ktoré uverejnilo Výskumné centrum na zlepšenie zdravia na univerzite v meste Jyväskylä, vyplýva, že „alkoholické nápoje, pivo a cigarety sú so športom veľmi úzko spojené prostredníctvom reklamy a sponzorstva,“ píše sa v helsinských novinách Helsingin Sanomat. „Mladí ľudia nasledujú príklad starších športovcov, ktorých okolie obdivuje a napodobňuje. Sú ovplyvnení, keď vidia, ako na oslavách po šampionáte tečie šampanské prúdom a fajčia sa cigary.“ Ďalším problémom je šnupanie drveného tabaku. „Medzi 15-ročnými chlapcami, ktorí nie sú členmi žiadneho športového klubu, šnupalo tabak týždenne menej ako 4 percentá, ale medzi členmi športových klubov to bolo takmer 10 percent,“ uvádza sa v novinách.

Žmurknutie

„Na pohyb očných viečok sú potrebné tisíce neurónov z viac ako 30 skupín,“ píše sa v španielskych novinách El País. Tieto skupiny neurónov, ktoré spájajú „viečka s mozgovou kôrou“, sa podarilo identifikovať tímu odborníkov pod vedením španielskych neurobiológov. Je to najpresnejšia identifikácia v dejinách a výskumníci ju uskutočnili na zvieratách. Prečo viečka potrebujú takú širokú škálu neurónov? Lebo sa nezatvárajú vždy rovnako a vždy z toho istého dôvodu. Očné viečka sa napríklad zatvárajú pri automatickom žmurkaní — asi 15-krát za minútu, aby rohovka zostala vlhká —, ako aj pri reflexnom žmurkaní, keď sa k očiam niečo rýchle priblíži, alebo pri vedomom žmurkaní. Očné viečka sa môžu tiež privrieť ako reakcia na určité pocity alebo sa môžu úplne zavrieť na rôzne dlhý čas.

Počítače — koľko stoja životné prostredie

„Dojem, ktorý vytvárajú čisté a blýskavé moderné počítače, nezodpovedá tomu, koľko skutočne stoja životné prostredie,“ píše sa v časopise New Scientist. Už len pri výrobe základného pamäťového čipu a pri jeho používaní počas bežnej štvorročnej životnosti počítača „sa spotrebuje viac fosílnych palív, ako je 800-násobok jeho hmotnosti,“ uvádza sa v časopise. Analytici z Japonska, Francúzska a Spojených štátov odhadujú, že na výrobu a používanie jedného 32-megabytového pamäťového čipu s hmotnosťou dva gramy sa spotrebuje najmenej 1,6 kilogramu fosílneho paliva, 32 kilogramov vody a 72 gramov takých chemikálií, ako je amoniak a kyselina chlorovodíková. Analytici na záver konštatujú: „Záťaž, ktorú polovodičové súčiastky predstavujú pre životné prostredie, je oveľa vyššia, než by sa vzhľadom na ich malé rozmery mohlo zdať.“