Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Čo sme sa naučili od Pygmejov

Čo sme sa naučili od Pygmejov

Čo sme sa naučili od Pygmejov

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V STREDOAFRICKEJ REPUBLIKE

„Vyzujte sa. Prejdeme cez vodu a potom cez sloní chodník. Robte presne to, čo ja. Ak stretneme gorilu, čupnite si a nepozerajte sa jej do očí. Ak stretneme slona, zostaňte nehybne stáť.“

ODDYCHUJEME na verande reštaurácie a premýšľame, čo všetko sme práve videli. Pred nami tečie rieka Sangha a za ňou vidíme hustý les v plnej kráse. Sme v Bayange v južnom cípe Stredoafrickej republiky medzi Kamerunom a Konžskou republikou. — Pozri mapu na 19. strane.

Keď sme prišli k informačnému centru Národného parku Dzanga-Ndoki, úplne sme zabudli na únavu z cesty. Národný park Dzanga-Ndoki je od Bangui, hlavného mesta Stredoafrickej republiky, vzdialený 480 kilometrov a šli sme tam takmer 11 hodín autom po úzkej ceste. Tu a tam rástol popri ceste bambus. V meste Ngoto sme museli prejsť cez rieku na kompe, ktorá bola veľmi zvláštna, lebo nemala motor. Kompa využívala iba silu riečneho prúdu. Pomocou kladky bola pripojená k dlhému lanu a niekoľkí mladí muži nemuseli urobiť nič iné, len ju nasmerovať na miesto.

Ďalšou zaujímavosťou na ceste bol plávajúci most cez rieku Bambio. Taký most je veľmi praktický, lebo kopíruje meniacu sa výšku hladiny rieky v období sucha i v období dažďov. Toto prostredie je nádherné. Videli sme tu zvieratá v ich prirodzenom prostredí a spoznali sme Pygmejov Aka *, ktorí dodnes vedú tradičný spôsob života.

Chceli by ste ísť s nami na túto úžasnú návštevu, aj keď to bude, žiaľ, iba vo vašich predstavách? Naším sprievodcom je Pygmej menom Benoît. Najskôr sa vydávame do jeho dediny a tu sa k nám pripájajú dve pygmejské bylinkárky Germaine a Valérie, s ktorými chceme ísť do lesa. Tam uvidíme veľa udivujúcich vecí, a Pygmejovia nám popritom ukážu rôzne rastliny, ktoré používajú na liečebné účely.

Rastliny, ktoré liečia

Po niekoľkých minútach jazdy autom po lesnej ceste nám spoločníčky hovoria, aby sme vystúpili a išli za nimi do lesa. Cestu si presekávajú mačetami a my robíme, čo môžeme, aby sme im stačili. Tu nás čaká prvé prekvapenie: rastlina mo nzambu nzambu, čiže landolfia. Náš sprievodca z nej odsekáva asi polmetrové kusy, podáva nám ich a my pijeme vodu, ktorá z rastliny vyteká. Je čistá, čerstvá a uháša smäd.

O kúsok ďalej nám bylinkárky ukazujú list zo stromu, ktorý sa volá guajava. Pygmejovia varia z týchto listov čaj proti kašľu. Z ďalšieho stromu, z ervatamie, sa získava biely latex, vynikajúci prostriedok na liečenie zápalu spojiviek. Pýtame sa: „Rastie tu aj nejaký liek proti uštipnutiu hadom?“ „Samozrejme. Na ranu prikladáme rozdrvené listy bolo [tak Akovia volajú jeden druh liany],“ odpovedajú. Na každom kroku objavujeme ďalšie a ďalšie rastliny, o ktorých nás bylinkárky uisťujú, že majú liečivé účinky. Vidíme rastliny, pomocou ktorých možno odstraňovať črevné parazity, liečiť rôzne poranenia, ušné infekcie, zubný kaz a dokonca i neplodnosť.

Týchto ľudí niekedy považujú za primitívnych, ale máme sa od nich veľa čo učiť. Naše dve bylinkárky cestou lesom „nakupujú“ potraviny — huby, divý šalát, korienky, ktoré sa používajú miesto cesnaku. Niektoré listy sú asi mimoriadne chutné, lebo ich jedia rovno na mieste! Veľmi sa tešíme, že v Božom sľúbenom novom svete budeme môcť v spoznávaní rastlín pokračovať. — Izaiáš 65:17; 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:1–4.

Všetky sa schádzajú na solisku

Popoludní si ideme pozrieť slony na solisku. Práve na ceste tam nám sprievodca dáva pokyny spomenuté v úvode článku. Ale ako vyzerá toto solisko? Je to obrovská čistina, ktorej pôda obsahuje veľa minerálnych solí, a tie sú pre niektoré zvieratá pochúťkou. Preto sa na tejto čistine denne stretávajú slony, pabyvoly, antilopy, obrovské divé svine a ďalšie zvieratá.

Les je tu veľmi hustý, čo mimoriadne sťažuje pozorovanie zvierat na čistine. Preto pracovníci parku postavili na okraji soliska rozhľadňu. No keď sa chceme na ňu dostať, musíme prejsť cez močiar, v ktorom nám voda siaha do pol stehien. Sprievodca pozorne počúva zvuky z okolia a často sa uisťuje, či sme blízko neho. Prečo? Lebo touto cestou niekedy prechádzajú aj slony!

Keď už sme na rozhľadni, môžeme si v pokoji pozrieť zvieratá. Vidíme viac ako 80 slonov a niekoľko pabyvolov a antilop. Na pozorovateľni stretávame vedkyňu, ktorá sa už 11 rokov venuje výskumu slonov. Hovorí: „Každý slon má inú povahu. Zaregistrovala som 3000 slonov a po mene ich poznám 700.“ Žiaľ, kly slonov afrických sú mimoriadne žiadané. Vyrábajú sa z nich osobné pečiatky, ktoré sa v niektorých krajinách Orientu používajú na identifikáciu autora dokumentu alebo maľby. *

Ako loviť pomocou sietí

Na druhý deň zavčas rána sa pripájame k desiatim lovcom, lebo si chceme na vlastné oči pozrieť lov pomocou siete. Muži a ženy majú so sebou siete upletené z lián. Každá sieť má asi 20 metrov krát 1,2 metra. Vchádzame hlbšie a hlbšie do džungle. Lovci rozťahujú a napínajú pozväzované siete, ktoré majú teraz dĺžku asi 200 metrov. Potom robia okolo tejto bariéry veľký kruh a po svojich stopách sa vracajú späť, pričom potriasajú konármi a vykrikujú, aby do siete nahnali zvieratá, ak tam nejaké sú. Tentoraz tam neboli žiadne. Lovci odviažu siete, zájdu hlbšie do lesa a všetko robia odznova. Raz, dvakrát, desaťkrát.

Blíži sa poludnie a už sme veľmi unavení. Pygmejovia videli tri chochlaté antilopy, ale tým sa podarilo vyhnúť sieťam a utiecť. Nechceme vidieť, ako sa do siete chytí zviera. Chceme iba vidieť, aké dômyselné spôsoby používajú títo ľudia na to, aby prežili, i keď sa nám zdá, že majú veľmi málo nástrojov a žiadnu pomôcku bežnú v priemyselnom svete. Preto nie sme vôbec sklamaní, lebo to, čo sme videli, bolo skutočne neobyčajné.

Na kanoe riekou Sangha

Kto by sa nechcel ticho kĺzať po vodnej hladine? Na kanoe je to veľmi zaujímavé, lebo ste vlastne na jednej úrovni s hladinou. Pri odpoludňajšej plavbe vidíme volavky popolavé a množstvo ďalších pestrofarebných vtákov. Jeden je krajší ako druhý. Niektoré vtáky lietajú z konára na konár popri rieke. Vyzerá to, akoby sledovali našu plavbu.

Občas vidíme šimpanzy. Skáču z liany na lianu, len tak zo zábavy — alebo chcú možno pobaviť nás! Majiteľ člna Alain Patrick usilovne vesluje, aby nám o niekoľko stoviek metrov ďalej mohol ukázať hrochy, ktoré tam včera videl. Uvidíme ich aj my? Žiaľ, nie. Presunuli sa inam. No na tejto zachádzke vidíme na brehu rieky viacero dedín a obdivujeme množstvo detí, ktoré až prekvapujúco obratne riadia svoje malé kanoe. Na túto plavbu nikdy nezabudneme.

Na ceste späť sa vraciame k svojim dojmom

Cestou späť do Bangui sa nám vybavujú stovky výjavov a spomienok. Mnohé nás dojali a pri ďalších sme žasli. Silne na nás zapôsobil najmä súlad medzi Pygmejmi a lesom, ako aj dôvtip, s akým využívajú všetko, čo im príroda ponúka.

Hoci sme pre nedostatok času nemohli vidieť všetko, mali sme výnimočnú príležitosť navštíviť unikátnu časť sveta, kde žijú slony, gorily, šimpanzy, hrochy, antilopy, leopardy, ale aj pestrofarebné vtáky a motýle. Dozvedeli sme sa, že v hustom lese rezervácie Dzanga-Sangha a v Národnom parku Dzanga-Ndoki sa vyskytuje asi 7000 druhov rastlín a 55 druhov cicavcov.

Všetka táto jedinečná rozmanitosť nám pripomína jeden biblický verš: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov.“ ​(Žalm 104:24) Táto nezabudnuteľná a poučná skúsenosť posilnila naše odhodlanie uplatňovať slová, ktoré sú v tom istom žalme: „Ja budem celý život spievať Jehovovi; budem hrať svojmu Bohu, dokiaľ som. Nech je moje rozjímanie o ňom príjemné. Ja, ja budem plesať v Jehovovi.“ — Žalm 104:33, 34.

[Poznámky pod čiarou]

^ 6. ods. Pygmejovia z rovníkovej Afriky sú známi nízkym vzrastom. Ich priemerná výška je 1,27 metra.

^ 15. ods. Tieto pečiatky, takzvané čopy, sa vyrábajú aj z iných materiálov. Ďalšie informácie pozri v Prebuďte sa! z 22. mája 1994 na stranách 22–24.

[Mapy na strane 19]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

KAMERUN

KONŽSKÁ REPUBLIKA

STREDOAFRICKÁ REPUBLIKA

Bangui

Bayanga

Národný park Dzanga-Ndoki

[Prameň ilustrácie na strane 18]

© Jerry Callow/​Panos Pictures