Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Mohutná Amazonka — tepna života pre milióny

Mohutná Amazonka — tepna života pre milióny

Mohutná Amazonka — tepna života pre milióny

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRAZÍLII

V POROVNANÍ s inými riekami je to obor. Preteká najrozsiahlejším tropickým dažďovým lesom na zemi. Odborníci hovoria, že pre našu planétu je životne dôležitá. Pre bádateľov a prírodovedcov je rajom. A pre milióny Brazílčanov je nevyhnutnou spojnicou s okolitým svetom. Hovoríme o rieke Amazonke, chrbtovej kosti Amazonskej nížiny.

Bližší pohľad na ‚riečne more‘

Amazonka začína svoju púť vysoko v Peruánskych Andách vo vzdialenosti necelých 160 kilometrov od Tichého oceána. Počas cesty ju napájajú vody iných riek, a tak postupne rastie a pritom prekonáva výškový rozdiel asi 5000 metrov, aby sa napokon vliala do Atlantického oceána. Jej pomenovanie sa niekoľkokrát mení, až kým sa nedostáva na územie Brazílie, kde sa najskôr nazýva Solimões. Potom sa neďaleko prístavu Manaus spája so svojím najvodnatejším prítokom, riekou Negro, a tým sa z nej stáva mohutná Amazonka.

Na tomto mieste sa človeku naskytá krásny a nezvyčajný pohľad na sútok dvoch riek. Tu sa stretávajú vody rieky Negro tmavé ako čierna káva s kalnými vodami Solimões a spoločne vedľa seba tečú asi 10 kilometrov bez toho, aby sa zmiešali. Tento jav je výsledkom viacerých faktorov, medzi inými aj toho, že obe rieky majú rozdielne zloženie, hustotu a teplotu.

Presne určiť, kde sa Amazonka začína a kde končí, nie je ľahké, lebo odborníci nie sú jednotní v otázke hlavných prítokov a ich prameňov. Sťažuje to aj zložitá geografia delty. Ale ak za základ merania berieme najvzdialenejšie miesto, kde rieka vteká do mora, čiže ústie Pará, ktoré zároveň slúži ako vstup pre lode, dĺžka Amazonky je približne 6750 kilometrov. * Teda určiť jej celkovú dĺžku je „skôr otázka zadefinovania ako merania,“ hovorí sa v brazílskom vydaní Guinessovej knihy rekordov.

Pokiaľ však ide o vodnatosť, niet pochýb o tom, že Amazonka je najmohutnejšou riekou na svete. Je väčšia ako Mississippi, Níl a Jang-c’-ťiang dokopy. * Priemerný prietok vody v Amazonke je 200 000 kubických metrov za sekundu, a tak táto obrovská rieka privádza do Atlantického oceána asi 15 až 20 percent všetkej sladkej vody, ktorá vteká do svetových oceánov. Len za 30 sekúnd by Amazonka mohla na jeden deň uhasiť smäd všetkých ľudí — pričom by pripadol jeden liter vody na každého zo šiestich miliárd obyvateľov zeme!

Toto nezvyčajné množstvo vody, ktoré sa vlieva do Atlantického oceána, „zatláča“ more a „osladzuje“ morskú vodu až do vzdialenosti 200 kilometrov od ústia. Nie je prekvapujúce, že keď riečnu deltu uvidel španielsky moreplavec Vicente Yáñez Pinzón, ktorý sa vplavil do ústia Amazonky v júni roku 1500, nazval rieku Mar Dulce (Sladkovodné more).

Ľudia, ktorí sa plavia po tejto veľkej rieke, majú rovnaký pocit ako Pinzón — že sú na mori, ktoré preteká rozsiahlymi lesmi. Na niektorých miestach je rieka taká široká, že z jedného brehu nedovidíte na druhý. V čase záplav niekde dosahuje šírku až 50 kilometrov! Jej hĺbka závisí od šírky, ale priemerne je hlboká 50 až 80 metrov. Na najužšom mieste, v Óbidose v štáte Pará, je hlboká až 130 metrov.

Amazonka má zväčša veľmi mierny sklon — v priemere dva centimetre na kilometer. Mierny sklon v jej ústí umožňuje prílivovým vlnám oceána preniknúť ďaleko proti prúdu. A preto je vplyv morského prílivu citeľný dokonca v Óbidose, teda 800 kilometrov od ústia rieky.

Amazonka tečie takmer súbežne s rovníkom, a preto majú na ňu priaznivý vplyv letá oboch pologúľ. Záplavy sú striedavo na prítokoch na ľavej a pravej strane rieky. Hladina vody tak stúpa a klesá najskôr na severnej strane, potom na južnej, a to vytvára dojem, že celá Amazonka pulzuje ako obrovské srdce. Výška hladiny sa v priebehu roka mení o 9 až 12 metrov. Záplavy sú dôležité pre poľnohospodárstvo, pretože rieka prináša veľké množstvo minerálnych látok a organických usadenín, ktoré vyplavuje na brehy a tým vyživuje veľké oblasti nížiny.

Kto ju objavil a ako bolo jej okolie osídlené?

Prvý Európan, ktorý v roku 1542 splavil Amazonku a pomenoval ju, bol španielsky cestovateľ Francisco de Orellana. * Ale prečo ju nazval Amazonka? De Orellana tvrdí, že tu videl súboje medzi kmeňmi bojovníčok, ktoré mu pripomenuli Amazonky z gréckej mytológie! Po ňom prišli do Amazonie ďalšie výpravy, boli to španielski, anglickí, holandskí i portugalskí cestovatelia. Enciclopédia Mirador Internacional uvádza, že Portugalci podnikali „nespočetné množstvo odvážnych výprav, dobýjali územie pozdĺž riek Negro, Solimões a Branco a potom ho v mene kráľa zaberali“.

Portugalci si chceli toto územie udržať, a tak začali s misionárskou činnosťou. Spomínaná encyklopédia hovorí, že v snahe rozšíriť katolícku vieru a zvýšiť obchod s „tovarom z odľahlých území“ — išlo o drevo, živicu, bylinky a korenie — „členovia náboženských rádov často premiestňovali svoje misie z jedného miesta na druhé, vždy pozdĺž brehu rieky. Z týchto početných usadlostí vyrástlo veľa malých dedín.“

Toto počiatočné osídľovanie v 17. a 18. storočí a pribúdanie kaučukovníkových plantáží koncom 19. storočia mali zásadný vplyv na ďalšie osídľovanie tejto oblasti. Ľudia prenikali na nové územia po riekach a na ich brehoch zakladali mestečká a dediny. Dnes sú v povodí stredného toku Amazonky strediskami života práve tie staré mestá, ktoré vznikli v minulých storočiach.

Ako tu ľudia cestujú?

Amazonka má najväčšie povodie na svete, s rozlohou asi šesť miliónov štvorcových kilometrov. Je väčšie ako celá Európa bez Ruska. Amazonka so svojimi 1100 prítokmi a inými menšími riečkami tvorí zložitú komunikačnú sieť, ktorú môžeme prirovnať k obehovej sústave ľudského tela, pričom Amazonka by bola aortou, čiže najväčšou tepnou v tele. Jej sieťou vodných ciest pretekajú dve tretiny všetkej sladkej vody na svete. Táto rozsiahla sieť riek a prítokov je splavná v dĺžke vyše 25 000 kilometrov a hrá rozhodujúcu úlohu v preprave i živote miestnych obyvateľov.

Milióny ľudí, ktoré žijú v Amazonskej nížine, využívajú túto prirodzenú vodnú diaľnicu. Plavia sa po nej člny všetkých veľkostí, aj obrovské transatlantické plavidlá, ktoré sa môžu plaviť hore prúdom až 1500 kilometrov do Manausa. Menšie nákladné alebo osobné plavidlá sa dostanú až do Iquitosa v Peru, ktorý je vzdialený 3700 kilometrov od ústia rieky. Veľká časť bohatstva Amazonie sa vyváža práve Amazonkou a touto cestou sem prichádzajú aj výrobky z iných častí sveta. Aj na rieke Madeire, ktorá je najväčším prítokom Amazonky a má vyše 3000 kilometrov, je čulý obchodný ruch. A tak sa po vodách Amazonky prepraví ročne asi dva milióny ton nákladu. Najrušnejší úsek rieky je medzi Manausom a Belémom, ktorý leží pri ústí rieky.

Aký je život pri rieke?

Rozloženie obyvateľov pri rieke ukazuje ich závislosť od riečnej dopravy a tiež ich záujem o úrodnú pôdu v nížine. Miestny obyvateľ Altomir hovorí, že „v tejto oblasti majú ľudia pozdĺž rieky malé farmy, kde pestujú hlavne maniok, ktorý tu spolu s rybami tvorí základnú zložku stravy. Pestujú tiež červené melóny, banány, kukuricu a chovajú dobytok.“ Ale keď nastanú záplavy, obyvatelia musia dobytok rýchlo prepraviť do iných oblastí, niekedy aj plťami.

Domy na brehu rieky sú prispôsobené meniacej sa hladine rieky, a preto sú postavené na koloch, zatiaľ čo domy na vode sú postavené na pltiach a kotvia blízko miest. Ľudia „sú veľmi pohostinní a cudzincov vítajú s úsmevom,“ hovorí Belarmino, pravidelný návštevník tejto oblasti.

Na rieke často vidno malé kanoe, ako sa približujú tesne k veľkým plavidlám, aby im predali svoj tovar či urobili výmenný obchod, alebo aby ich väčšie lode ťahali za sebou hore riekou. Z veľkého plavidla hodia kanoistovi lano a on ho priviaže o svoj čln. Potom sa môže začať obchod. Ľudia tu predávajú napríklad palmu z rodu Euterpe s jedlými výhonkami, brazílsku odrodu palmy pŕhlivej, z ktorej sa vyrába palmové víno, maniokové jedlá, orechy a ryby (aj sladkovodné raky) alebo svoj tovar vymieňajú za obilie a priemyselný tovar.

Rieka je zdrojom príjmu pre tisíce Brazílčanov, ktorí si zarábajú na živobytie prepravou nákladu a cestujúcich. Amazonka je aj prírodným prostriedkom, ktorým sa prepravuje drevo spracované na pílach v lesoch.

Rieka poskytuje na tomto území aj veľkú časť potravy s obsahom bielkovín. „Podľa odhadov v Amazonke žije okolo 2000 druhov rýb, teda oveľa viac ako v ktoromkoľvek inom riečnom systéme na svete,“ tvrdí sa v portugalskom vydaní knihy Vida Selvagem nos Rios (Život v našich riekach). Známy oceánograf Jacques-Yves Cousteau sa dokonca po svojej výskumnej ceste po Amazonii vyjadril, že ‚v Amazonke je viac druhov rýb ako v Atlantickom oceáne‘.

Vodnú faunu obohacuje napríklad bylinožravý lamantín. Tento cicavec dosahuje priemernú dĺžku 2,5 metra a hmotnosť okolo 350 kilogramov. V súčasnosti mu hrozí vyhynutie, lebo je veľmi vyhľadávaný. Z veľkého jedinca sa dá totiž získať vyše 100 litrov oleja. Ďalej tu žije arapaima, sladkovodný obor, ktorý je známy ako brazílska treska. Bežne dorastá do dĺžky 2 metrov a váži približne 70 kilogramov. Občas sa tu objaví a ľudí očarí aj delfín inia amazonská a tucuxi, čiže delfín amazonský.

Neobyčajná plavba člnom

Neoddeliteľnou súčasťou života v Amazonii sú odjakživa člny. Vďaka nim si tisíce predavačov zarábajú na živobytie predávaním svojich výrobkov, a tak do izolovaných osád pozdĺž rieky so sebou prinášajú aj kúsok civilizácie. Člny sú tiež finančne nenáročným spôsobom dopravy do miest a dedín vo vnútrozemí, kde sa nedá dostať po ceste. Väčšina cestujúcich leží počas plavby na závesných lôžkach, ktoré sú pre nedostatok priestoru veľmi blízko seba. To vysvetľuje, prečo sa všetci tak ponáhľajú, keď loď pristane — každý chce dobré miesto na zavesenie lôžka. Ľudia, ktorí cestujú na dolnej palube, sa musia o miesto deliť s rôznym nákladom. Cestujúci sú zhovorčiví, a tak nie je ťažké nadviazať priateľstvo — a je na to dostatok času, pretože cesta zvyčajne trvá niekoľko dní.

Manaus je najdôležitejším prístavom na Amazonke, a preto je tu riečna doprava veľmi hustá. V tomto prístave sa zhromažďuje tovar z rozsiahleho územia vrátane niektorých častí Peru, Bolívie a Kolumbie. Prekvitá tu aj ekoturizmus, ktorý sem láka návštevníkov z Južnej Ameriky i z ostatných častí sveta.

Nezabudnuteľná návšteva

Možno i vám sa naskytne príležitosť navštíviť tento malebný kút zeme, ktorý už dlho očarúva bádateľov a stále v sebe ukrýva mnohé tajomstvá. Na výlete do Amazonie vás určite upúta prírodná krása dažďových lesov, ale hlavne pocítite úctu k Stvoriteľovi všetkého — aj tohto mohutného riečneho systému. — Žalm 24:1, 2.

[Poznámky pod čiarou]

^ 7. ods. To znamená, že Amazonka je o 80 kilometrov dlhšia ako Níl pred výstavbou Asuánskej priehrady, a teda je najdlhšou riekou na svete. Podľa iných štúdií je jej celková dĺžka až 7100 kilometrov.

^ 8. ods. Druhou najväčšou riekou je Kongo v stredozápadnej Afrike. No Negro a Madeira, dva najväčšie prítoky Amazonky, majú každý také isté množstvo vody ako Kongo.

^ 14. ods. Pozri Prebuďte sa! z 22. marca 1997, strana 3.

[Rámček/obrázok na strane 17]

ÚKAZ S NÁZVOM POROROCA

V ústí Amazonky sa stretávajú vody rieky s prílivovými vodami mora, a to spôsobuje hlučný a nesmierne ničivý úkaz. Prílivová morská voda je zadržaná silným prúdom vytekajúcej rieky. Tým sa pred ústím rieky zvyšuje hladina mora, až kým rieka nemôže tento tlak udržať. Vtedy sa obrovský múr morskej vody vovalí do rieky, zvráti jej tok, odnesie časti brehu, vykorení stromy a zanechá po sebe spúšť. Mohutné vlny, ktoré vytvárajú tieto dva opačne pôsobiace prúdy, môžu dosahovať výšku až 4 metrov a hluk pri ich zrážke počuť veľmi ďaleko. Je to zvuk pororoca, zvuk prílivovej vlny.

[Mapy na strane 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ANDY

prameň Amazonky

Machu Picchu, Peru

AMAZONSKÁ NÍŽINA

Iquitos, Peru

Amazonka (Solimões)

MANAUS

Negro

Madeira

Óbidos

Amazonka

Pará

BELÉM

[Prameň ilustrácie]

Zemeguľa: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázky na strane 15]

1. Dievča z dediny

2. Domy na koloch pri brehu rieky

3. Tmavé vody Negra sa pri Manause stretávajú s kalnými vodami Solimões

4. Rieka Negro vteká do Amazonky

[Pramene ilustrácií]

Fotografie č. 1 a 2: Ricardo Beliel / SocialPhotos; fotografie č. 3 a 4: Lidio Parente / SocialPhotos

[Obrázky na stranách 16, 17]

1. Prístav v Manause

2. Cestujúci na závesných lôžkach

3. Chytanie rýb z kanoe

[Pramene ilustrácií]

Fotografia č. 1: Lidio Parente / SocialPhotos; fotografie č. 2 a 3: Ricardo Beliel / SocialPhotos

[Pramene ilustrácií na strane 17]

Západ slnka: Ricardo Beliel / SocialPhotos; surfista: AP Photo/​Paulo Santos