Ropa — ako sa získava?

„NECH nastane svetlo.“ V 19. storočí bol v Spojených štátoch potrebný nový zdroj umelého osvetlenia, ktorý by nahradil nevýhody blikotavého svetla vznikajúceho pálením veľrybieho tuku a iných látok. Čo bolo riešením? Ropa! Ale kde ju hľadať?

V roku 1859 Edwin L. Drake, bývalý sprievodca vo vlaku, v tom čase na dôchodku, vyvŕtal pomocou starého parného motora vrt hlboký 22 metrov, a tak ako prvý objavil surovú ropu v blízkosti Titusville v Pensylvánii v USA. To bol začiatok veku ropy. Objavenie ropy v mnohých častiach sveta malo významné ekonomické a politické dôsledky. Ropa sa preukázala ako vysokokvalitný zdroj umelého osvetlenia, na ktorý svet tak dychtivo čakal.

Čoskoro sa horúčkovitý nákup pozemkov a robenie ropných vrtov stalo hlavnou činnosťou v takzvaných ropných oblastiach Spojených štátov. V tom období bolo bežné počuť o ľuďoch, ktorí náhle zbohatli, a o iných, ktorí neskôr svoje bohatstvo stratili. Je paradoxné, že Edwin Drake, muž, ktorý navŕtal prvý ropný vrt v Pensylvánii, patril k tej druhej skupine ľudí.

Napriek mimoriadne veľkému rozmachu obchodu s ropou, alebo možno práve kvôli nemu, ropný priemysel v Pensylvánii čoskoro zažil svoj prvý pokles cien ropy. Cena ropy klesla z 20 dolárov za barel na 10 centov! Nadmerná produkcia a špekulácie spôsobili prepad cien a niektoré vrty boli rýchlo vyčerpané. Zvláštnou spomienkou  na tieto časy je mesto Pithole v Pensylvánii, ktoré je dnes ľudoprázdne. Od založenia tohto mesta cez obdobie prosperity až po jeho spustnutie prešlo len o niečo viac ako jeden a pol roka. Tieto dobré i zlé časy sa stali neodlučiteľnou súčasťou dejín ropy.

V roku 1870 John D. Rockefeller s niekoľkými spoločníkmi založili Standard Oil Company. Táto spoločnosť ovládala trh s petrolejom, až kým sa neobjavila konkurencia, najmä v ruskom ropnom priemysle. Jedným z konkurentov bol Marcus Samuel, zakladateľ spoločnosti dnes známej ako Royal Dutch/​Shell Group. Okrem toho vďaka dôvtipnosti bratov Nobelovcov * bola v Rusku založená silná spoločnosť na spracovanie ropy, ktorá sa ťažila na poliach v Baku.

To boli začiatky dejín niekoľkých ropných závodov. Odvtedy sa vytvárali spolky a organizácie, ktoré mali v týchto začiatkoch zabrániť nestabilite cien a ťažby. Jedným z týchto spolkov je Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), ktorej 11 členov vlastní väčšinu objavených zásob ropy na svete. — Pozri tabuľku na 7. strane.

Koľko je ropy a kde sa nachádza?

Koncom 19. storočia mohlo rozširovanie elektrifikácie znamenať pre závody na spracovanie ropy bankrot. Situáciu však radikálne zmenil ďalší významný vynález — spaľovací motor, ktorý sa používal najmä v automobiloch. Benzín, derivát ropy, bol teraz nevyhnutne potrebný pre samohybné vozidlá, ktoré boli už koncom dvadsiatych rokov 20. storočia dostupné vo väčšine vyspelých krajín.  Teraz bolo na udržanie sveta v pohybe potrebné oveľa väčšie množstvo ropy. Ale kde ju nájsť?

S plynúcimi rokmi je dominantné postavenie ropy na svetovom trhu posilňované novými objavmi ropných polí — je ich asi 50 000 — v rôznych častiach sveta. No z hľadiska produkcie nie je dôležitým činiteľom počet objavených polí, ale ich veľkosť. Aké sú teda veľké?

Ropné polia, ktoré obsahujú najmenej päť miliárd barelov ťažiteľnej ropy, sa nazývajú superobry. Čo sa týka klasifikácie, sú najväčšie. Druhé najväčšie (od päťsto miliónov do päť miliárd barelov) sa nazývajú obry svetovej triedy. Hoci podľa správy U.S. Geological Survey World Petroleum Assessment 2000 má isté zásoby ropy okolo 70 krajín, len niekoľko z nich má polia klasifikované ako obrie. (Pozri tabuľku na 7. strane.) Najväčší počet takýchto ropných polí je zoskupených v arabsko-iránskej sedimentárnej panve, ktorá zahŕňa oblasť Perzského zálivu a jeho okolie.

Hľadanie nových zdrojov ropy sa neskončilo. Naopak, je zintenzívnené najmodernejšou technikou. V súčasnosti pozornosť producentov ropy priťahuje región Kaspického mora, ktorý tvoria Azerbajdžan, Irán, Kazachstan, Rusko, Turkménsko a Uzbekistan. Podľa organizácie U.S. Energy Information Administration má tento región obrovský potenciál na ťažbu ropy a zemného plynu. Uvažuje sa aj o nových exportných cestách, napríklad cez Afganistan. Ďalšie možnosti sa našli aj na Blízkom východe, v Grónsku a v častiach Afriky. Premena objavených uhľovodíkov na energiu a predmety  každodennej potreby tvorí samostatnú kapitolu.

Ako sa ropa ťaží?

Geológovia a zememerači hľadajú miesta, kde v podzemí mohla ropa uviaznuť. Po vykonaní určitých meraní a odobratí vzoriek urobia prieskumné vrty, aby sa utvrdili v tom, že sa tam ropa skutočne nachádza. Keď kedysi niekto úspešne narazil na ropné pole, mohlo to znamenať, že ho osprchoval prúd bahna a ropy, čo malo za následok stratu časti ropy a nebezpečenstvo výbuchu. Ale meracie prístroje a špeciálne ventily na dnešných vŕtacích súpravách tomu zabraňujú. Dnes je tiež možné robiť menšie a hlbšie vrty.

Tlak, ktorý vytláča na povrch ropu a plyn, sa znižuje, preto je potrebné udržiavať ho vháňaním vody, chemikálií, oxidu uhličitého alebo iných plynov, napríklad dusíka. Ropa môže mať rôznu hustotu, čo závisí od oblasti náleziska. Ľahká ropa je, samozrejme, uprednostňovaná, pretože sa ľahšie ťaží a rafinuje.

Ako uvádza Americký ropný inštitút, moderné technológie zahŕňajú horizontálne vŕtanie, ktoré sa vykonáva takmer paralelne so zemskou kôrou, čo znižuje počet potrebných vrtov. Ťažba v pobrežných vodách, ktorá sa začala v roku 1947 v Mexickom zálive, do veľkej miery zvýšila produkciu ropy. Samozrejme, spôsob ťažby má priamy vplyv na cenu finálneho produktu. *

Ako sa ropa prepravuje?

V roku 1863 bol na prepravu ropy v Pensylvánii postavený drevený ropovod s malým priemerom, pretože bol lacnejší a menej komplikovaný ako preprava v 159-litrových sudoch — bareloch —, ktoré sa prevážali na vozoch ťahaných koňmi. * Dnešný ropovodný systém je na vyššej úrovni a využíva sa v širšom rozsahu. Podľa Association of Oil Pipe Lines len Spojené štáty majú sieť ropovodov dlhú 300 000 kilometrov!

Takýmito ropovodmi, ktoré sú prevažne z kovu, sa prepravuje nielen surová ropa do rafinérií, ale aj konečné ropné produkty k distribútorom. Moderná ropovodná technika umožňuje sledovať prietok a tlak pomocou automatizovaných systémov. Boli vyvinuté rôzne zariadenia, ktoré skúmajú stovky kilometrov ropovodu, napríklad pomocou rozptylu magnetického poľa alebo ultrazvuku. No všetko, čo vidí bežný spotrebiteľ finálneho produktu, je možno iba značka, ktorá oznamuje, že pod zemou je uložené ropovodné potrubie a že by sa na tom mieste nemalo kopať.

 Hoci ropovod je užitočný, nie je praktický na prepravu veľkého množstva ropy cez more. Aj na to však raní podnikatelia s ropou našli riešenie — obrovské ropné tankery. Sú to špeciálne navrhnuté lode, dlhé až 400 metrov. Tankery sú najväčšie lode, aké sa plavia oceánmi, a pojmú až milión alebo viac barelov ropy. Žiaľ, hoci tankery vyzerajú mocne, majú svoje slabé stránky, ktoré sa doteraz nepodarilo odstrániť, ako to ukazuje rámček „Niektoré ropné havárie“. Na prepravu veľkého množstva ropy sa tiež bežne používajú riečne nákladné lode a vlaky. No to je len časť cesty, ktorou musí ropa prejsť, kým sa dostane k spotrebiteľovi.

Malý plameň vychádzajúci z vysokého komína, ktorý slúži ako bezpečnostný ventil, je dôkazom toho, že sa pozeráte na rafinériu. V týchto obrovských zariadeniach na rafináciu sa surová ropa zahrieva a posiela do veže na atmosférickú destiláciu, ktorou sa ropa delí na niekoľko zložiek. Škála týchto zložiek je veľmi široká — od tých najľahších zložiek, ako sú plyny, napríklad bután, až po najťažšie zložky, ktoré sa okrem iného spracúvajú na mazivá. (Pozri strany 8–9.) Stále tu však zostáva otázka: Je ropa pre ľudstvo požehnaním, alebo skôr kliatbou?

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 5]

BARELY ALEBO TONY?

Prvé ropné spoločnosti v Pensylvánii prepravovali ropu v 180-litrových sudoch na víno. Nakoniec sa do sudov — barelov — dávalo len 159 litrov ropy, aby sa počas prepravy zo sudov zbytočne nevylievala. Pri obchodovaní sa množstvo ropy až dodnes uvádza v bareloch.

V Európe sa od začiatku ropa prepravovala po mori a zvyčajne sa udávala jej hmotnosť v tonách, čo je zaužívané dodnes.

[Prameň]

Zdroj: Americký ropný inštitút

[Rámček na strane 6]

AKO VZNIKLA ROPA?

Názor na pôvod ropy, ktorý prevláda medzi väčšinou vedcov od 70. rokov 19. storočia, sa nazýva teória organického pôvodu. Podľa tejto teórie „biologické zvyšky pochované v sedimentoch sa rozkladali a po dlhom čase sa z nich stala ropa a zemný plyn, a tie sa potom hromadili v póroch sedimentárnych hornín v najvyšších vrstvách [zemskej] kôry“. Týmto procesom vznikla ropa, ktorej hlavnými zložkami sú uhľovodíky — teda vodík a uhlík. Od 70. rokov 20. storočia však niektorí vedci túto teóriu spochybňujú.

V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences z 20. augusta 2002 bol uverejnený článok „Genéza uhľovodíkov a pôvod ropy“. Autori tvrdia, že k vzniku prírodnej ropy muselo dôjsť v hĺbkach, ktoré sú „hlboko v zemskom plášti“, a nie v častiach, ktoré sú oveľa bližšie k povrchu, ako je všeobecne prijímané.

Fyzik Thomas Gold v knihe The Deep Hot Biosphere—The Myth of Fossil Fuels predkladá niekoľko kontroverzných teórií a detailne vysvetľuje svoje názory. Píše: „Teória organického pôvodu uhľovodíkov bola v Spojených štátoch a v prevažnej časti Európy natoľko obľúbená, že v skutočnosti bránila, aby sa rozvíjal aj opačný názor. To však neplatilo o krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.“ Bolo to „pravdepodobne preto, že vážený ruský chemik Mendelejev podporoval teóriu anorganického [nie biologického] pôvodu. Argumenty, ktoré Mendelejev uvádzal, sú dnes ešte silnejšie vzhľadom na rozšírené informácie, ktoré teraz máme.“ Čo hovorí teória anorganického pôvodu?

Thomas Gold uvádza: „Podľa teórie anorganického pôvodu boli uhľovodíky zložkou hmoty, ktorá nahromadením pevných látok formovala Zem asi pred 4,5 miliardami rokov.“ Podľa tejto teórie boli zložky ropy hlboko v zemi od čias utvárania zeme. *

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček/obrázok na stranách 10, 11]

NIEKTORÉ ROPNÉ HAVÁRIE

▪ Celkové množstvo ropy, ktoré sa vylialo z tankerov v rokoch 1970 až 2000, je 5 322 000 ton

▪ Najväčšia ropná havária sa stala v roku 1979, keď sa zrazili lode Atlantic Empress a Aegean Captain v Karibskom mori, následkom čoho vytieklo 287 000 ton ropy

▪ Havária tankera Exxon Valdez bola asi iba 34. najväčšou ropnou haváriou

▪ Hoci väčšina únikov ropy vzniká pri takých činnostiach, ako je nakladanie, vykladanie a tankovanie, k najväčším únikom ropy dochádza pri zrážkach lodí a uviaznutí tankera na plytčine

▪ Niektoré veľké úniky ropy, ktoré neboli zapríčinené tankermi:

● Výbuch prieskumného vrtu Ixtoc I v Mexickom zálive v roku 1979. Celkovo vytieklo 500 000 000 litrov ropy

● Výbuch vrtnej plošiny v Perzskom zálive v roku 1983. Celkovo vytieklo 300 000 000 litrov ropy

● Úmyselné vypúšťanie ropy v Perzskom zálive v roku 1991. Celkovo vytieklo 900 000 000 litrov ropy

[Obrázok]

Potápajúci sa ropný tanker „Erika“ neďaleko Pointe de Penmarch (Francúzsko), 13. decembra 1999

[Pramene]

Zdroje: International Tanker Owners Pollution Federation Limited, „Oil Spill Intelligence Report“, „The Encarta Encyclopedia“

© La Marine Nationale, France

 [Nákres/obrázky na stranách 8, 9]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ŤAŽBA A SPRACOVANIE ROPY — ZJEDNODUŠENE

1. PRIESKUM

SATELIT

Globálny polohový systém poskytuje presné informácie, ktoré sa využívajú pri prieskume

GEOFÓNY

NÁKLADNÉ AUTO S VIBRÁTORMI

HYDROFÓNY

SEIZMICKÉ PLAVIDLO

Pri seizmických skúškach, jednej z používaných metód, sa zaznamenávajú podzemné odrazy umelo vytvorených zvukových vĺn

2. ŤAŽBA

ROPNÉ VRTY VO VNÚTROZEMÍ

ROPNÁ PLOŠINA V POBREŽNÝCH VODÁCH

PODMORSKÝ VRT

Medzi spôsoby ťažby patrí ťažba vo vnútrozemí, v pobrežných vodách a podmorské ropné vrty. Aby sa udržiaval tlak v ložisku ropy, vháňajú sa doň plyny alebo voda

[Obrázok]

PODMORSKÝ ROPNÝ VRT

Diaľkovo ovládané motory poháňajú vrták a senzory zisťujú vlastnosti horniny

[Obrázok]

HORIZONTÁLNE VŔTANIE

Na stavbu vrtných súprav na morskom dne sa používajú diaľkovo ovládané ponorky

3. PREPRAVA

ROPOVOD

TANKER

Ropa sa prepravuje ropovodmi uloženými pod zemou, nad zemou a pod morom. K ďalším spôsobom prepravy patria tankery, riečne nákladné lode a preprava železnicou

 4. RAFINÁCIA

RAFINÉRIA

Surová ropa sa zahrieva, destiluje a oddeľujú sa z nej zložky, ktoré sa používajú na výrobu produktov každodennej potreby

DESTILAČNÁ VEŽA

Keď sa lepkavá, tmavá surová ropa zahreje v peci, uhľovodíky sa premieňajú na plyny. Plyny potom pri rôznych teplotách kondenzujú na kvapaliny. Takto sa z ropy oddeľujú zložky, čiže frakcie

20 °C

PLYNY

Metán, etán, propán a bután

20–70 °C

ĽAHKÝ BENZÍN

Používa sa ako pohonná hmota do automobilov a ako základná surovina na výrobu plastov

70–160 °C

ŤAŽKÝ BENZÍN

Vyrábajú sa z nej plasty, palivo do automobilov a iné chemické látky

160–250 °C

PETROLEJ

Vyrába sa z neho palivo do lietadiel a palivo na kúrenie

250–350 °C

PLYNOVÝ OLEJ

Vyrába sa z neho motorová nafta a palivo na kúrenie

PEC

400 °C

ZVYŠOK

Ďalej sa spracúva na palivá, ťažké pohonné hmoty, vosk na sviečky, mazivá a asfalt

KATALYTICKÉ KRAKOVANIE

Uhľovodíky sa parou zahrievajú a zmiešavajú sa s horúcim katalyzátorom práškového hlinitokremičitanu. Týmto procesom sa uhľovodíky štiepia, čiže rozkladajú na menšie molekuly, ktoré sa dajú lepšie využiť

Práškový katalyzátor sa mieša s uhľovodíkmi v pare

ETANOL

Toto rozpúšťadlo sa používa pri výrobe náterových farieb, kozmetických výrobkov, parfumov, mydiel a farbív

PLASTY

Napríklad polystyrén sa vyrába polymerizáciou styrénu

PRÍSADY DO BENZÍNU

Aktivátor oktánového čísla zabraňuje tomu, aby sa plyn v motore nevznietil príliš rýchlo, a tak zlepšuje jeho výkonnosť

[Prameň ilustrácie]

Fotografia s láskavým dovolením Phillips Petroleum Company

[Graf na strane 7]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NAJVÝZNAMNEJŠIE LOŽISKÁ ROPY

Celkové množstvo je v miliardách barelov. Nezahrnuje neobjavené zásoby

▪ Člen OPEC-u

• Krajina, ktorá má jedno alebo viac superobrích polí

Vyťažená ropa

◆ Zásoby

▪ • ◆ 332,7 SAUDSKÁ ARÁBIA

• ◆ 216,5 SPOJENÉ ŠTÁTY

• ◆ 192,6 RUSKO

▪ • ◆ 135,9 IRÁN

▪ • ◆ 130,6 VENEZUELA

▪ • ◆ 125,1 KUVAJT

▪ • ◆ 122,8 IRAK

▪ • ◆ 113,3 SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY

• ◆ 70,9 MEXIKO

• ◆ 42,9 ČÍNA

▪ • ◆ 41,9 LÍBYA

▪ ◆ 33,4 NIGÉRIA

◆ 21,2 KANADA

▪ ◆ 21,0 INDONÉZIA

◆ 20,5 KAZACHSTAN

▪ • ◆ 18,3 ALŽÍRSKO

◆ 17,6 NÓRSKO

◆ 16,9 VEĽKÁ BRITÁNIA

[Obrázky na strane 4]

Prvý ropný vrt, Titusville (Pensylvánia), 1859

Ropa striekajúca z ropného vrtu v Texase

[Prameň ilustrácie]

Brown Brothers

[Obrázok na strane 5]

Jedno z prvých ropných polí, Beaumont (Texas)

[Obrázok na strane 5]

Konský povoz prepravujúci barely s ropou

[Obrázok na strane 10]

Kuvajtský ropný vrt v plameňoch

[Prameň ilustrácií na strane 5]

Všetky fotografie: Brown Brothers