Keď rieka tiekla naopak

NA MAPE Spojených štátov vyzerá rieka Mississippi ako kľukatá čiara, ktorá rozdvojuje krajinu. Pri prameni v štáte Minnesota je široká len 3 metre. Ale vďaka desiatkam prítokov sa tento 3700 kilometrov dlhý tok tečúci na juh rýchlo rozširuje. Neďaleko New Orleansu v Louisiane rieka dosahuje hĺbku 60 metrov a šírku jeden kilometer. A v delte sa do Mexického zálivu vlieva každú sekundu až 15 000 000 litrov vody. V čase záplav sa môže prietok vody zvýšiť na viac ako 80 000 000 litrov za sekundu.

Ľudia, ktorí žijú pri rieke, vedia, čo je táto voda schopná urobiť. Videli už, ako zaplavila polia, zmietla hrádze, odniesla domy a zabila ľudí. Ale len málokto si dnes vie predstaviť, čo sa na rieke stalo takmer pred 200 rokmi.

Bolo to v decembri 1811. Vtedy neviditeľná sila akoby pevne zovrela do svojho náručia strednú oblasť údolia Mississippi a nepustila ju niekoľko týždňov. V skutočnosti išlo o sériu veľkých zemetrasení, ktoré spôsobili, že koryto rieky sa dvíhalo a klesalo ako rozbúrené more. Otrasy zeme boli také silné, že 7. februára 1812 sa mohutná Mississippi otočila a od New Madridu v Missouri začala tiecť na sever, a nie na juh!

Dni strachu a chvenia

Táto udalosť bola vyvrcholením dní hrôzy známych ako zemetrasenia v New Madride. Všetko sa to začalo 16. decembra 1811. Vtedy na juhovýchode dnešného štátu Missouri nastalo o druhej hodine ráno prvé zemetrasenie. Farmári a obyvatelia mesta sa zobudili na to, že sa im hýbe nábytok a na podlahu padá porcelán. Domy sa posúvali zo základov. Ľudia vybehli von, stáli tam a triasli sa od zimy i od chvenia zeme. Práve tie domy, ktoré im ešte pred chvíľou poskytovali pokoj a bezpečie, sa stali pre nich zrazu hrozbou.

Otrasy zeme, ale už s menšou silou, pokračovali až do úsvitu. Potom, o 7. hodine ráno, nastali ďalšie silné otrasy a pred 11. hodinou ďalšie, ešte silnejšie. Zem sa otvárala a z trhlín desivo chrlila blato, vodu a uhlie. Zvnútra zeme unikali zapáchajúce sírne plyny a zamorovali ovzdušie. Očití svedkovia videli, ako tisíce vtákov v ošiali odlietajú. A keď konečne  prudké otrasy utíchli, mesto Little Prairie v Missouri bolo v troskách.

Divoká plavba riekou

Práve v tom čase sa dolu riekou Ohio plavil úplne nový parník New Orleans, ktorý smeroval k Mississippi, aby sa po nej dostal do New Orleansu v Louisiane. Keď loď vplávala do vôd zasiahnutých zemetraseniami, potešenie z plavby sa zmenilo na smrteľnú úzkosť. Brehy rieky sa otriasali a strácali sa vo vode. Staré stromy, dlho pochované pod vodou, sa teraz plavili po hladine a hrozilo, že prerazia trup lode. Obrovské vlny unášali loď, akoby to bola korková zátka. Za týchto okolností boli plavebné mapy pripravené pred cestou úplne zbytočné, pretože tok rieky bol po zemetraseniach odklonený. Pokojná a radostná plavba sa stala plavbou hrôzy.

New Orleans sa 19. decembra 1811 doplavil do New Madridu a všetci dúfali, že tu budú môcť doplniť zásoby. Ale kedysi rušné mesto nebolo schopné ponúknuť žiadnu pomoc. Niekoľkí ľudia, ktorí v meste ešte zostali, zúfalo kývali na loď, aby prirazila k brehu a zobrala ich z dymiacich trosiek domov a obchodov.

Parník však pokračoval dole Mississippi a jeho cestujúci sa triasli ako osiky. Preplával popri meste Point Pleasant, ktoré bolo ako vymreté. Ďalšie mesto na mape bolo Little Prairie. Ale ani tu sa parník nezastavil, pretože väčšia časť mesta už bola pod vodou a tie budovy, ktoré ešte zostali, boli úplne zničené.

Ďalej na juhu parník natrafil na hromadu naplaveného dreva. Zemetrasenie vykorenilo desiatky stromov, ktoré popadali do rieky. Posádka New Orleansu musela drevo rozsekať a vlastnoručne odstrániť z cesty. Potom muži na noc priviazali parník lanom o strom na Ostrove č. 32 neďaleko dnešnej Osceoly v Arkansase. O 4.30 ráno 21. decembra jeden cestujúci pocítil zvláštne šklbanie lana. Denné svetlo odhalilo, čo sa stalo. Lano bolo napnuté a smerovalo takmer kolmo do vody. Nikde naokolo nebolo suchej zeme. Počas noci koryto rieky kleslo a Ostrov č. 32 sa stratil pod hladinou. Zemetrasenia v New Madride si vyžiadali ďalšiu obeť.

Nakoniec sa New Orleansu podarilo bezpečne dokončiť svoju prvú plavbu. Bola to prvá loď, ktorá prešla celú Mississippi na parný pohon. Ale oveľa väčším úspechom asi bolo to, že vôbec dorazila do cieľa.

Ďalšie otrasy

Slabé záchvevy pôdy pokračovali aj v januári 1812. Ale 23. januára okolo 9. hodiny ráno sa ľuďom začal zvierať žalúdok pri ďalšom silnom zemetrasení. Epicentrum otrasov bolo neďaleko postihnutého mesta Point Pleasant v Missouri. Obyvatelia z neho ušli, a keď sa niektorí vo februári 1812 vrátili, zistili, že po meste nezostalo ani stopy. Zemetrasenie dňa 23. januára spôsobilo, že mesto Point Pleasant sa aj s pôdou, na ktorej stálo, zosunulo do rieky Mississippi.

Mnohí obyvatelia tohto cípu Missouri začali v strachu pred koncom sveta hľadať útočisko v náboženstve. Niektorí duchovní boli radi, že sa kajúcnici vrátili do kostolných lavíc, ktoré boli dlho prázdne. Ale iní spochybňovali pohnútky svojho rýchlo rastúceho stáda a o takýchto navrátilcoch hovorili,  že sú kresťanmi len v čase zemetrasenia. Kazateľ James B. Finley mal ohnivú kázeň, v ktorej citoval Zjavenie 6:17 z prekladu Biblie King James Version: „Pretože prišiel veľký deň jeho hnevu; a kto zostane stáť?“ Zostať stáť bolo pre otrasy pôdy skutočne ťažké, ale skôr doslovne ako v duchovnom zmysle.

Posledné besnenie

Duchovní sa stále obracali o pomoc k nebu, ale katastrofa sa nezmierňovala. Na úsvite 7. februára 1812 zobudili obyvateľov juhovýchodnej časti Missouri z nepokojného spánku nové otrasy. Z epicentra pod nimi sa uvoľňovala neuveriteľne veľká energia seizmických vĺn. Toto zemetrasenie bolo najničivejšie. Bolo také silné, že v Cincinnati v Ohiu, ktoré je vzdialené 650 kilometrov, padali komíny. V Bostone v Massachusetts, vzdialenom 1600 kilometrov, sa rozkývali kostolné zvony. A na severe v Montreale v Kanade padali zo stola taniere a misky. Jeden muž z Kentucky, ktorý býval 130 kilometrov od epicentra, do svojho denníka napísal: „Ak odtiaľto okamžite neodídeme, zem nás zaživa pohltí.“ Toto besniace zemetrasenie sa však najviac vybúrilo na New Madride.

Predchádzajúce otrasy New Madrid vážne poškodili, niekoľko obyvateľov prišlo o život a väčšina musela mesto opustiť. Ale 7. februára hrôzostrašná pohroma dokončila svoje dielo. Keď sa zemetrasenie začalo, ostávajúci obyvatelia sa dali na útek — a bolo to skutočne o minútu dvanásť. Vysoký breh, na ktorom mesto stálo, sa začal rozpadávať, až sa nakoniec zosunul do Mississippi a jej rozbúrené vody odniesli dosky, škridly a kamene. O krátky čas sa mesto stratilo z povrchu zeme.

Zmenená tvár rieky

Zemetrasenia v New Madride spôsobili, že neďaleko mesta vznikli na Mississippi dočasné vodopády, kde sa prevrhlo mnoho člnov. Počas otrasov dňa 7. februára sa pôda zdvihla a klesla, a to viedlo k tomu, že tok rieky sa obrátil. Pod riekou sa vytvorili obrovské trhliny. Vznikali tu veľké víry a v nich sa stratilo mnoho ďalších člnov. Otrasy spôsobili, že rieka zmenila svoje koryto a zaplavila mestá a usadlosti. Zemetrasenie odviedlo vodu z rieky a v Tennessee vzniklo jazero Reelfoot, ktoré pred rokom 1812 neexistovalo. Stromy, ktoré kedysi rástli na suchej zemi, sú teraz uprostred jazera a tvrdošijne si rastú na zaplavenej pôde.

Presné určenie magnitúda týchto zemetrasení nie je možné, pretože moderné seizmografy v roku 1812 ešte neexistovali. Vedci však odhadujú, že minimálne tri zo zemetrasení v New Madride mali silu viac ako 8 stupňov Richterovej stupnice. Sú to najväčšie zemetrasenia zaznamenané na území Spojených štátov a patria k najsilnejším, aké kedy boli zaznamenané na zemi. I keď toto územie bolo len riedko osídlené, počas katastrofy zomreli desiatky, možno stovky ľudí.

Dnes rieka Mississippi tečie juhovýchodným územím štátu Missouri, akoby sa tu nič mimoriadne nestalo. Ale keby tak vedela hovoriť, vyrozprávala by nám príbeh o tom, ako raz tiekla naopak.

[Mapy na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

MISSOURI

Mississippi

New Madrid

[Obrázok na strane 19]

Parník „New Orleans“

[Prameň ilustrácie]

Použité s dovolením: State Historical Society of Missouri, Columbia

[Obrázok na strane 20]

Zemetrasenie vytvorilo jazero Reelfoot

[Prameň ilustrácie na strane 18]

U.S. Fish & Wildlife Service, Washington, D. C./​Dave Menke