Nakoľko chorá je naša planéta?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA FILIPÍNACH

Stav pacienta je vážny. Vidieť to z mnohých príznakov. Jeho dych páchne. Má horúčku — vyššiu než kedykoľvek predtým. Snahy zraziť mu teplotu sú neúspešné. V jeho telových tekutinách kolujú jedovaté látky. Keď niektoré príznaky začnú lekári liečiť, zrazu sa objavia ďalšie. Keby išlo o bežného pacienta, asi by povedali, že jeho choroby sú chronické a smrteľné. Pretože by nevedeli, čo ešte by preňho mohli urobiť, asi by sa snažili len čo najviac mu uľahčiť posledné chvíle života.

TÝMTO pacientom však nie je človek. Je ním náš domov — naša zem. Uvedený opis vhodne znázorňuje, čo sa deje s našou planétou. Zamorený vzduch, globálne otepľovanie, znečistené vody a skládky toxického odpadu — to sú len niektoré z príznakov toho, že naša zem je vážne chorá. Odborníci — podobne ako lekári v znázornení — nevedia, čo robiť.

Médiá pravidelne upozorňujú na zlý stav našej zeme. V novinách sa objavujú také titulky a popisky k obrázkom ako: „Lov rýb pomocou dynamitu mení morské dno na vražedné pole.“ „Do 24 rokov miliarda Ázijcov umrie smädom.“ „Na celom svete sa každý rok do rôznych krajín vyvezie 40 miliónov ton toxického odpadu.“ „V Japonsku sú takmer dve tretiny z 1800 studní kontaminované jedovatými látkami.“ „Ozónová diera nad Antarktídou je tu zase a väčšia.“

Niektorí si už zvykli na časté správy o ohrození životného prostredia a hovoria si: ‚Kým sa ma to osobne nedotýka, netrápi ma to.‘ No či si to uvedomujeme, alebo nie, rozsiahle ničenie životného prostredia sa dotýka drvivej väčšiny ľudí. Keďže znečistenie preniká do všetkých oblastí, je pravdepodobné, že už dnes v mnohých ohľadoch ovplyvňuje život každého z nás. Preto by sa všetci mali zaujímať o zdravie a zachovanie nášho domova. Veď kde inde by sme žili?

Ale čo všetko je znečistené? Nakoľko vážny je stav našej zeme? Ako sa to dotýka života ľudí? Pozrime sa len na niekoľko faktov, ktoré nám pomôžu pochopiť, prečo je naša zem vážne chorá, nielen mierne indisponovaná.

▪ OCEÁNY: Vo veľkých častiach oceánu ľudia lovia nadmerné množstvá rýb. Správa Programu OSN pre životné prostredie uvádza, že „v 70 percentách morských rybárskych oblastí sa vyloví toľko rýb, že ryby sa nestačia alebo len sotva stačia v dostatočnom množstve rozmnožovať“. Napríklad od roku 1989 do roku 1994 populácia viacerých druhov tresiek a plates v severnom Atlantiku poklesla až o 95 percent. Ak to tak bude ďalej pokračovať, čo to bude znamenať pre milióny ľudí, ktorí sú závislí od mora ako svojho hlavného zdroja potravy?

Navyše rybári vylovia so žiadanými rybami aj živočíchy, ktoré nechcú. Preto každoročne hodia späť do mora odhadom 20 až 40 miliónov ton vylovených morských živočíchov — obyčajne zranených či mŕtvych.

 ▪ LESY: Odlesňovanie má mnoho vedľajších negatívnych účinkov. Znižuje schopnosť zeme pohlcovať oxid uhličitý, čo sa považuje za jednu z príčin globálneho otepľovania. Okrem toho odlesňovaním sa vytrácajú určité druhy rastlín — potenciálny zdroj liekov, ktoré by mohli niektorým zachrániť život. Napriek tomu tempo odlesňovania sa nezmenšuje. V posledných rokoch sa v skutočnosti ešte zvýšilo. Niektorí odborníci hovoria, že ak to tak bude ďalej pokračovať, tropické lesy do 20 rokov úplne vymiznú.

▪ TOXICKÝ ODPAD: Skládky škodlivých látok na súši či v mori sú veľkým problémom, lebo môžu vážne ohroziť milióny ľudí. Rádioaktívny odpad, ťažké kovy či vedľajšie produkty vznikajúce pri výrobe plastov môžu u ľudí i u zvierat viesť k rôznym abnormalitám, chorobám, ba dokonca k smrti.

▪ CHEMIKÁLIE: Za posledných sto rokov sa začalo používať takmer 100 000 nových chemikálií. Tieto chemikálie sa dostávajú do vzduchu, pôdy, vody i do potravín. Len relatívne máloktoré testovali, či nie sú škodlivé pre zdravie ľudí. A z tých, ktoré testovali, značný počet sa ukázal ako karcinogénny alebo inak zdraviu škodlivý.

Našu planétu ohrozujú aj mnohé iné faktory, ako je znečisťovanie ovzdušia, neupravované odpadové vody, kyslé dažde a nedostatok čistej vody. Tých niekoľko faktov, ktoré sme uviedli, dostatočne dokazuje, že zem je naozaj chorá. Možno tohto pacienta ešte zachrániť, alebo je boj už stratený?