Dane — cena, ktorú platíme za „civilizovanú spoločnosť“?

„Dane sú cena, ktorú platíme za civilizovanú spoločnosť.“ — Nápis na budove Daňového úradu vo Washingtone, D. C.

VLÁDY tvrdia, že dane sú nevyhnutné zlo — cena za „civilizovanú spoločnosť“. Či s tým súhlasíte, alebo nie, je isté, že táto cena je dosť vysoká.

Dane možno rozdeliť do dvoch kategórií — na priame a nepriame. Príkladom priamych daní je daň z príjmu fyzických a právnických osôb a majetková daň. Zrejme najväčšiu nespokojnosť vyvoláva daň z príjmu. Je to tak zvlášť v krajinách, kde je táto daň progresívna — čím viac zarobíte, tým väčšiu daň platíte. Kritici hovoria, že progresívne dane sú trestom za tvrdú prácu a úspech.

Publikácia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD Observer poukazuje na to, že „zárobkovo činní ľudia okrem dane z príjmu centrálnej vláde musia niekedy platiť aj miestne, regionálne, provinčné či štátne dane z príjmu. Tak je to napríklad v Belgicku, na Islande, v Japonsku, Kanade, Kórei, Spojených štátoch, v škandinávskych krajinách, v Španielsku a Švajčiarsku.“

K nepriamym daniam patrí napríklad daň z pridanej hodnoty, daň z predaja liehovín a tabakových výrobkov a colné poplatky. Tieto dane sú menej nápadné ako priame dane, ale aj tak môžu byť veľkým finančným bremenom — zvlášť pre chudobných. V indickom časopise Frontline Jayali Ghoshová označuje za mýtus názor, že väčšiu časť daní v Indii zaplatia ľudia zo strednej a bohatej vrstvy. Uvádza: „Viac ako 95 percent daní, ktoré vyberú vlády jednotlivých štátov, tvoria nepriame dane... Je pravdepodobné, že chudobnejší ľudia v skutočnosti minú väčšiu časť svojho príjmu na dane než bohatí.“ Táto nerovnosť je zjavne spôsobená vysokými daňami z tovarov širokej spotreby, ako sú potraviny a mydlo.

Čo robia vlády so všetkými tými peniazmi, ktoré získajú na daniach?

Kam tie peniaze idú

Je pravda, že poskytovanie nevyhnutných služieb stojí vlády veľké množstvo peňazí.  Napríklad vo Francúzsku každý štvrtý človek pracuje v štátnom sektore. K týmto ľuďom patria učitelia, pracovníci poštových úradov a múzeí, nemocničný personál, policajti a iní štátni zamestnanci. Dane sú potrebné na ich platy. Z daní sa tiež platí výstavba a údržba ciest, škôl a nemocníc a dotujú sa také služby, ako je odvoz odpadu a doručovanie pošty.

Aj výdavky na zbrojenie sú hradené z našich daní. Prvý raz bola daň z príjmu vymeraná bohatým Britom v roku 1799 s cieľom financovať vojnu proti Francúzsku. Počas druhej svetovej vojny však britská vláda začala vyberať daň z príjmu aj od pracujúcej triedy. Financovanie vojenskej mašinérie je aj dnes nákladná záležitosť, a to i v čase mieru. Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru odhaduje, že v roku 2000 sa na vojenské účely venovalo na celom svete približne 798 miliárd dolárov.

Sociálne inžinierstvo

Dane sú aj prostriedkami „sociálneho inžinierstva“ — nástrojom na povzbudenie k určitým činnostiam a na odradenie od určitého konania. Napríklad daň z alkoholu má odrádzať od nadmerného pitia. Preto v mnohých krajinách až približne 35 percent maloobchodnej ceny piva tvorí daň.

Vysoké dane sú stanovené aj na tabak. V Južnej Afrike 45 až 50 percent ceny balíčka cigariet tvorí daň. No vlády nezavádzajú tieto dane vždy z nezištných dôvodov. Ako poznamenáva Kenneth Warner v časopise Foreign Policy, tabak je „mocnou ekonomickou silou, ktorá ročne vynáša stámiliardy dolárov vo forme tržieb a ďalšie miliardy dolárov vo forme zaplatených daní“.

Všimnite si jeden príklad sociálneho inžinierstva zo začiatku 20. storočia. Americké zákonodarné orgány sa snažili brániť vytváraniu bohatých rodinných dynastií. Akým spôsobom? Zavedením dane z prevodu majetku v prípade smrti. Keď nejaký bohatý človek zomrie, veľkú časť jeho nahromadeného majetku pohltia dane. Zástancovia argumentujú, že touto daňou „sa finančné prostriedky presúvajú z rodinného, aristokratického vrecka do občianskeho, demokratického vrecka“. To je možné, ale bohatí daňoví poplatníci vynašli mnoho spôsobov, ako zaplatiť čo najmenšiu daň.

Dane sa aj dnes používajú na riešenie rôznych celospoločenských otázok či problémov, ako je napríklad problém životného prostredia. The Environmental Magazine uvádza: „Deväť západoeurópskych krajín nedávno zaviedlo environmentálne presuny daní, zväčša s cieľom obmedziť znečisťovanie ovzdušia.“ Aj už spomínaná progresívna daň z príjmu je experimentom sociálneho inžinierstva. Jej cieľom je zmenšiť priepasť medzi bohatými a chudobnými. Niektoré vlády tiež zaviedli úľavy na daniach pre tých, ktorí prispievajú na dobročinnosť, a pre manželské dvojice s deťmi.

Prečo sú také zložité?

Keď je návrh zákona o daniach predložený na schválenie, zákonodarné orgány sa snažia nájsť a odstrániť akékoľvek medzery v tomto zákone. Ide predsa o veľké sumy peňazí. K čomu to vedie? Daňové zákony bývajú zložité a vysoko odborné. Článok v časopise Time vysvetľuje, že daňové zákony v USA často komplikuje „definovanie príjmu“, teda určenie toho, čo je predmetom dane. Ďalej ich komplikujú aj milióny pravidiel „umožňujúcich rôzne odpočítateľné položky a výnimky“. A nielen Spojené štáty majú zložité daňové zákony. Nedávno vydané daňové zákony vo Veľkej Británii majú 9521 strán a sú rozdelené do 10 zväzkov.

Kancelária pre výskum daňovej politiky pri Michiganskej univerzite uvádza: „Platitelia dane z príjmu v USA každý rok strávia vypĺňaním daňového priznania vyše troch miliárd hodín... Venujú tomu toľko času a peňazí, že ročne ich to stojí celkovo až 100 miliárd dolárov, čo je asi 10 % z celkového objemu vyzbieraných daní. Veľká časť nákladov na splnenie si daňovej povinnosti súvisí s nesmiernou zložitosťou zákona o dani z príjmu.“ Reuben, ktorého sme spomínali na začiatku prvého článku tejto série, hovorí: „Snažil som sa vypočítať si dane sám, ale zaberalo mi to veľa času a často som mal pocit, že platím viac, než by som musel. A tak si teraz platím účtovníka, aby mi vypĺňal  daňové priznania.“ — Pozri rámček „Spĺňanie si daňovej povinnosti“ na 8. strane.

Platenie daní, kľučkovanie v zákonoch a daňové úniky

Väčšina ľudí uznáva — aj keď nie veľmi ochotne —, že dane prinášajú ich spoločnosti úžitok. Vedúci Britského daňového úradu sa raz vyjadril: „Nikto sa neteší z toho, že musí platiť daň z príjmu, ale málokto by povedal, že by nám bolo lepšie bez nej.“ Podľa niektorých odhadov až 90 percent ľudí v Spojených štátoch si spĺňa svoju daňovú povinnosť. Jeden odborník na dane pripúšťa: „Veľká časť nesplnených daňových povinností nevyplýva z úmyselného obchádzania zákona, ale z toho, že zákony a postupy sú zložité.“

Napriek tomu mnohí nachádzajú spôsob, ako sa vyhnúť plateniu určitých daní. Napríklad zamyslite sa nad tým, čo uvádza článok v U.S.News & World Report o dani z príjmu právnických osôb: „Mnohé firmy sa legálne vyhýbajú veľkej časti svojej daňovej povinnosti — a niekedy aj celej — využívaním daňových odpočtov a účtovníckych kľučiek.“ Článok ďalej uvádza jeden príklad toho, ako sa niektorí šikovne vyhýbajú daniam: „Americká spoločnosť založí firmu v cudzej krajine, ktorá je ‚daňovým rajom‘. Potom sa ona sama zmení na dcérsky  podnik tejto zahraničnej firmy.“ Tak spoločnosť nemusí v Spojených štátoch platiť dane — ktorých výška by mohla dosiahnuť až 35 percent —, hoci „ústredie pozostáva možno len z registračnej skrine a poštovej schránky“.

Niektorí sa však dopúšťajú aj priamych daňových únikov. V jednej európskej krajine sa o daňových únikoch hovorí ako o „národnom športe“. Podľa istého prieskumu v Spojených štátoch len 58 percent mužov vo veku 25 až 29 rokov považuje za nesprávne nepriznať celý príjem. Autori tohto prieskumu priznávajú: „Táto správa nehovorí veľmi v prospech etiky a morálky našej spoločnosti.“ V Mexiku daňovými únikmi prichádza štát približne o 35 percent daní.

Vo všeobecnosti však ľudia uznávajú, že dane sú potrebné, a nič nenamietajú proti tomu, že aj oni by mali zaplatiť svoj diel. No pravdivé sú aj známe slová pripisované cézarovi Tibériovi: „Dobrý pastier smie ovce strihať, nie zdierať z nich kožu.“ Ale ako sa pozerať na platenie daní, ak máte pocit, že ste obeťou systému, ktorý sa javí ako zaťažujúci, nespravodlivý a príliš zložitý?

[Rámček na strane 7]

Dobre si rozmyslite, či sa presťahujete!

Daňové systémy sú v každej krajine iné. Dokonca aj v tej istej krajine sa môžu miestne dane z príjmu výrazne líšiť. Stojí za to uvažovať o presťahovaní sa do oblasti, kde je sadzba tejto dane nižšia? Možno, ale mali by ste si to dobre zvážiť skôr, ako sa pre takýto krok rozhodnete.

Napríklad článok v OECD Observer upozorňuje na to, že základná sadzba dane z príjmu nie je všetko, čo by ste mali vziať do úvahy. Uvádza: „Skutočná výška dane jednotlivých daňovníkov závisí aj od rôznych odpočítateľných položiek.“ Napríklad niektoré krajiny majú nízku sadzbu dane z príjmu, ale stanovujú „malý nezdaniteľný základ, ako aj málo odpočítateľných položiek a výnimiek“. A tak človek môže v konečnom dôsledku platiť viac než v krajinách, v ktorých je sadzba dane vyššia, ale ktoré ponúkajú viac výnimiek a úľav.

V Spojených štátoch niektorí uvažujú o tom, že sa presťahujú do tých štátov, v ktorých sa neplatí žiadna štátna daň z príjmu. Ale naozaj tým ušetria? Podľa publikácie Kiplinger’s Personal Finance nie. Táto publikácia uvádza: „Náš prieskum ukazuje, že štáty bez dane z príjmu vo viacerých prípadoch kompenzujú svoju stratu príjmu vyššou sadzbou majetkových daní, dane z obratu a ďalších daní.“

[Rámček na strane 8]

Spĺňanie si daňovej povinnosti

Pre mnohých z nás je platenie daní spojené so stresom. Prebuďte sa! preto požiadalo odborníka na dane o nejaké praktické návrhy.

„Poraďte sa s odborníkom. To je veľmi dôležité, lebo daňové zákony bývajú zložité a pri nesplnení si daňovej povinnosti neznalosť zákona obyčajne neospravedlňuje. Hoci niektorí platitelia daní sa na daňových úradníkov pozerajú ako na nepriateľa, títo úradníci môžu dať často presnú a jednoduchú radu, ako postupovať. Pre daňový úrad je lepšie, keď daňovníci správne vyplnia daňové priznanie už na prvýkrát. Jeho cieľom nie je stíhať vás za nesplnenie si daňovej povinnosti.

Ak sú vaše finančné záležitosti zložité, požiadajte o pomoc daňového poradcu. Ale pozor! Hoci mnohí daňoví poradcovia konajú v najlepšom záujme svojich zákazníkov, neplatí to o všetkých. Preto požiadajte niektorého svojho dôveryhodného priateľa alebo obchodného partnera, či by vám niekoho neodporučil, a overte si doklady o kvalifikácii toho, koho si vyberiete.

Venujte sa tomu včas. Pokuty za neskoré podanie daňového priznania môžu byť vysoké.

Udržiavajte si doklady v poriadku. Nech vediete akékoľvek účtovníctvo, udržiavajte ho v aktuálnom stave. Tak znížite na minimum množstvo práce, ktorú budete musieť vykonať v čase vypĺňania daňového priznania. Budete tiež lepšie pripravený na prípadnú daňovú kontrolu.

Buďte poctivý. Môžete byť v pokušení podvádzať alebo možno vysvetľovať si zákony po svojom. Ale daňoví úradníci majú mnoho dômyselných spôsobov, ako rozpoznať nepravdivé údaje. Vždy je najlepšie byť poctivý.

Nebuďte pasívny. Ak ten, kto vám vypĺňa daňové priznanie, uvedie nepresnú informáciu, zodpovedný ste za to vy. Preto sa presvedčte, či váš zástupca koná v súlade s vašimi požiadavkami.“

[Obrázok na strane 7]

V mnohých krajinách je stanovená vysoká daň na tabakové výrobky a alkoholické nápoje

[Obrázky na stranách 8, 9]

 Z daní sa financujú mnohé služby, ktoré možno považujeme za samozrejmosť