Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Keď vášmu dieťaťu stúpne teplota

Keď vášmu dieťaťu stúpne teplota

Keď vášmu dieťaťu stúpne teplota

„Je mi zle!“ Keď sa vám dieťa s plačom takto posťažuje, zrejme mu okamžite zmeriate teplotu. Ak zistíte, že je zvýšená, pochopiteľne môžete pocítiť obavy.

Podľa jednej štúdie, ktorú uskutočnilo Detské centrum Johnsa Hopkinsa v Baltimore v americkom štáte Maryland, si 91 percent rodičov myslí, že „aj mierne zvýšená teplota môže mať nejaký škodlivý účinok, napríklad záchvaty alebo poškodenie mozgu“. Tá istá štúdia ukazuje, že „89 % rodičov podalo svojmu dieťaťu liek na zníženie teploty, skôr ako mu teplota vystúpila na 38,9 stupňa Celzia“.

Teda do akej miery sa treba znepokojovať, keď vášmu dieťaťu stúpne teplota? Čo je vtedy najlepšie urobiť?

Dôležitá úloha zvýšenej teploty

Prečo sa človeku vôbec zvyšuje teplota? Hoci normálna telesná teplota sa pohybuje okolo 37 stupňov Celzia (meraná v ústach), v priebehu dňa často kolíše v rozmedzí niekoľkých desatín stupňa. * A tak ráno môžete mať nižšiu teplotu a neskoro popoludní vyššiu. Hypotalamus v spodnej časti mozgu reguluje telesnú teplotu podobným spôsobom ako termostat. Teplota začne stúpať vtedy, keď imunitný systém reaguje na napadnutie baktériami či vírusmi tak, že vytvára v krvi látky nazývané pyrogény. To vedie k tomu, že hypotalamus sa „prestaví“ na vyššiu úroveň.

Hoci horúčka môže spôsobiť fyzickú nepohodu a dehydratáciu, nie je nevyhnutne škodlivá. Naopak, podľa Mayovej nadácie pre lekárske vzdelávanie a výskum sa zdá, že vyššia teplota významným spôsobom pomáha telu zbaviť sa bakteriálnych a vírusových infekcií. „Vírusy, ktoré spôsobujú nádchu a iné infekcie dýchacích ciest, majú rady chlad. Zvýšením teploty vaše telo vlastne pomáha odstrániť vírus.“ Táto nadácia ďalej uvádza, že „znižovanie mierne zvýšenej teploty je zbytočné a môže to u dieťaťa brzdiť prirodzený liečebný proces“. Je zaujímavé, že jedna nemocnica v Mexiku dokonca lieči niektoré ochorenia zvyšovaním telesnej teploty, čo je liečba nazývaná hypertermia.

Dr. Al Sacchetti z Amerického kolégia špecialistov na urgentnú medicínu hovorí: „Horúčka je sama osebe zriedkakedy problémom. Je však znakom toho, že v tele môže byť infekcia. Preto keď má dieťa horúčku, treba sa sústrediť na dieťa a na možnú infekciu, nie na počítanie dielikov na teplomeri.“ Americká akadémia pediatrie uvádza: „Teplotu pod 38,3 stupňa obyčajne netreba znižovať, pokiaľ sa vaše dieťa necíti zle a v minulosti nemalo pri horúčke kŕče. Dokonca ani vyššia horúčka nie je sama osebe nebezpečná alebo závažná, pokiaľ dieťa nemalo v minulosti kŕče alebo nemá nejakú chronickú chorobu. Dôležitejšie je sledovať, ako sa dieťa správa. Ak dobre je a spí a chvíľami sa hrá, pravdepodobne nepotrebuje žiadnu liečbu.“

Čo robiť pri horúčke

To neznamená, že svojmu dieťaťu nemôžete nijako pomôcť. Niektorí lekári odporúčajú pri vyššej teplote nasledovné kroky: Snažte sa, aby dieťa malo v izbe príjemne chladno. Dieťa ľahko oblečte. (Prekurovanie môže teplotu ešte viac zvýšiť.) Povzbudzujte dieťa, aby prijímalo viac tekutín, napríklad vodu, polievky a zriedený ovocný džús, lebo horúčka môže viesť k dehydratácii. * (Nápoje obsahujúce kofeín, napríklad kola alebo čierny čaj, sú močopudné a môžu dehydratáciu ešte zhoršiť.) Malé deti by mali byť ďalej dojčené. Vyhnite sa ťažko stráviteľným jedlám, lebo horúčka spomaľuje činnosť žalúdka.

Keď dieťaťu vystúpi teplota na viac ako 38,9 stupňa, často sa mu podáva niektorý z liekov znižujúcich horúčku, ktoré možno bez predpisu dostať v lekárni — napríklad Paralen alebo Ibuprofen. Je však dôležité dodržať dávku uvedenú v informačnom letáku. (Deťom do dvoch rokov by nemal byť podaný nijaký liek bez konzultácie s lekárom.) Lieky znižujúce teplotu nie sú liekmi proti vírusom. Preto neurýchlia zotavenie dieťaťa z nádchy či iných podobných chorôb, ale môžu zmierniť príznaky. Niektorí odborníci odporúčajú, aby sa deťom do 16 rokov nepodával aspirín, lebo tento liek je spájaný s Reyeovým syndrómom — život ohrozujúcou chorobou. *

Horúčku možno znížiť aj „špongiovým kúpeľom“. Posaďte dieťa do vane, v ktorej je niekoľko centimetrov vlažnej vody, a zvlhčujte ho špongiou. (Nepoužívajte masážnu emulziu s obsahom alkoholu, ktorá by mohla byť pre dieťa toxická.)

Sprievodný rámček obsahuje niektoré užitočné informácie o tom, kedy treba zavolať lekára. Dohľad lekára je dôležitý zvlášť v oblastiach, kde sa často vyskytujú horúčky prenášané vírusmi, ako je horúčka dengue, Ebola, týfus či žltá zimnica.

Väčšinou je teda najlepšie snažiť sa o to, aby sa vaše dieťa lepšie cítilo. Pamätajte, že horúčka je zriedkakedy taká vysoká, aby spôsobila poškodenie nervového systému či smrť. Dokonca aj kŕče z horúčky, hoci sú dôvodom na znepokojenie, zvyčajne nemajú nijaké trvalé následky.

Samozrejme, najlepším liekom je prevencia a jedným z najúčinnejších spôsobov, ako chrániť dieťa pred infekciou, je vštepovať mu základné hygienické návyky. Deti treba naučiť, že si majú často umývať ruky — najmä pred jedlom, po použití toalety, po návrate zvonku alebo po hre so zvieratami. Ak napriek všetkému úsiliu dieťaťu predsa len stúpne teplota, nereagujte unáhlene. Ako ukázal tento článok, je veľa možností, ako vy sami môžete pomôcť dieťaťu zotaviť sa.

[Poznámky pod čiarou]

^ 6. ods. Teplota sa môže líšiť v závislosti od toho, kde a akým teplomerom je meraná.

^ 10. ods. Návod na prípravu rehydratačného roztoku, ktorý možno použiť v prípade horúčky sprevádzanej hnačkou alebo vracaním, je uvedený v Prebuďte sa! z 8. apríla 1995, strana 11.

^ 11. ods. Reyeov syndróm je akútne neurologické ochorenie, ktoré sa môže vyvinúť u detí po vírusovej infekcii.

[Rámček na strane 27]

K dieťaťu s horúčkou zavolajte lekára, ak...

▪ má do troch mesiacov a teplota v jeho konečníku je 38 stupňov Celzia alebo vyššia

▪ má tri až šesť mesiacov a teplotu vyššiu ako 38,2 stupňa

▪ má viac ako šesť mesiacov a má teplotu 40 stupňov a viac

▪ odmieta tekutiny a má príznaky dehydratácie

▪ má záchvat alebo je nezvyčajne apatické

▪ má horúčku dlhšie ako 72 hodín

▪ neutíšiteľne plače alebo má príznaky zmätenosti či delíria

▪ má po tele vyrážky, ťažko sa mu dýcha, má hnačku alebo opakovane vracia

▪ má stuhnutú šiju alebo prudké bolesti hlavy

[Prameň]

Zdroj: Americká akadémia pediatrie