Život s poruchou nálady

PORUCHY nálady sú znepokojujúco rozšírené. Odhaduje sa, že viac ako 330 miliónov ľudí na celom svete trpí ťažkou depresiou — stavom, ktorý sa vyznačuje neovládnuteľným smútkom a stratou radosti z každodenných činností. Predpokladá sa, že o 20 rokov bude depresia po srdcovo-cievnych chorobách druhým najrozšírenejším ochorením. Podľa niektorých je depresia taká bežná ako nádcha.

V posledných rokoch sa do povedomia verejnosti stále viac dostáva bipolárna porucha. Medzi príznaky tohto ochorenia patria extrémne zmeny nálady, ktorá kolíše medzi depresiou a mániou. „Počas depresívnej fázy,“ uvádza sa v knihe, ktorú nedávno vydalo Americké lekárske združenie, „môžu človeka prenasledovať samovražedné myšlienky. Počas manickej fázy môže človek stratiť dobrý úsudok a nemusí rozoznať škody, ktoré spôsobí svojím konaním.“

Odhaduje sa, že bipolárnou poruchou trpia asi 2 percentá populácie Spojených štátov, čo znamená, že iba v tejto krajine sú postihnuté milióny ľudí. Ale čísla samy osebe nedokážu vyjadriť, koľko trápenia prináša život s poruchou nálady.

Depresia — neovládnuteľný smútok

Väčšina z nás vie, aké to je, keď sa človeka zmocní smútok. No časom — možno po niekoľkých hodinách alebo dňoch — sa tieto pocity vytratia. Klinická depresia je však niečo oveľa vážnejšie. V akom ohľade? „Tí z nás, ktorí netrpia depresiou, vedia, že aj keď nami naše pocity niekedy zamávajú, nakoniec sa to skončí,“ vysvetľuje Dr. Mitch Golant. „Ale človek s depresiou zažíva pády a vzlety a jeho pocity ním zmietajú, akoby bol v rútiacom sa vlaku, ktorý sa nedá zastaviť, a on nemá jasnú predstavu o tom, ako a kedy — a či vôbec niekedy — sa z neho dostane.“

Klinická depresia môže mať mnoho podôb. Niektorí ľudia napríklad trpia sezónnou afektívnou poruchou nazývanou aj sezónna depresia, ktorá sa prejavuje v určitých obdobiach roka — obyčajne v zime. „Z vyjadrení ľudí trpiacich sezónnou depresiou vyplýva, že čím severnejšie žijú a čím je v danej oblasti pochmúrnejšie počasie, tým je ich depresia horšia,“ uvádza sa v publikácii, ktorú vydala jedna lekárska spoločnosť. „Hoci sezónna depresia býva spájaná hlavne s ponurými zimnými dňami, niekedy môže súvisieť aj s tmavými pracovnými priestormi alebo zamračenou  oblohou a zlou viditeľnosťou v tých obdobiach roka, keď zvyčajne býva pekne.“

Čo spôsobuje klinickú depresiu? Odpoveď na túto otázku nie je jasná. Zatiaľ čo u niektorých môže istú úlohu zohrávať dedičný faktor, vo väčšine prípadov zohrávajú významnú úlohu životné skúsenosti. Zaujímavé je aj to, že klinická depresia je dvakrát častejšie diagnostikovaná u žien než u mužov. * To však neznamená, že mužov táto choroba neohrozuje. Naopak, odhaduje sa, že 5 až 12 percent mužov v nejakom období svojho života zažije klinickú depresiu.

Tento druh depresie preniká celou bytosťou človeka a ovplyvňuje v podstate každú oblasť jeho života.  Depresia „vami otrasie až do hĺbky duše,“ hovorí Sheila, ktorá ňou trpí. „Rozožiera vašu sebadôveru, sebaúctu, schopnosť jasne myslieť a rozhodovať sa, a keď prenikne dostatočne hlboko, niekoľkokrát vás neľútostne zovrie, len aby sa ukázalo, či ešte vládzete.“

Niekedy sa trpiacemu uľaví, keď sa o svojich pocitoch môže porozprávať so súcitným poslucháčom. (Jób 10:1) No aj vtedy si treba uvedomiť, že ak ide o chemickú nerovnováhu, depresiu nemožno prekonať iba snahou o pozitívny pohľad na veci. V takom prípade postihnutý človek svoju pochmúrnu náladu jednoducho nie je schopný ovládnuť. Okrem toho môže byť svojím stavom zmätený rovnako, ako sú ním zmätení jeho priatelia a príbuzní.

Zamyslime sa nad Paulou, * kresťankou, ktorá skôr než jej zistili depresiu, zažívala ochromujúce obdobia hlbokého smútku. „Niekedy som po kresťanskom zhromaždení utekala do svojho auta a bez akéhokoľvek dôvodu som plakala. Jednoducho ma ovládol zdrvujúci pocit osamelosti a bolesti. Hoci bolo jasné, že mám mnoho priateľov, ktorí sa o mňa zaujímajú, ja som to nevidela.“

Niečo podobné sa stalo Ellen, ktorá musela byť pre svoju depresiu hospitalizovaná. „Mám dvoch synov, dve milé nevesty a manžela — a viem, že ma všetci majú veľmi radi,“ hovorí. Ellen by mala logicky dospieť k záveru, že má dobrý život a že je pre svoju rodinu cenná. Ale keď je človek v depresii, pochmúrne myšlienky ho môžu celkom ovládnuť — bez ohľadu na to, aké sú nelogické.

Nemožno prehliadať ani to, ako veľmi môže depresia ovplyvniť ostatných členov rodiny. „Keď niekto, koho milujete, trpí depresiou,“ píše Dr. Golant, „žijete s trvalým pocitom neistoty, lebo nikdy neviete, kedy sa váš blízky dostane z depresívnej epizódy alebo kedy upadne do ďalšej. Môžete pociťovať hlbokú stratu — dokonca zármutok alebo hnev —, pretože váš život sa vymkol z normálu, a to možno natrvalo.“

Deti často dokážu rozpoznať depresiu rodiča. „Dieťa depresívnej matky sa stáva veľmi citlivým na emocionálne stavy svojej matky, dokáže vypozorovať každý výkyv a zmenu,“ píše Dr. Golant. Doktorka Carol Watkinsová poznamenáva, že u detí, ktorých rodič trpí depresiou, je „väčšia pravdepodobnosť, že budú mať problematické správanie, ťažkosti s učením a problémy s vrstovníkmi. Samy sú náchylnejšie na depresiu.“

Bipolárna porucha — stále premenlivá

Klinická depresia je ťažká choroba. A ak sa k nej pridá ešte mánia, výsledkom je bipolárna porucha. * „Jedinou nemennou vecou pri bipolárnej poruche je to, že sa stále mení,“ hovorí Lucia postihnutá touto chorobou. Bulletin The Harvard Mental Health Letter uvádza, že pacienti s bipolárnou poruchou môžu byť počas mánie „neznesiteľne dotieraví a suverénni, a ich bezstarostnosť a neskrotná eufória sa môže náhle zmeniť na podráždenosť či zúrivosť“.

Lenore opisuje, čo zažívala v stave euforickej mánie. „Bola som doslova nabitá energiou,“ hovorí. „Mnohí ma nazývali supermankou. Ľudia mi hovorievali: ‚Mať tak tvoju energiu.‘ Často som mala pocit, že dokážem zvládnuť čokoľvek. Úporne som cvičila. Spávala som veľmi málo — iba dve-tri hodiny za noc. Napriek tomu som vstávala rovnako plná energie.“

No po čase sa nad Lenore začali zbiehať čierne mračná. „Na vrchole eufórie,“ hovorí, „som  kdesi v hĺbke svojho vnútra začala pociťovať nepokoj; akýsi naštartovaný motor, ktorý sa nedal vypnúť. Moja radostná nálada sa v okamihu zmenila na agresívnu a deštruktívnu. Bez príčiny som slovne zaútočila na ktoréhokoľvek člena rodiny. Bola som zúrivá, nenávistná a vôbec som sa nedokázala ovládať. Po takom hroznom vyvádzaní som náhle zostala totálne vyčerpaná, plačlivá a úplne zdeprimovaná. Cítila som sa bezcenná a zlá. No niekedy som sa zrazu opäť zmenila na tú veselú a energickú osobu ako predtým, akoby sa nič nebolo stalo.“

Nevyspytateľné správanie ľudí s bipolárnou poruchou je pre ich príbuzných zdrojom zmätku. Mary, ktorej manžel trpí bipolárnou poruchou, hovorí: „Niekedy som zmätená, keď vidím svojho manžela šťastného a zhovorčivého a potom je zrazu skľúčený a utiahnutý. Ťažko sa nám prijíma skutočnosť, že to nedokáže ovládnuť.“

No bipolárna porucha je často prinajmenšom rovnako mučivá aj pre samotných postihnutých. „Závidím ľuďom, ktorí vedia, čo je to vyrovnanosť a stabilita v živote,“ hovorí pacientka menom Gloria. „Stabilita je miesto, ktoré ľudia s bipolárnou poruchou iba navštevujú. Nikto z nás tam nezostáva natrvalo.“

Čo spôsobuje bipolárnu poruchu? Istú úlohu tu zohráva genetický faktor — významnejšiu ako pri depresii. „Podľa niektorých vedeckých výskumov,“ uvádza Americké lekárske združenie, „je u blízkych príbuzných ľudí s bipolárnou poruchou — u rodičov, súrodencov alebo u detí — 8- až 18-násobne vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie táto choroba, ako u príbuzných zdravých ľudí. Okrem toho, ak má váš blízky príbuzný bipolárnu poruchu, môžete byť náchylnejší na depresiu.“

Na rozdiel od depresie sa zdá, že bipolárna porucha postihuje v rovnakej miere ženy i mužov. Najčastejšie sa začína v ranej dospelosti, ale v niektorých prípadoch bola zistená aj u tínedžerov a dokonca u detí. No analýza príznakov a určenie správnej diagnózy môžu byť veľmi ťažké aj pre odborného lekára. „Bipolárna porucha je chameleónom medzi psychickými chorobami, lebo jej príznaky sa menia od pacienta k pacientovi a od jednej epizódy k druhej dokonca aj u toho istého pacienta,“ píše Dr. Francis Mark Mondimore z Lekárskej fakulty Univerzity Johnsa Hopkinsa. „Je to fantóm, ktorý sa nečakane prikradne k svojej obeti, zahalený do temnoty melanchólie, a potom sa na celé roky stratí — len preto, aby sa vrátil v žiarivom, ale stravujúcom rúchu mánie.“

Je zrejmé, že poruchy nálady je ťažké diagnostikovať a ešte ťažšie je s nimi žiť. No pre trpiacich existuje nádej.

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

„Stabilita je miesto, ktoré ľudia s bipolárnou poruchou iba navštevujú. Nikto z nás tam nezostáva natrvalo.“ — GLORIA

[Rámček/obrázok na strane 5]

Príznaky depresie *

● Depresívna nálada trvá väčšinu dňa, takmer každý deň, a to najmenej dva týždne

● Strata záujmu o činnosti, z ktorých sa človek predtým tešil

● Značný úbytok alebo nárast hmotnosti

● Zvýšená spavosť alebo, naopak, nespavosť

● Abnormálne zrýchlenie alebo spomalenie pohybových schopností

● Nadmerná únava bez zrejmej príčiny

● Pocity menejcennosti a/alebo prehnanej viny

● Znížená schopnosť sústrediť sa

● Opakované samovražedné myšlienky

Niektoré z týchto príznakov môžu tiež prezrádzať dystýmiu — miernejšiu, ale chronickú formu depresie.

[Poznámka pod čiarou]