Pozorujeme svet

Exotické zvieratá a rastliny v Španielsku

„Vyše štyridsať druhov exotických zvierat a rastlín z rôznych častí planéty sa dostalo po súši, po mori či vzduchom do Španielska a poškodilo tunajšiu flóru a faunu,“ oznamujú španielske noviny El País. Do zoznamu týchto prišelcov patrí sumec veľký z Nemecka, zelená riasa z karibskej oblasti, vták klinochvost mníší z Argentíny a norok americký zo Severnej Ameriky. Mnohé zvieratá priviezli do Španielska na predaj ako exotických domácich miláčikov alebo z iných komerčných dôvodov. Niektoré utiekli, iné boli zámerne vypustené, keď sa svojim majiteľom stali príťažou alebo im už neprinášali zisk. „Počet pôvodných druhov teraz klesá nielen následkom straty ich prirodzeného prostredia, ale hlavnou príčinou ich poklesu sa stávajú nové druhy,“ hovorí biológ Daniel Sol.

 Hadie sérum z vajec

„Indickí vedci zistili, že slepačie vajcia môžu byť zdrojom látky na liečbu uštipnutia hadom,“ uvádzajú The Times of India. Asi 12-týždňovým kuriatkam vpichnú „do svalu dávku jedu, ktorá pre ne nie je smrteľná“, a o dva až tri týždne im vpichnú ďalšiu dávku. Po 21 týždňoch začnú klásť vajcia, ktoré obsahujú protilátky pôsobiace proti hadiemu jedu. Výskumníci dúfajú, že hadie sérum z vajec nahradí sérum získavané z koní, „ktoré pred odberom protilátok proti hadiemu jedu podstupujú bolestivé testy,“ uvádzajú The Times. Vedci v Austrálii už údajne zaznamenali úspech, keď túto novú metódu testovali na zvieratách. Ak bude hadie sérum z vajec účinné aj u ľudí, môže to byť pre Indiu veľmi užitočné, keďže v tejto krajine zaznamenajú ročne 300 000 prípadov uštipnutia hadom. V 10 percentách týchto prípadov obeť zomrie.

Let motýľa

„Vedci sa roky pokúšajú pochopiť, vďaka čomu sú motýle takými obratnými letcami pri nízkej rýchlosti — dokážu sa vznášať na mieste i lietať dozadu či do strán so zjavnou ľahkosťou,“ uvádzajú londýnske noviny The Independent. Teraz si výskumníci z Oxfordskej univerzity myslia, že konečne odhalili tajomstvo tohto hmyzu. Na pozorovanie letu babôčky admirálskej použili špeciálne vyrobený aerodynamický tunel, do ktorého púšťali jemný dym, aby videli prúdenie vzduchu. Keď motýle leteli cez tunel k umelým kvetom a späť, sledovali ich vysokorýchlostnými digitálnymi kamerami, ktoré zachytávali prúdenie vzduchu okolo ich krídel. Výskumníci zistili, že „let motýľa nie je náhodným, nevyspytateľným poletovaním, ale umožňuje ho ovládanie širokej škály aerodynamických mechanizmov“. Vedci dúfajú, že toto zistenie využijú na zostrojenie lietadla na diaľkové ovládanie s rozpätím krídel len niekoľko centimetrov. Také lietadlo vybavené kamerou by mohlo slúžiť ako okrídlený prieskumník v zle prístupných priestoroch.

Nespavosť v Taliansku

V roku 2002 sa vyše 600 lekárov a viac ako 11 000 pacientov zúčastnilo najrozsiahlejšej štúdie o nespavosti, aká bola kedy v Taliansku uskutočnená. Ako uvádzajú noviny La Stampa, výsledky odhalili, že vyše 12 miliónov Talianov trpí nespavosťou. Šesťdesiatpäť percent tých, ktorí boli zapojení do štúdie, trpelo rannou ospalosťou, 80 percent ospalosťou počas dňa a 46 percent malo ťažkosti s koncentráciou v práci. „Najväčšie nebezpečenstvo hrozí tým, ktorí riadia auto, keďže príčinou 22 percent nehôd na ceste býva ospalosť,“ uvádzajú noviny. Štúdia tiež ukázala, že 67 percent ľudí trpiacich nespavosťou sa nikdy o svojom probléme nerozprávalo s lekárom. Vedúci štúdie Mario Giovanni Terzano sa vyjadril, že „u dobrých 20 percent ľudí je nespavosť primárnym problémom, teda nemá žiadnu zjavnú príčinu“. Lekárske vyšetrenie ale môže odhaliť určité súvisiace telesné ťažkosti. K ďalším príčinám nespavosti podľa Terzana patrí úzkosť (u 24 percent), stresujúce udalosti (u 23 percent) a depresia (u 6 percent).

Sajga stepná na pokraji vyhynutia

„V roku 1993 sa po ruských a kazašských stepiach preháňalo vyše milióna antilop sájg. Dnes ich zostalo menej ako 30 000,“ píše časopis New Scientist. Toto zviera padlo za obeť doslova „epidémii pytliakov,“ uvádza správa. „Biológovia hovoria, že je to najrýchlejší a najprudší pokles populácie veľkých cicavcov, aký kedy videli.“ Prečo zrazu toľko pytliakov? Začiatkom 90. rokov 20. storočia mali ochrancovia prírody obavy o nosorožca, ktorý bol ohrozeným druhom, a tak ako náhradu za roh nosorožca v tradičnej čínskej medicíne propagovali rohy sájg. Keďže sajgy sa v Číne už nevyskytovali, terčom sa stali stáda v strednej Ázii. Za päť rokov (1993–1998) počet týchto zvierat klesol takmer o polovicu a do roku 2002 ich populácia klesla o 97 percent. V strednej časti Kazachstanu nastal pokles až o 99 percent. Zostalo tu len 4000 týchto zvierat. Abigail Entwistlová, zoologička z organizácie Flora and Fauna International, hovorí: „Myslím, že na záchranu tohto druhu máme už len asi dva roky.“

Myšlienky, emócie a naše zdravie

To, čím sa zaoberáme v mysli, môže mať oveľa väčší vplyv na naše telo, než sa kedysi predpokladalo, poznamenáva správa v poľskom časopise Wprost. Potom dodáva: „Myšlienky a emócie vplývajú na všetky životne dôležité orgány a systémy v ľudskom tele: nervový, imunitný, hormonálny a obehový systém, ako aj na rozmnožovacie orgány.“ Preto podľa profesora Marka Kowalczyka z Vojenského inštitútu hygieny a epidemiológie vo Varšave „ľudia, ktorí žijú v strese, dvakrát častejšie trpia nádchou a chrípkou než iní“. A u depresívnych žien je podľa neho o polovicu menšia nádej, že otehotnejú. Wprost tiež uviedol, že hoci stres nemusí spôsobiť rakovinu, môže „urýchliť rast latentného nádoru“. Nášmu zdraviu môže škodiť aj hnev, lebo u agresívnych, nepriateľských ľudí sa údajne častejšie vyskytuje ochorenie koronárnych tepien, a tak je u nich vyššie riziko srdcového infarktu.

Legálny predaj slonoviny

Len za desať rokov, od roku 1979 do roku 1989, populácia afrických slonov klesla na menej ako polovicu. Jedným dôvodom je stúpajúci dopyt po výrobkoch z ich klov. Ďalším dôvodom je rozšírenie automatických zbraní medzi pytliakmi. Preto v roku 1989 Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES) stanovil zákaz obchodovania so slonovinou. Nedávno však CITES odsúhlasil Južnej Afrike, Botswane a Namíbii jednorazový predaj 60 ton slonoviny, oznámil časopis African Wildlife. Táto slonovina bola zabavená pytliakom alebo odobratá zvieratám, ktoré zomreli prirodzenou smrťou. Dvom ďalším krajinám takéto povolenie nebolo udelené, lebo „neposkytli dostatočnú záruku, že dokážu zabrániť ilegálnemu predaju slonoviny,“ uvádza článok.