BOLI by ste radi, keby sa skončili všetky vojny? Určite musí existovať nejaké diplomatické riešenie národných a medzinárodných sporov. Mnohí si myslia, že keby vodcovia sveta navzájom spolupracovali, vojny by nemuseli byť. No možno ste sklamaní výsledkami diplomacie. Diplomati celé stáročia podpisovali rôzne zmluvy, formulovali rezolúcie a organizovali summity, ale len málo sporov sa vyriešilo natrvalo.

Biblia veľa hovorí na tému diplomacie a mieru. Napríklad odpovedá na otázky: Aké činitele v súčasnosti bránia tomu, aby sa diplomaciou dosiahol mier? Mali by sa kresťania zapájať do diplomatických snáh? Ako bude napokon dosiahnutý skutočný mier?

Viaceré biblické správy sú príkladom toho, že osobný kontakt môže viesť k pokoju  a mieru. Napríklad Abigail obratne presvedčila Dávida a jeho vojsko, aby sa nepomstili jej domácnosti. (1. Samuelova 25:18–35) Ježiš rozprával podobenstvo o kráľovi, ktorý nemal iné východisko, len vyslať vyslancov, aby žiadali o mier. (Lukáš 14:31, 32) Áno, Biblia uznáva, že určitými formami diplomacie sa môžu vyriešiť spory. Prečo sa potom mierovými rozhovormi tak často dosahuje len malý úspech?

Biblia presne predpovedala, že naša doba bude ťažká. Pre skazený vplyv Satana Diabla sú ľudia naozaj „neprístupní akejkoľvek dohode... divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, tvrdohlaví, nadutí pýchou“. (2. Timotejovi 3:3, 4; Zjavenie 12:12) Okrem toho Ježiš predpovedal, že záver súčasného systému vecí sa bude vyznačovať ‚vojnami a správami o vojnách‘. (Marek 13:7, 8) Kto môže poprieť, že takýchto správ pribúda? Možno sa teda diviť, že snahy o dosiahnutie mieru medzi národmi sú často márne?

Zamyslite sa aj nad týmto faktom: Hoci diplomati sa možno zo všetkých síl snažia predísť konfliktu, ich hlavným cieľom je hájiť záujmy vlastného národa. To je pri politickej diplomacii rozhodujúci faktor. Mali by sa kresťania zapájať do takýchto záležitostí?

Biblia radí: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana.“ ​(Žalm 146:3) Teda diplomati sveta — bez ohľadu na to, aké sú ich pohnútky — nie sú schopní nájsť trvalé riešenie.

Ježiš na súde pred Pontským Pilátom povedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ ​(Ján 18:36) Mierové snahy často marí nacionalistická nenávisť a politický egoizmus. Praví kresťania sa preto vyhýbajú účasti na konfliktoch a diplomatických snahách sveta.

Znamená to, že sú ľahostajní a nezaujímajú sa o dianie vo svete? Sú kresťania necitliví k ľudskému utrpeniu? Nie. Práve naopak, Biblia opisuje pravých Božích ctiteľov ako ľudí, ktorí „vzdychajú a stenajú“ nad zlými vecami, ktoré sa dejú okolo nich. (Ezechiel 9:4) Kresťania sa však jednoducho spoliehajú na Boha, že nastolí mier tak, ako to sľúbil. Aj vy si predstavujete mier ako ukončenie vojen? Božie Kráľovstvo to celkom určite dosiahne. (Žalm 46:8, 9) Navyše všetkým obyvateľom zeme prinesie úplné bezpečie a pokoj. (Micheáš 4:3, 4; Zjavenie 21:3, 4) Takýto mier sa diplomaciou ani úsilím ľudských „mierových“ organizácií nikdy nepodarí dosiahnuť.

Biblické proroctvá i minulé skúsenosti jasne ukazujú, že dôvera v dosiahnutie mieru ľudskou diplomaciou môže viesť len ku sklamaniu. Tí, ktorí vkladajú svoju nádej na mier v Ježiša Krista a podporujú Božie Kráľovstvo, zažijú splnenie svojej nádeje. A čo viac, budú sa môcť tešiť z pravého pokoja navždy! — Žalm 37:11, 29.