Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Keď mačka zdivie

Keď mačka zdivie

Keď mačka zdivie

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

POMALY, so spustenou hlavou sa zakráda. Očami sleduje korisť. Potom táto šelma na chvíľu zastane a celá sa prikrčí. Svaly sa jej pod zlatohnedou srsťou chvejú. Vtom ako šíp vystrelený z luku vyrazí vpred za vyplašenou korisťou. Úderom laby s ostrými pazúrmi zasiahne svoju obeť a pritlačí ju k zemi.

Týmto svižným zvieraťom nie je mocný lev, ale drobná zdivená mačka domáca. A miestom, kde tento boj na život a na smrť prebieha, nie je Afrika, ale Austrália. Odhaduje sa, že po Austrálii sa potuluje 12 miliónov takýchto mačiek — v tropických džungliach severného mysu, v chladných vrchoch na juhu i na rozpálených púšťach centrálnych nížin.

Čo je to za mačku?

Mačky potulujúce sa po Austrálii vyzerajú rovnako ako domáce mačky, lebo z nich aj pochádzajú. Majú rovnaké sfarbenie ako mačka domáca — sú čierne, biele, sivé alebo ryšavé — i rovnaký vzor — bývajú fľakaté, jednofarebné i pruhované. Austrálske voľne žijúce mačky však na rozdiel od bežných domácich mačiek majú svalnatejší krk a plecia. Samce vážia 3 až 6 kilogramov a samice 2 až 4 kilogramy. Zatiaľ čo domáce mačky sú zväčša odkázané na ľudí, mačky v austrálskej prírode sú úplne sebestačné a dokonca sa kontaktu s ľuďmi vyhýbajú.

Ich predkov kedysi priviezli do Austrálie prví osadníci z Európy. V 19. storočí sa mačky rozšírili po celom austrálskom kontinente. Mnohé utiekli do divočiny samy. Iné v 80. rokoch 19. storočia ľudia úmyselne pustili v snahe zastaviť pohromu králikov, ktoré ničili pastviny. Mačky sa životu v novom prostredí zakrátko prispôsobili a dnes sú najrozšírenejším druhom spomedzi všetkých zvierat, ktoré boli privezené do Austrálie. Obývajú každý kút tejto krajiny vrátane mnohých malých priľahlých ostrovov.

Nanajvýš prispôsobiví kolonizátori

Austrálske mačky sa rozmnožujú naozaj rýchlo. Kým samice dovŕšia jeden rok, môžu vrhnúť až sedem mačiat. Potom mávajú mláďatá aj trikrát do roka, pričom zakaždým vrhnú štyri až sedem mláďat. Tak to pokračuje počas celého ich života, čo môže byť sedem až osem rokov. Keby jedna mačka každý rok priviedla na svet len šesť mláďat, z čoho by tri boli samice, a tie by mávali každý rok toľko mláďat ako tá pôvodná mačka, už za sedem rokov by z jedinej mačky bolo niekoľko tisíc ďalších mačiek.

Na prežitie v náročných klimatických podmienkach Austrálie však mačkám nestačí len rýchlo sa rozmnožovať. Počas chladných večerov a skorých rán sa často vydávajú na lov. Aby sa vyhli dennej horúčave, cez deň spia v dutých kmeňoch alebo v králičích dierach. Navyše austrálske voľne žijúce mačky sa dokázali prispôsobiť aj životu v tých najnehostinnejších púšťach, pretože na prežitie nepotrebujú piť vodu — všetky potrebné tekutiny získavajú z ulovenej koristi.

Austrálske mačky sú aj prispôsobivými stravníkmi. Hoci uprednostňujú králiky, Správa národných parkov a oblastí s voľnou prírodou v Novom Južnom Walese uvádza: „Mačky sa živia vyše 100 pôvodnými austrálskymi druhmi vtákov, 50 druhmi cicavcov a vačkovcov, 50 druhmi plazov a mnohými druhmi žiab a bezstavovcov.“ A majú poriadny apetít! Množstvo potravy, ktoré samec skonzumuje za deň, sa rovná 5 až 8 percentám jeho hmotnosti. A samica, ak má mladé, skonzumuje denne potravu zodpovedajúcu 20 percentám hmotnosti jej tela. Na jednom osamelom ostrove len 375 mačiek skonzumovalo za jeden rok 56 000 králikov a 58 000 morských vtákov.

Väčšina pôvodných austrálskych druhov zvierat proti mačke neobstojí. Podľa environmentálneho časopisu Ecos sa predpokladá, že tento predátor je zodpovedný za „malý úspech programov na opätovné rozšírenie ohrozených cicavcov vo vyprahnutej Austrálii“.

Milé domáce zvieratko alebo škodca?

Od čias starovekého Egypta boli mačky obľúbeným domácim zvieratkom. V Austrálii má 37 percent domácností aspoň jednu mačku. Mnohé z týchto mačiek nie sú vykastrované či sterilizované a ľudia niekedy vypustia nechcené mačence do blízkeho buša, kde dospejú, začnú sa rozmnožovať a zväčšujú populáciu voľne žijúcich mačiek.

Aby sa z roztomilého domáceho miláčika nestal škodca, Správa národných parkov a oblastí s voľnou prírodou v Austrálii odporúča: Nepúšťajte mačku von, najmä nie v noci. Dávajte jej dostatok potravy. Označte si ju obojkom, menovkou alebo mikročipovým implantátom. Dajte svojej mačke tri veľké zvonce na odplašenie voľne žijúcich zvierat. Dajte ju vykastrovať alebo sterilizovať. Postavte plot, ktorý jej zabráni utiecť zo záhrady.

Uplatnenie týchto rád stojí čas a peniaze, ale milovníkom mačiek v Austrálii to určite stojí za to.

[Obrázok na strane 20]

Jedna z 12 miliónov austrálskych voľne žijúcich mačiek

[Prameň ilustrácie]

Joel Winter/​NSW National Parks and Wildlife Service, Australia

[Prameň ilustrácie na strane 21]

So súhlasom The Department of Natural Resources and Mines