Zase prší!

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ÍRSKU

„Ó, nie! Zase prší!“

Povedali ste aj vy niekedy niečo podobné? Predstavte si napríklad, že je leto a vy ste sa vybrali navštíviť jedno z krásnych vyhliadkových miest na írskom pobreží Atlantiku. Dúfali ste, že bude teplý, slnečný deň a vy sa potešíte z krásnej scenérie — no namiesto toho vás víta silný vietor a prudký dážď. V takých chvíľach je ľahké zabudnúť na to, že za dážď by sme mali byť vlastne vďační. Veď bez dažďa by sme tu neboli ani my, ani žiadna krásna scenéria!

Dážď znova a znova zvlhčuje zem, akoby jeho zásoby boli nevyčerpateľné. Ako je to možné? Je to vďaka obdivuhodnému kolobehu vody na zemi. Už aj krátky pohľad na tri najdôležitejšie stupne tohto životne dôležitého systému — vyparovanie, kondenzáciu a zrážky — jasne ukazuje, že to nie je niečo chaotické. Jedna publikácia uvádza, že je to zložitý proces, „ktorý sa riadi pevne stanovenými, nemennými zákonmi“.

Vyparovanie

Asi 97 percent zemskej vody zadržiavajú oceány. Zvyšok sa nachádza väčšinou v ľadovcoch alebo v jazerách a vodonosných vrstvách hornín. Samozrejme, oceánska voda nie je pitná. S oceánmi je to tak, ako to podľa istej básne vyjadril jeden zúfalý námorník: ‚Voda, všade samá voda, ale ani kvapka na pitie.‘ *

Kým sa voda z oceánov stane pitnou, musí prejsť dlhým, komplikovaným procesom. Najprv sa vyparuje a stáva sa plynnou látkou — vodnou parou. Slnečné teplo každoročne vytiahne z pôdy i z mora do atmosféry asi 400 000 kubických kilometrov vody. V staroveku muž menom Elíhu pripísal zásluhu za tento proces Bohu, keď povedal: „Vyťahuje kvapky vody z mora a vydáva po kvapkách dážď z hmly, ktorú urobil.“ — Jób 36:27, The New English Bible.

 Atmosféra sama osebe je „neuveriteľne zložitým systémom“, ktorý siaha viac ako 400 kilometrov do priestoru. Voda recykluje v priestore do výšky 10 až 20 kilometrov nad zemou. Táto časť atmosféry, nazývaná troposféra, je podľa knihy Our Fragile Water Planet (Naša krehká vodná planéta) „oblasť v kontakte so zemským povrchom, ríša oblakov, dažďa, snehu, hurikánov a tornád“.

Čím je vzduch teplejší, tým viac vody môže zadržať. Preto vaša vypraná bielizeň uschne v teplom a veternom dni rýchlejšie. Najviac vody obsahuje atmosféra v tropických oblastiach. Ale možno sa opýtate: ‚Ako sa potom všetka tá voda presunie na iné miesta, kde je potrebná?‘ Presúva sa pomocou mohutných veterných systémov, ktoré sa pohybujú okolo zeme. Tieto systémy vznikajú tým, že zem sa otáča okolo svojej osi a že niektoré časti zemského povrchu sa zahrievajú viac než iné, čo spôsobuje neustály pohyb v atmosfére.

Naša rozvírená atmosféra obsahuje obrovské vzdušné masy — veľké ostrovy vzduchu s približne rovnakou teplotou. Aké sú veľké? Môžu pokrývať oblasť až niekoľkých miliónov štvorcových kilometrov. Teplejšie vzdušné masy vznikajú v trópoch a studenšie v polárnych oblastiach. Tieto masy slúžia ako mohutné atmosférické transportéry vody.

Ďalší obdivuhodný systém možno vidieť v pohybe vodných pár v atmosfére. Ním sa presúva teplo z oblastí, kde je ho nadbytok,  napríklad v trópoch, do oblastí, kde je ho nedostatok. Inak by sa niektoré časti zeme stále viac prehrievali.

Kondenzácia

Hoci vodná para má v atmosfére veľmi dôležité úlohy, keby zostala tam hore, zrejme by nám nebola veľmi užitočná pri zavlažovaní zeme. Napríklad atmosféra nad Saharou obsahuje veľké množstvo vlahy, a predsa je táto oblasť stále vyprahnutá. Ako sa vlhkosť z atmosféry dostáva späť na zem? Najprv kondenzuje, čiže zráža sa do kvapalného stavu.

Zrejme ste už videli, ako sa vodná para zráža v kúpeľni, keď sa teplý vzduch z horúcej sprchy dostáva do kontaktu so studenším oknom alebo zrkadlom. Niečo podobné sa deje vtedy, keď nejaká časť vzduchu stúpa vyššie, kde je chladnejšie, a následkom toho sa ochladzuje. Prečo vzduch stúpa hore? Teplú vzdušnú masu často vytlačí nahor hustejší, studenší vzduch. Niekedy zas vzduch stúpa nahor kvôli vrchom. A inokedy, najmä v tropických oblastiach, ho môžu vyniesť hore konvekčné, čiže stúpajúce vzdušné prúdy.

Možno sa však opýtate: ‚Na čom táto para v atmosfére kondenzuje?‘ Atmosféra je plná malých čiastočiek — ako sú čiastočky dymu, prach a morská soľ. Ako sa vzduch ochladzuje, vodná para sa zráža na týchto drobných čiastočkách. Výsledkom sú miniatúrne vodné kvapôčky, ktoré potom vytvárajú oblaky.

Táto voda ale nepadá hneď na zem. Prečo, keď voda je 800-krát ťažšia ako vzduch? Je to preto, lebo jednotlivé oblačné kvapôčky sú také malé a ľahké, že sa vznášajú vo vzdušných prúdoch. Aj Elíhu obdivoval túto fascinujúcu súčasť kolobehu vody, keď povedal, že „oblaky visia nad hlavou, podivuhodné dielo [Stvoriteľovej] dokonalej zručnosti“. (Jób 37:16, New English Bible) Nie je úžasné predstaviť si, že ten malý páperový obláčik, ktorý sa vznáša hore nad vami, môže obsahovať 100 až 1000 ton vody?

Zrážky

Z mnohých oblakov nikdy nezaprší, alebo presnejšie povedané, nikdy z nich nespadnú  zrážky. Je pomerne ľahké vysvetliť, ako sa voda dostáva do atmosféry a ako sa oblaky vznášajú na oblohe. „No vysvetliť, ako sa voda dostáva [späť] nadol,“ píše jeden odborník, „je skutočne ťažké.“ — The Challenge of the Atmosphere (Záhada atmosféry).

Na vznik jednej malej dažďovej kvapky treba „milión alebo i viac oblačných kvapiek“. Zdá sa, že zatiaľ nikto nevie uspokojivo odpovedať na to, čo mení tieto drobné vznášajúce sa oblačné kvapôčky na asi jednu miliardu ton vody, ktorá každú minútu deň čo deň spadne na zem. Je to jednoducho tak, že drobné oblačné kvapôčky sa spájajú dohromady a vytvárajú väčšie dažďové kvapky? Niekedy áno. Takto zrejme vzniká dážď napríklad v trópoch. Ale to ešte nevysvetľuje „záhadu toho, ako vzniká dážď“ na takých miestach, ako je atlantické pobrežie Írska.

Tu sa dažďové kvapky netvoria jednoducho tým, že by sa drobné oblačné kvapôčky spájali dohromady. Nejakým spôsobom, ktorému úplne nerozumieme, oblačné kvapôčky vytvárajú malé ľadové kryštáliky. Tie sa zoskupujú a stáva sa z nich „jedno z najprecíznejších majstrovských diel v prírode“ — snehová vločka. Ako sa snehové vločky zväčšujú a stávajú sa ťažšími, prekonávajú stúpajúce vzdušné prúdy a padajú na zem. Ak je dostatočne chladno, spadnú ako sneh — v bežnej snehovej prehánke ich spadnú miliardy. Ale ak vločky padajú cez pásmo teplého vzduchu, topia sa a stávajú sa z nich dažďové kvapky. Sneh teda nie je zamrznutý dážď. Naopak, väčšina dažďových kvapiek, aspoň v miernom pásme, je spočiatku snehom, ktorý sa počas pádu na zem topí.

Teda po prekonaní cesty, ktorá môže byť dlhá aj tisíce kilometrov, a po rôznych zložitých procesoch, ktorým ešte celkom nerozumieme, sa voda v podobe dažďa vracia na zem. Samozrejme, dážď vám občas môže skrížiť plány a narušiť aktivity. Ale vďaka tomuto pozoruhodnému kolobehu máme nevyčerpateľnú zásobu vody. Áno, dážď je skutočným požehnaním. A tak nabudúce, keď zacítite na tvári dažďové kvapky, sa na tento dar od Boha možno budete pozerať s väčším ocenením.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/nákres na strane 14]

Ako vznikajú krúpy

„Krúpy... sú špecifickým produktom veľkých búrkových mrakov,“ uvádza sa v knihe Weather (Počasie). Keď oblačné kvapôčky kondenzujú na drobných čiastočkách v búrkových mrakoch, niekedy ich zachytia silné stúpajúce prúdy, ktoré ich vynesú do vyšších, mrznúcich častí mraku. Tu, pod bodom mrazu, sa na týchto malých dažďových kvapkách vyzrážajú iné oblačné kvapôčky a okamžite zamŕzajú. Tento proces sa stále opakuje a zamrznuté dažďové kvapky pri ňom putujú v oblaku hore-dolu a opakovane prechádzajú mrznúcou vrstvou. Zamrznuté kvapky zakaždým získajú novú vrstvu ľadu, čiže pokrývajú sa vrstvami ako cibuľa, a sú stále ťažšie. Nakoniec sú také ťažké, že prekonajú vzdušné prúdy v mraku a padajú na zem v podobe tvrdých, ľadových krúp, ako ich poznáme. Podľa knihy Atmosphere, Weather and Climate (Atmosféra, počasie a klíma) „môžu niektoré krúpy dosiahnuť obrovské rozmery a vážiť až 0,76 kilogramu“.

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

krúpy

↑ stúpajúce prúdy

bod mrazu .........................

↓ klesajúce prúdy

[Rámček/obrázky na strane 15]

Vedeli ste?

Voda, ktorú obsahuje celá atmosféra, vystačí v priemere asi len na desať dní dažďa.

Pri jednej letnej búrke sa môže uvoľniť toľko energie, koľko by uvoľnilo tucet bômb, aké dopadli na Hirošimu v druhej svetovej vojne. Každý deň je na celom svete asi 45 000 búrok.

Zemskú atmosféru nezohrieva predovšetkým priame slnečné teplo. Väčšina slnečnej tepelnej energie cez atmosféru iba prechádza. Atmosféru zohrieva energia, ktorú spätne vyžaruje zohriaty zemský povrch.

Voda je jediná hojne sa vyskytujúca látka na zemi, ktorá existuje naraz na tom istom mieste v troch rôznych skupenstvách — ako pevná látka, kvapalina i ako plyn.

Hmla je vlastne oblak, ktorý sa vytvorí v blízkosti zemského povrchu.

[Nákres/obrázky na stranách 16, 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Oceány zadržiavajú 97 percent zemskej vody

Slnečné teplo spôsobuje vyparovanie vody

Vodná para sa zráža a vytvára oblaky

Oblaky uvoľňujú vlhkosť v podobe zrážok

Dažďové kvapky a snehové vločky