„Ľudstvo hľadá Boha“

Takto znel titulok úvodníka mexických novín Excelsior z 25. septembra 2002. Úvodník napísal známy mexický vedec a spisovateľ Carlo Coccioli a začínal sa takto:

„Práve som dočítal — alebo skôr znovu dočítal, či ešte presnejšie tretíkrát dočítal — jednu mimoriadne zaujímavú červenú knižku. Nie tú, ktorá bola taká slávna za Mao Ce-tunga. Táto [Ľudstvo hľadá Boha] je oveľa zaujímavejšia a na rozdiel od Mao Ce-tungovej ‚červenej knižky‘, ktorá bola časom prekonaná, asi nikdy nebude neaktuálna. Jednoducho povedané, táto kniha je darom, ktorý dali svetu Jehovovi svedkovia. V porovnaní s väčšinou kníh je malá, ale pokiaľ ide o obsah, neporovnateľne ich prevyšuje. Vojde sa do vrecka, ale keby bola v knižnici s 90 000 knihami, pravdepodobne by bola z nich najdôležitejšia.“

Pán Coccioli pokračoval opisom toho, ako si v mladosti vybral životnú dráhu: „Odbor, ktorý som sa rozhodol študovať na vysokej škole, ma priťahoval z intelektuálnej i duchovnej stránky. Išlo o náboženstvá, zvlášť orientálne.“ Ďalej sa zmienil o tom, že štúdium náboženstiev ho veľmi upútalo a že cez druhú svetovú vojnu získal vo svojom odbore doktorát.

„Preto sa cítim kvalifikovaný povedať, že táto červená knižka, ktorá sa mi dostala do rúk, je vynikajúcim a významným dielom prenikajúcim do hĺbky takého fenoménu, akým sú náboženstvá... Mala by byť v každej domácnosti, aby sme si ju mohli otvoriť a opakovane z času na čas prečítať. Nepropaguje žiadne náboženstvo. Je to dôkladne spracované dielo o kultúre človeka, ktorého duša túži skúmať zložité Božie tajomstvá.“

V závere článku uviedol autor telefónne číslo svedkyne, ktorá mu dala knihu. Svedkyni už mnoho ľudí telefonovalo, lebo chceli knihu, a preto sa odbočka Jehovových svedkov v Mexiku postarala o to, aby boli všetci záujemcovia o knihu Ľudstvo hľadá Boha uspokojení. Jeden človek, ktorý požiadal o 20 kníh pre svoju rodinu a priateľov, teraz pekne pokračuje v štúdiu Biblie.