Jedinečná vínna pivnica v Moldavsku

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MOLDAVSKU

V PODZEMÍ moldavského hlavného mesta Kišiňova sa v hĺbke asi 80 metrov pod štvrťou Cricova nachádza labyrint chodieb dlhý 120 kilometrov. V týchto tmavých priestoroch sa kedysi ťažil vápenec.

Ale posledných 50 rokov tieto studené podzemné priestory slúžia ako výborné miesto na skladovanie niektorých najlepších druhov európskych vín. Vyše 60 kilometrov chodieb starej bane lemujú rady sudov a fliaš. Táto pivnica s kapacitou 350 miliónov litrov vína sa považuje za najväčšiu vínnu pivnicu v juhovýchodnej Európe.

Staroveká tradícia

Moldavsko je krajina ideálna na pestovanie viniča. Nachádza sa v tej istej zemepisnej šírke ako preslávená francúzska vinárska provincia Burgundsko a mierne podnebie poskytuje jej úrodnej pôde dostatok tepla. Začiatky výroby vína v Moldavsku sa datujú do roku 300 pred n. l., keď na toto územie grécki obchodníci po prvý raz priniesli vinič. Výroba vína sa tu stala tradíciou a pretrvávala nasledujúce storočia, dokonca i keď krajinu dobyli Góti a Huni aj keď prechádzala do vlastníctva rôznych feudálov.

Od 16. do 18. storočia bola krajina v područí Osmanskej ríše. Osmani sa z náboženských dôvodov snažili obmedziť výrobu vína. Ale v 19. storočí sa krajina dostala pod vládu ruských cárov, ktorí výrobu vína veľmi podporovali. Z Francúzska doviezli odrody viniča a produkcia vína prekvitala. Po druhej svetovej vojne bolo Moldavsko pričlenené k Sovietskemu zväzu, a ten vinársky priemysel systematicky modernizoval. Moldavsko sa tak stalo v tejto krajine strediskom vinárstva a ovocinárstva. Práve Sovieti si prví uvedomili, že chodby pod Cricovou môžu byť výborným miestom na skladovanie vína. Poďte spoločne s nami na prehliadku tejto  jedinečnej pivnice a spoznajte niektoré jej tajomstvá.

Jazda podzemným mestom

Ako prichádzame k vínnej pivnici, vidíme vstupnú vežu, ktorá je časťou stavby vytesanej do vápenca. Stavba pripomína francúzsky vidiecky dom a ani náznakom neprezrádza, aké obrovské priestory sa nachádzajú pod zemou. Neďaleko hlavnej brány na nás zíva obrovský čierny tunel. Prekvapuje nás jeho veľkosť. Bez problémov sa v ňom môžu obísť dve nákladné autá.

Autom vchádzame do podzemného labyrintu a o niekoľko minút stretávame sprievodkyňu. Ako ideme zákrutami tohto bludiska, uvedomujeme si, že bez sprievodcu by sme sa tu ľahko stratili.

Pýtame sa: „Čo sa stalo s vápencom, ktorý sa tu kedysi ťažil?“

„Použil sa na výstavbu Kišiňova,“ odpovedá sprievodkyňa. „Vápenec je výborný stavebný materiál, pretože má dobré tepelné a zvukové izolačné vlastnosti.“

Schádzame asi 70 metrov pod zem, takže svetlo v chodbe je čoraz slabšie a pološero vytvára desivú atmosféru. Zastavujeme sa na križovatke niekoľkých ciest, ktoré po oboch stranách lemujú obrovské vínne sudy. Všímame si, že ulice sú pomenované podľa odrôd vína. Pinot, Feteasca a Cabernet sú len niektoré z mien, ktoré prebúdzajú našu predstavivosť.

Sprievodkyňa nám hovorí, že na výrobu tichých vín sa používajú hlavne dubové sudy, zatiaľ čo na prípravu šumivých vín sa využívajú menšie kovové sudy. Vidíme tu len málo pracovníkov, a tak sa pýtame, koľko ich tu vlastne je. Sprievodkyňa nám odpovedá: „Máme tu zamestnaných asi 300 ľudí. Celý rok musia nosiť teplé oblečenie, pretože je tu nízka teplota. Ale naši pracovníci sa na zimu nesťažujú, lebo sú presvedčení, že je dobrá nielen pre víno, ale aj pre ľudí — udržiava ich dlhšie mladými.“

 Ďalej nás pri prehliadke zaujali šumivé vína. Vidíme stovky fliaš naklonených v 30-stupňovom uhle dolu hrdlom a dozvedáme sa: „Keď sú fľaše naklonené v tomto uhle, nad korkovým uzáverom sa usadí sediment. Po jeho usadení korok zmrazíme. Potom ho môžeme spolu so sedimentom ľahko odstrániť a fľašu trvalo uzavrieť korkovou zátkou.“

O krátky čas prichádzame do priestorov, kde sa skladujú fľaše s archívnym vínom. Naša sprievodkyňa ich predstavuje týmito slovami: „Tu sa skladuje vyše milióna fliaš s archívnym vínom. Takmer všetky vinárske krajiny v Európe archivujú niektoré zo svojich najlepších vín v našich podzemných pivniciach. Najstaršie víno je ročník 1902, je to fľaša pesachového vína z Jeruzalema. Pred niekoľkými rokmi sme dostali ponuku predať túto fľašu za 100 000 dolárov. Ale ponuka bola odmietnutá. Fľaša má, prirodzene, nevyčísliteľnú hodnotu.“

Dozvedáme sa, že fľaše s vínom sa tu zvyčajne skladujú v úplnej tme, okrem niekoľkých minút, keď prídu návštevníci. Rýchlo si prehliadame etikety na zaprášených fľašiach a zisťujeme, že väčšina vín je staršia ako my!

Prehliadka sa končí v degustačných miestnostiach. Najväčšiu nazývajú Prezidentská banketová sála. Je v nej dlhý masívny dubový stôl so stoličkami, kde sa môže usadiť 65 ľudí. V ére Sovietskeho zväzu túto miestnosť používali na oficiálne štátne bankety. Dnes je táto dobre osvetlená sála s jasnými farbami výborným miestom na oficiálne štátne slávnosti.

Sala Casa Mare (Hosťovská miestnosť) je zariadená typicky moldavsky a je určená pre 15 ľudí, zatiaľ čo banketová sála s názvom Dno sarmatského mora poskytuje miesto na ochutnávku a jedenie za okrúhlym stolom pre 10 ľudí. V tejto izbe je najzaujímavejší strop. Pôvodne bola táto sála podmorskou jaskyňou a sú v nej jasne rozoznateľné skameneliny mäkkýšov a iných pozostatkov vodného života. Naša sprievodkyňa nám pripomína, že celé novodobé Moldavsko bolo v skutočnosti „dnom sarmatského mora“.

Drevený nábytok vo všetkých týchto izbách bol vyrobený z dubov rastúcich v okolí. Tak je to i v Banketovej sále Jurija Gagarina. Tento slávny kozmonaut navštívil Cricovú v dňoch 8. a 9. októbra 1966. Napísal aj ďakovný list, v ktorom uviedol, že ‚i ten najkritickejší znalec vína tu nájde také, ktoré mu bude chutiť‘.

Naša sprievodkyňa poznamenáva: „Počas 50-ročnej existencie týchto pivníc tu boli návštevníci z vyše sto krajín. V čase Sovietskeho zväzu boli naše šumivé vína známe ako sovietske šampanské. Len málo ľudí vedelo, že pochádzajú z Moldavska. Dnes ich predávame pod značkou Cricova, pričom máme červené i biele vína.“ Sprievodkyni sme vďační za podrobné informácie, ktoré nám počas prehliadky poskytla.

Keď opúšťame tento podzemný labyrint, zdá sa nám, akoby sme vychádzali z iného sveta. Vonku je horúco a svieti slnko. Na oblohe nie je ani mráčika. Cestou späť do Kišiňova míňame nekonečne dlhé, dobre ošetrované vinohrady plné dozrievajúceho hrozna.

[Mapy na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

UKRAJINA

RUMUNSKO

MOLDAVSKO

Kišiňov

[Obrázok na strane 24]

Cricovská vínna pivnica so vstupnou vežou

[Obrázok na strane 24]

Názov jednej ulice v 120-kilometrovom labyrinte podzemných chodieb

[Obrázok na strane 24]

Vjazd do vínnej pivnice

[Obrázok na strane 24]

Je tu uskladnených vyše milióna fliaš archívneho vína