Pozorujeme svet

Výrobky sa zmenšujú

„V ére rodinných balení a veľkých áut typu SUV sa niektoré druhy tovaru zmenšujú,“ píše sa v časopise Time. „Výrobcovia nenápadne zmenšujú obsah balených výrobkov — od jogurtov a zmrzliny po pracie prostriedky a plienky —, ale ceny úmerne k tomu často neznižujú.“ Nie je to nová taktika, ale keďže hospodárstvo upadá a zákazníci sú opatrnejší a viac si dávajú pozor na cenu výrobkov, mnoho výrobcov dnes v záujme udržania zisku znižuje veľkosť alebo hmotnosť svojich výrobkov prudšie ako v minulosti. Väčšina kupujúcich si nevšimne, že výrobok je o niekoľko gramov ľahší či o niekoľko metrov kratší, a tak minie viac peňazí za menšie množstvo tovaru. „Faktom je, že zákazníci nemyslia na to, aby si pri každom nákupe skontrolovali čistú hmotnosť alebo počet kusov,“ hovorí autor webovej stránky zameranej na ochranu spotrebiteľa Edgar Dworsky. „Je to dokonalý podfuk — zákazníci ani nevedia, že ich okradli.“

 Mydlo zachraňuje život

Obyčajné umývanie rúk mydlom by mohlo ročne zachrániť život miliónu ľudí, ktorí zomrú na hnačkové ochorenie. K takému záveru dospela Val Curtisová, ktorá vyučuje na Londýnskej fakulte hygieny a tropickej medicíny. Na Treťom svetovom fóre o vode v japonskom Kjóte označila táto vysokoškolská učiteľka choroboplodné zárodky v ľudských výkaloch za „verejného nepriateľa číslo jeden,“ píše sa v novinách The Daily Yomiuri. Tieto noviny ďalej uvádzajú: „V niektorých komunitách je bežné, že ženy umyjú dojča po vykonaní potreby a potom bez umytia rúk pripravujú jedlo.“ Umývanie rúk mydlom môže zabrániť šíreniu smrteľných vírusov a baktérií. A v rozvojových krajinách by bolo podľa Curtisovej trikrát lacnejšie znížiť riziko hnačkových ochorení umývaním rúk mydlom než zvýšením kvality vody.

Alpská cesta

V Európe otvorili v roku 2002 reťaz turistických chodníkov s názvom Via Alpina. „Alpská cesta dlhá 5000 kilometrov umožňuje turistom prejsť po známych chodníkoch najočarujúcejšími miestami európskej prírody,“ uvádza sa v londýnskych novinách The Independent. Cesta spája osem alpských krajín. Začína sa na úrovni mora v Terste na severovýchodnom pobreží Talianska a končí sa opäť na úrovni mora v Monte Carle v Monaku. V horách postupne stúpa až do nadmorskej výšky 3000 metrov, pričom obchádza najvyššie vrchy. Starostlivo volené chodníky prechádzajú „blízko najznámejších prírodných krás a kultúrnych pamiatok,“ uvádza francúzska turistická organizácia La Grande Traversée des Alpes. Neočakáva sa, že by mnoho turistov prešlo celú trasu. Noviny však odporúčajú: „Môžete vziať rodinu, prejsť niekoľko kilometrov a ísť domov. Ale Via Alpina otvára nové možnosti pre ľudí, ktorí túžia po zdravej, pokojnej dovolenke ďaleko od každodenných starostí, ale nie od domova.“ Na trase je 300 hotelov, penziónov a horských chát, kde môžu turisti prenocovať.

Morské ryby sa vytrácajú

Svetové oceány už nie sú neprebádanou oblasťou s obrovskými populáciami rýb. Tak sa vyjadrili morskí biológovia Dr. Ransom Myers z Dalhousieho univerzity v kanadskom Halifaxe a Dr. Boris Worm z Inštitútu pre morský výskum v nemeckom Kiele. Biológovia uviedli, že ľudia postupne hubia jeden druh morských rýb za druhým. Ako príčinu tohto javu uvádzajú moderné satelitné a sonarové zariadenia, ktoré využívajú rybárske lode na hľadanie rýb v oceánoch. Podľa torontských novín The Globe and Mail „bol za posledných 50 rokov výlov všetkých druhov veľkých rýb taký systematický, že z každého druhu zmizlo 90 percent jedincov“. Dr. Myers je presvedčený, že úbytok týchto rýb, ako aj rýb považovaných za lahôdku, napríklad tuniaka, tresky, platesy, marlína a mečiara, veľmi negatívne ovplyvní ekosystém svetových oceánov. Dr. Worm dodáva: „Zahrávame sa so systémom, ktorý udržiava život na tejto planéte, a to nie je dobré.“

Malária drží Afriku v pevnom zovretí

„Na africkom kontinente [zomrie na maláriu] denne 3000 detí,“ píše sa vo francúzskych novinách Le Figaro. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa v Afrike ročne vyskytne 300 miliónov akútnych prípadov tejto infekcie, ktorá sa najmenej u milióna ľudí končí smrťou. V roku 2000 bol v Burundi počet prípadov malárie jeden z najvyšších v dejinách tejto krajiny. Za sedem mesiacov sa infikovala polovica obyvateľov, čo je asi 3,5 milióna ľudí. Tento problém spôsobili rezistentné parazity, na ktoré neúčinkuje liečba chinínom. Mnohé africké krajiny nechcú nahradiť chinín novšími liekmi proti malárii vyrobenými z čínskej paliny ročnej, lebo majú obavy z vysokých nákladov. Preto „malária drží Afriku v pevnom zovretí,“ ako povedala jedna predstaviteľka WHO.

Oživovanie latinčiny

Hoci mnohí považujú latinčinu za mŕtvy jazyk, Vatikán sa usiluje zachovať ju živou a aktuálnou. Prečo? Lebo aj keď sa vo Vatikáne bežne dorozumievajú po taliansky, úradným jazykom je latinčina, ktorá sa stále používa v encyklikách a ďalších dokumentoch. Používanie latinčiny sa veľmi obmedzilo v 70. rokoch 20. storočia, keď Vatikán prijal dekrét, ktorý umožňuje celebrovať omšu v jazyku miestnych ľudí. Práve vtedy pápež Pavol VI. založil Nadáciu na záchranu latinčiny. Jedným krokom tejto nadácie bolo vydanie dvojzväzkového taliansko-latinského slovníka. Ten sa vypredal. Teraz vyšlo nové vydanie tohto slovníka v jednom zväzku za 100 eur. Obsahuje asi 15 000 zmodernizovaných latinských pojmov, napríklad „escariorum lavator“ ​(umývačka riadu). Ďalší zväzok „sa očakáva o dva alebo o tri roky,“ píše sa v The New York Times. Väčšina dodaných slov bude „z oblasti počítačov a informatiky“.

Nepochopené vysvetlenia

„Pacienti ešte v nemocnici zabudnú 80 percent toho, čo im lekár povie, a takmer polovicu z toho, čo si predsa len zapamätajú, uchovajú si skreslene,“ píše sa vo vedeckom spravodajcovi wissenschaft.de, ktorý uverejnil výsledky výskumu uskutočneného vo viacerých krajinách. Hlavnými príčinami zábudlivosti sú podľa výskumníka z Utrechtskej univerzity v Holandsku Roya Kesselsa pokročilý vek, vopred vytvorené názory, stres a vysvetľovanie bez vizuálnych pomôcok. Ak chcú lekári dosiahnuť, aby si pacient zapamätal dôležité informácie, mali by hovoriť jasne, začať najdôležitejšími informáciami a používať vizuálne pomôcky, napríklad röntgenové snímky.