Pozoruhodný írsky Burren

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ÍRSKU

NIE každý ho považoval za pozoruhodný. Pre niektorých bol len nehostinnou, skalnou pustatinou. „Nie je tam dosť vody, aby sa v nej dal utopiť človek, nie je tam ani dosť dreva na šibenicu, na ktorú by sa dal niekto obesiť, ani dosť pôdy, do ktorej by sa dal pochovať,“ povedal anglický generálporučík Edmund Ludlow po tom, čo v roku 1651 navštívil túto oblasť.

Napriek týmto slovám sú mnohí návštevníci uchvátení. Pravidelne na toto miesto prichádzajú prírodovedci, botanici, archeológovia, historici a tisíce iných a každý z nich má iný dôvod, prečo ho považuje za „pozoruhodný i desivý pás krajiny“. Kde sa nachádza? Prečo priťahuje toľko rôznych ľudí?

„Miesto skál“

Toto miesto leží na samom okraji Európy — na západnom brehu Írska, medzi svetoznámymi útesmi Cliffs of Moher na juhu a Galwayským zálivom na severe. Nazýva sa Burren. Tento názov pochádza z írskeho slova boireann a znamená „miesto skál“.

Pomenovanie je výstižné, lebo v krajine dominujú skaly. V jednom turistickom sprievodcovi sa píše, že „výsledkom nezvyčajného zvratu vo vývoji zeme sú“ na mnohých miestach „rozľahlé plošiny sivého vápenca s roztrúsenými veľkými balvanmi, ktoré sa tiahnu, kam len oko dovidí“. Dá sa povedať, že celé územie Burrenu je obrovským vápencovým masívom, ktorý pokrýva plochu okolo 1300 štvorcových kilometrov. Zdá sa, akoby v tejto „záhadnej pochmúrnej mesačnej krajine“ ani nebola pôda.

„Obrovské akumulačné kachle“

Vietor a dážď vyformovali vápencové plošiny do rôznych zaujímavých javov a foriem, a tak má Burren v sebe pôsobivú, drsnú a pritom ojedinelú krásu. Ale prvých osídlencov sem pred tisícami rokov nepritiahla táto jedinečná krása Burrenu. Oveľa viac sa zaujímali o pozoruhodné podmienky Burrenu, vďaka ktorým tu po celý rok bola pastva pre ich dobytok.

Vápenec má na niektorých miestach hĺbku až vyše 900 metrov, a preto rozľahlé plošiny slúžia „ako obrovské akumulačné kachle, ktoré sa v lete nahrievajú a v zime teplo pomaly vyžarujú“. Spolu s miernymi oceánskymi teplotami tak vytvárali pre prvých osadníkov veľmi dobré podmienky na farmárstvo.

Prví stavitelia v Burrene

Burrenu vtlačili svoju pečať nielen prví osadníci, ale aj ďalšie generácie žijúce na tomto mieste. Zanechali tu desiatky megalitických hrobiek. Jednou z najslávnejších je dolmen v Poulnabrone, ktorý bol postavený dávno pred začiatkom nášho letopočtu. Dnes môžeme vidieť už len základnú konštrukciu pôvodnej hrobky — obrovské kamenné bloky, ktoré starovekí stavitelia použili na výstavbu tohto pamätníka pre svojich „mŕtvych z privilegovaných vrstiev“. Odborníci tvrdia, že keď  bola hrobka postavená, prekrýval ju vysoký násyp z kameňov a zeme.

Ešte dlho pred príchodom Keltov do Írska zanechali v tomto kraji po sebe stopy obyvatelia Burrenu, ktorí vytvorili kamenné pohrebiská klinového tvaru. V roku 1934 jeden mladý muž našiel na mieste nazývanom Gleninsheen nejakú „čudne vyzerajúcu vec“. Ukázalo sa, že táto vec je majstrovsky zhotovená zlatá reťaz, ktorá sa dnes považuje za „jednu z najkrajších prác zlatníkov írskej neskorej bronzovej doby“.

Tieto starodávne národy stále zahaľuje rúško tajomstva. Kto skutočne boli? Čomu verili? Na aký účel napríklad postavili stavby na nechránenom pahorku nazývanom Turlough Hill? Bola na tomto záhadnom mieste staroveká pevnosť, alebo to bolo posvätné miesto na nejaké zvláštne náboženské rituály? Pravdivé odpovede na tieto otázky nikto nepozná.

Ďalší obyvatelia Burrenu zase budovali nespočetné množstvo kamenných alebo hlinených kruhových opevnených sídlisk. A po nich prišli stavitelia mnohých kostolov, kláštorov a hradov.

V podzemí Burrenu

Burren je pozoruhodným miestom aj v podzemí. Voda vsiakla hlboko do pórovitého vápenca a vytvorila tu „jeden z najzaujímavejších írskych podzemných svetov“. Vápenec je doslova samá jaskyňa. Mnohé z nich sú stále aktívne, teda ešte stále nimi pretekajú potôčiky, rieky alebo sú v nich vodopády. V jaskyni Poll an Ionain sa nachádza zrejme najdlhší stalaktit v Európe, ktorý má vyše 9 metrov!

Keďže prehliadka mnohých jaskýň je nebezpečná, opatrnejší návštevníci si asi skôr vyberú relatívne bezpečný podzemný priestor, jaskyňu Aillwee, ktorá je ako jediná v Burrene otvorená pre verejnosť. V nej si môžete  pozrieť chodník medveďa hnedého, ktorý v Írsku vyhynul už pred vyše tisíc rokmi. Medveď v jaskyni zrejme prezimúval, lebo teplota je v nej po celý rok 10 stupňov Celzia. Hlboko vnútri vápencového pohoria môžete obdivovať zvláštne vytvarované stalaktity, stalagmity a iné nezvyčajné skalné útvary. A možno si predstavíte i silu vody, ktorá tieto pozoruhodné jaskyne vyhĺbila.

„Metropola rastlín“

To, čo Burren robí výnimočným, je jeho pozoruhodné rastlinstvo. Táto krajina „je jedným z najrozmanitejších a najprekvapujúcejších biotopov v Európe,“ hovorí jeden pisateľ. Má morské pobrežie, úbočia, lúky i kroviny. Sú tam stovky úplne uzavretých dolín, ktoré vznikli pred tisícami rokov zrútením niektorej časti burrenskej jaskynnej sústavy. Keď v letných mesiacoch klesne hladina podzemnej vody, ojedinelé typy jazier sa zmenia na lúky. Nad vápencovými plošinami sa vypínajú skalné steny — niektoré staré tisíce rokov — a obklopujú každé políčko zelene.

Tomuto udivujúcemu biotopu dodávajú ešte väčšiu rozmanitosť pukliny a trhliny vo vápenci známe ako škrap. Niektoré z nich sú hlboké aj dva metre. V takýchto puklinách sú izolované ostrovčeky pôdy, ktoré poskytujú útočisko a ochranu rastlinám každého druhu.

V Burrene podľa botanika Ciliana Rodena „rastú vzácne a pozoruhodné rastliny v takých množstvách ako inde sedmokrásky a bodliaky“. Aj keď tu vedľa seba rastie vyše 600 druhov rastlín, Burren nie je výnimočný len rozmanitosťou a množstvom. Je jedinečný, pretože sa tu nachádza nezvyčajná zmes rastlín. „Darí sa tu arktickej, vysokohorskej aj stredomorskej flóre, sú tu rastliny, ktoré obľubujú vápnitú pôdu, aj také, ktoré ju neobľubujú, ale v tomto malom kúte západného Írska rastú všetky spolu“, a to už stovky rokov privádza botanikov do pomykova.

Nájdete tu nádherný modrý horec jarný, ktorý sa zaraďuje k vysokohorským rastlinám, ale v Burrene kvitne dokonca na úrovni mora. Rastú tu aj arktické rastliny, napríklad dryádka osemlupienková, a blízko nich subtropické, napríklad adiant Venušin. V Burrene sa veľmi dobre darí viac ako 20 druhom orchideí. Vo veľkom tu rastú materina dúška včasná, kyslička obyčajná, orakost krvavý, ľadenec rožkatý, trávnička prímorská a mnohé ďalšie. Burren si plným právom zaslúži prívlastok „metropola rastlín“.

I keď je to krajina skál, rozhodne nemôžeme povedať, že je to holá pustatina. Spája sa tu krása i rozmanitosť stvorenia, čo inšpiruje myseľ, nadchýna zmysly, prebúdza predstavivosť a pozdvihuje ducha. Pozývame vás do Írska na návštevu pozoruhodného Burrenu.

[Mapa na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

SEVERNÉ ÍRSKO

ÍRSKO

Burren

[Obrázok na strane 23]

Panoramatický pohľad na Burren

[Obrázok na strane 23]

Útesy Cliffs of Moher sa vypínajú 200 metrov priamo nad Atlantikom

[Obrázok na strane 23]

Vložená fotografia: Burren je pozoruhodný i v podzemí

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Aillwee Caves

[Prameň ilustrácie na strane 22]

S láskavým dovolením www.burrenbeo.com

[Prameň ilustrácie na strane 24]

Kvety: S láskavým dovolením www.burrenbeo.com