Majú reformátori skutočné riešenie?

PODVODNÉ obchodné praktiky, zaujaté presadzovanie zákona, sociálne krivdy, zlá zdravotná starostlivosť, nedostatky v školskom systéme, zdieranie ľudí v mene náboženstva a ničenie životného prostredia — to sú veci, ktoré vo väčšine z nás vyvolávajú pocit sklamania. Tieto problémy podnecujú tiež reformátorov, aby sa snažili o nápravu.

Takmer v každej spoločnosti nájdeme reformátorov, ktorí sa snažia dosiahnuť zmenu zákonným spôsobom. Reformátori vo všeobecnosti nie sú anarchisti ani revolucionári. Väčšina z nich koná v medziach zákonov a neuchyľuje sa k násiliu. Niektorí reformátori majú vplyvné postavenie v spoločnosti a sami sa ujímajú vedenia v zavádzaní zmien. Iní robia kampaň a naliehajú na tých, ktorí majú moc, aby niečo urobili.

Reformátori sa snažia dosiahnuť, aby spoločnosť prehodnotila svoj postoj k určitým otázkam. Nevyjadrujú len protesty, ale predkladajú aj návrhy, ako veci zlepšiť. Aby upriamili pozornosť na určité problémy, pripravujú verejné petície, organizujú pouličné demonštrácie alebo sa snažia o publicitu v médiách. Jedna z najhorších vecí, s ktorou sa môže reformátor stretnúť, je nezáujem verejnosti.

Reformátori v minulosti

História je popretkávaná reformami. Biblia píše, že približne pred 2000 rokmi istý verejný rečník chválil Félixa, prokurátora rímskej provincie Judea, slovami:  „V tomto národe nastávajú tvojou prezieravosťou zlepšenia.“ ​(Skutky 24:2) Asi 500 rokov pred Félixom grécky zákonodarca Solón presadzoval reformy s cieľom zlepšiť situáciu chudobných. Solón „skoncoval s tými najtemnejšími stránkami chudoby“ v starovekých Aténach, uvádza The Encyclopædia Britannica.

Aj v histórii náboženstva nájdeme mnoho reformátorov. Napríklad Martin Luther sa pokúšal reformovať rímskokatolícku cirkev a jeho snahy prispeli k vydláždeniu cesty protestantizmu.

Rozsah reforiem

Niektorí reformátori sa snažia zmeniť zavedený poriadok, a to napríklad tým, že presadzujú od základu odlišný životný štýl. Tak to bolo v prípade hnutia Lebensreform (reforma života) v Nemecku začiatkom 20. storočia. So šíriacou sa industrializáciou spoločnosti mali mnohí ľudia pocit, že život sa stal mechanickým a neosobným. Reformátori propagovali návrat k prírode. Povzbudzovali k udržiavaniu si telesnej kondície, k tráveniu času v prírode, k prírodnej medicíne a vegetariánstvu.

Iní reformátori odhaľujú nespravodlivosť a naliehajú na vládu, aby napravila situáciu. Od začiatku 70. rokov 20. storočia skupiny aktivistov protestujú proti zneužívaniu a ničeniu životného prostredia. Niektoré z týchto skupín prerástli do celosvetových organizácií. Títo aktivisti nielen demonštrujú a protestujú proti ohrozovaniu životného prostredia, ale aj ponúkajú návrhy, ako situáciu napraviť. Medziiným sa im podarilo dosiahnuť zmenu legislatívy v súvislosti so skládkami toxického odpadu v mori a lovom veľrýb.

V 60. rokoch 20. storočia sa Druhý vatikánsky koncil podujal na reformu rímskokatolíckej cirkvi. V 90. rokoch 20. storočia sa v katolíckej cirkvi objavili aj jednotlivci spomedzi laikov, ktorí sa sami ujali úlohy reformátorov. Navrhovali napríklad zmenu v otázke celibátu. A reformátori v anglikánskej cirkvi presadili zmenu umožňujúcu ordináciu žien do kňazských úradov.

Nie každému reforma vyhovuje

Niektorými reformami sa dosiahlo veľa dobrého. Napríklad v Biblii nachádzame mnohé príklady národných vodcov a iných, ktorí presadili žiaduce reformy. Takéto úsilie viedlo k duchovnému oživeniu, spoločenskému ozdraveniu a božskému schváleniu. (2. Kráľov 22:3–20; 2. Paralipomenon 33:14–17; Nehemiáš, 8. a 9. kapitola) V nie takej dávnej minulosti väčší dôraz kladený na základné slobody a občianske a ľudské práva veľmi prispel k ochrane a obhajobe znevýhodňovaných menšín a prenasledovaných jednotlivcov.

No keď už sa reformy zavedú, často prinesú so sebou nemilé prekvapenia. John W. Gardner, ktorý v 20. storočí pôsobil ako verejný činiteľ, poznamenal: „Je iróniou histórie, že reformátori veľmi často zle odhadnú následky svojich reforiem.“ Zamyslime sa nad niekoľkými príkladmi.

Začiatkom 80. rokov 20. storočia sa v Európskom spoločenstve začali zavádzať poľnohospodárske reformy na rozšírenie pasienkov a vresovísk. V rámci tejto novej poľnohospodárskej politiky sa vyše 300 000 hektárov ornej pôdy v Nemecku a Taliansku zmenilo na pasienky. Napriek dobrým úmyslom to so sebou prinieslo aj neočakávané riziká. Program OSN pre životné prostredie uvádza: „Hoci spočiatku sa tieto opatrenia považovali za príležitosť zvýšiť ekologickú hodnotu určitých oblastí, takéto vyčleňovanie pôdy môže mať aj negatívne následky — môže viesť k tomu, že ľudia prestanú používať klasické formy poľnohospodárstva a prijmú nevhodné formy lesného hospodárstva a zalesňovania.“

O snahách pomôcť chudobným Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj  uvádza: „Všetky snahy pomôcť chudobným pomocou reforiem zavádzaných inštitúciami narážajú na vážny problém. Inštitúcie sú obyčajne vytvorené a riadené v záujme tých, ktorí majú moc... Vplyvní ľudia majú sklon riadiť miestne inštitúcie s ohľadom na vlastný prospech.“

Ďalším príkladom je feministické hnutie, ktorého činnosť zmenila život žien v západnom svete tým, že im pomohla získať hlasovacie právo a väčšiu možnosť vyššieho vzdelania a kariéry. No aj niektorí zástancovia slobody žien pripúšťajú, že feminizmus niektoré problémy vyriešil, zatiaľ čo iné zhoršil. Psychologička Susan Van Scoyocová sa pýta: „Naozaj sme zlepšili údel žien, alebo tým, že sme chceli, aby boli ženy na pracovisku rovné mužom bez zavedenia kompenzačných zmien v ich osobnom živote, sme ženy odsúdili na peklo na zemi?“

Bezzubé reformy

Niektorí reformisti boli obvinení z toho, že sa snažia o reformu len pre reformu. Frederick Hess, ktorý študoval reformu školstva, označuje takéto reformy za bezzubé a poznamenáva: „Problém so žalostnými výsledkami rozsiahlych reforiem spočíva v samotnej podstate reformačných snáh. Namiesto toho, aby sa reformou problémy riešili, zavádzanie reformy sa stáva niečím, čo len odvádza pozornosť, a tak sa [problémy, ktoré by sa mali riešiť] v skutočnosti zhoršujú.“ Potom dodáva: „Keďže každá vláda má sklon zavádzať nové reformy, po niekoľkých rokoch sa celý proces začína vždy odznova.“

Reformy tiež môžu v konečnom dôsledku podporiť iné, niekedy aj škodlivé ciele. Hnutie Lebensreform v Nemecku dopomohlo k rozvoju teórie eugeniky, štúdie zdokonaľovania ľudského rodu výberom rodičov, ktorí by mohli splodiť silnejšie potomstvo. Radikáli však zneužili túto teóriu na podporu národných socialistov v ideologickom boji o vytvorenie nadradenej rasy.

Aj vášniví zástancovia reforiem sú občas sklamaní dosahovanými výsledkami. Generálny tajomník OSN Kofi Annan so žiaľom poznamenal: „Myslím, že najfrustrujúcejšie je, že všetci vieme, čo je zlé a čo treba spraviť, ale často nemôžeme nič urobiť. Niekedy je sekretariát na čele s generálnym tajomníkom poverený, aby niečo urobil, ale nemá k dispozícii potrebné prostriedky na uskutočnenie rozhodnutí. Keď aj niekedy vidíme, že sa dejú strašné veci, a chceme prebudiť mravné cítenie sveta, pre zlé skúsenosti z minulosti nikto nechce ani prstom pohnúť.“

 Reformátori nemôžu dúfať, že budú vďaka svojim reformám populárni, lebo keď sa snažia presadiť reformu, niektorým tým znepríjemňujú život. „Reformátor bol vždy ostňom v tele,“ vyjadril sa v novinách Die Zeit Jürgen Reulecke, profesor novovekých dejín so zameraním na reformátorov. Navyše hoci väčšina reformátorov koná v medziach zákona a nesiaha po násilí, niektorí stratia trpezlivosť, keď veci idú pomaly. V takej situácii môže reformačné hnutie splodiť militantné živly, ktoré prekračujú zákon.

Dosiahlo sa rozsiahlymi reformami v nedávnych rokoch, že ľudia sú vo všeobecnosti spokojnejší so životom? Nezdá sa,  že by to tak bolo. Napríklad prieskumy verejnej mienky v Nemecku naznačujú, že za posledných asi 35 rokov miera spokojnosti so životom zostala prakticky nezmenená. A ako je to s náboženskými reformami? Pritiahli náboženské reformy viac ľudí k náboženstvu? Sú veriaci spokojnejší s náboženstvom? Nie, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že západný svet je stále viac sekularizovaný a ľudí stále menej priťahuje tradičné náboženstvo.

Bol Ježiš Kristus reformátorom?

Niektorí možno tvrdia, že aj Ježiš Kristus bol reformátorom. Je to naozaj tak? Pre každého, kto chce byť pravým Božím služobníkom, je táto otázka dôležitá, lebo byť Božím služobníkom znamená kráčať v Kristových šľapajach. — 1. Petra 2:21.

Niet pochýb, že Ježiš mal schopnosti na presadenie reformy. Ako dokonalý človek mohol byť priekopníkom v zavádzaní radikálnych zmien a zlepšení. No Kristus nezačal kampaň za odstránenie skorumpovaných úradníkov či nečestných obchodníkov. Neorganizoval pouličné demonštrácie na protest proti páchaným neprávostiam, hoci sám sa stal nevinnou obeťou hrozného pokrivenia práva. Niekedy Ježiš ‚nemal, kde by zložil hlavu‘. Napriek tomu nezorganizoval nijakú nátlakovú skupinu, ktorá by upriamovala pozornosť na potreby bezdomovcov. „Chudobných máte pri sebe vždy,“ povedal, keď si niektorí robili starosti o financie. Ježiš zostával v sporoch sveta neutrálny. — Matúš 8:20; 20:28; 26:11; Lukáš 12:13, 14; Ján 6:14, 15; 18:36.

Samozrejme, Kristus nebol ľahostajný k takým problémom, ako je chudoba, korupcia a nespravodlivosť. Biblia ukazuje, že ho hlboko znepokojoval žalostný stav ľudstva. (Marek 1:40, 41; 6:33, 34; 8:1, 2; Lukáš 7:13) Ale Ježiš neponúkal ako riešenie len reformu. Ponúkal jedinečné riešenie — úplnú zmenu riadenia ľudských záležitostí. Túto zmenu zavedie nebeské Kráľovstvo, ktoré zriadil Stvoriteľ ľudstva, Jehova Boh, a v ktorom bude vládnuť ako Kráľ Ježiš Kristus. O tom bude hovoriť nasledujúci článok.

[Zvýraznený text na strane 6]

„Je iróniou histórie, že reformátori veľmi často zle odhadnú následky svojich reforiem.“ — John W. Gardner

[Zvýraznený text na strane 7]

„Myslím, že najfrustrujúcejšie je, že všetci vieme, čo je zlé a čo treba spraviť, ale často nemôžeme nič urobiť.“ — Generálny tajomník OSN Kofi Annan

[Rámček/obrázky na stranách 8, 9]

„Riskoval som život v záujme ochrany životného prostredia“

Hans sa 48 rokov plavil po mori. Z toho vyše 35 rokov bol lodným kapitánom. Na konci svojej kariéry slúžil ako kapitán lode, ktorú používala jedna organizácia na ochranu životného prostredia. Rozpráva:

„Vždy som zastával názor, že ľudstvo by malo brať ohľad na životné prostredie a zaobchádzať s prírodou s úctou. Preto keď mi ponúkli miesto kapitána lode skupiny zameranej na ochranu životného prostredia, ihneď som toto miesto prijal. Našou prácou bolo upriamovať pozornosť ľudí na ohrozovanie životného prostredia. Keď sme naplánovali nejakú kampaň na mori, zapojili sme do toho médiá, aby pritiahli pozornosť verejnosti. Vyrazili sme na more a všemožne sme sa snažili brániť vytváraniu skládok rádioaktívneho odpadu a toxického materiálu v mori. Pri inej kampani sme sa pokúšali zabrániť zabíjaniu tuleňov a ich mláďat.

Nebola to práca pre bojazlivých. Riskoval som život, aby som chránil životné prostredie. Pri jednej protestnej akcii som sa putami pripol k lodnej kotve a skončil som tak, že ma s ňou spustili na morské dno. Inokedy sme v gumenom motorovom člne prechádzali okolo jednej veľkej lode. Niekto zhodil zhora na náš čln ťažký kovový sud, takže sme sa prevrhli. Bol som vážne zranený.“

Hans si napokon uvedomil, že aj keď úmysly tejto organizácie boli dobré, riskoval život s malou nádejou, že by dosiahol trvalú zmenu v prospech ochrany životného prostredia. (Kazateľ 1:9) Krátko nato, ako opustil túto environmentálnu skupinu, začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a dal sa pokrstiť ako svedok. Dnes je služobníkom celým časom. „Biblia mi pomohla uvedomiť si, že jediná reálna nádej, že sa bude so životným prostredím dobre zaobchádzať, je Božie mesiášske Kráľovstvo.“

[Rámček/obrázok na strane 9]

Bojovala za reformu

Sara (meno je zmenené) sa narodila v Ázii v polovici 60. rokov 20. storočia. Bola dospievajúcim dievčaťom, keď v jej krajine vypukla revolúcia. Bol nastolený nový režim, ktorý sľuboval politickú a sociálnu reformu. Spočiatku boli občania v jej krajine touto zmenou nadšení, ale v priebehu roka začala nová vláda prenasledovať svojich odporcov, presne tak ako to robila stará vláda. Ľudia boli rozčarovaní a Sara sa zapojila do organizovaného odporu voči novej vláde. Rozpráva:

„Naša opozičná skupina usporadúvala mítingy a verejné protesty. Vylepovala som na uliciach hlavného mesta plagáty a rozdávala som letáky, keď ma zatkla milícia. Napokon ma nechali odísť. Iní z našej skupiny však nemali také šťastie. Dve moje priateľky zatkli a popravili. Keďže mi išlo o život, otec na mňa naliehal, aby som z krajiny ušla.“

Keď sa Sara dostala do Európy, začala študovať Bibliu a dala sa pokrstiť ako Jehovova svedkyňa. Dnes je služobníčkou celým časom. Keď sa pozerá späť, hovorí:

„Túžila som po spravodlivosti a po vyriešení našich sociálnych problémov. Videla som, že nová vláda v našej krajine mala na začiatku rovnaké ciele, ale zašla do takého extrému, že stratila tieto ciele zo zreteľa a začala utláčať ľud. Uvedomila som si, že protestná skupina, do ktorej som patrila, nemala riešenie ťažkostí, ktorými trpela naša krajina. (Žalm 146:3, 4) Teraz viem, že riešením všetkých problémov ľudstva je Božie mesiášske Kráľovstvo.“

[Obrázok na strane 7]

Pád berlínskeho múru v roku 1989

[Obrázok na strane 8]

Pritiahli náboženské reformy viac ľudí k náboženstvu?

[Prameň ilustrácie na strane 5]

Vpravo hore: U.S. Information Agency photo

[Pramene ilustrácií na strane 7]

Kofi Annan: UN/​DPI photo by Evan Schneider (Feb97); pozadie: WHO/​OXFAM