Pozoruhodné pobrežné duny

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Poľsku

NA ZÁBEROCH z poľského vidieka môžete väčšinou vidieť tmavozelenú scenériu dobre zavlažovaných hospodárstiev, polí a lesov. Ale vedeli ste, že v Poľsku môžete vidieť aj pozoruhodnú scenériu vlniacich sa bielych dún, ktoré sú viditeľné dokonca aj z vesmíru? Nachádzajú sa na 18-kilometrovom úseku pobrežia Baltského mora. Tento kúsok zeme, ktorý pripomína púšť, je jednou z najobľúbenejších častí Słowińského národného parku.

Podľa jedného oficiálneho zdroja „more, jazerá, rieky, duny, lesy, rašeliniská a lúky spoločne tvoria rozmanitú mozaiku prostredí... Iba na tomto mieste duny susedia priamo s jazerami a lesmi.“ Tento park plytkých jazier a sťahovavých dún, ktoré sa nazývajú biele duny alebo biele kopce, je európskym unikátom.

Tieto obrovské hŕby bieleho a žltého piesku tvoria najväčšiu oblasť dún v Európe — asi 500 hektárov — bez akéhokoľvek spevnenia rastlinstvom. Je veľmi výstižné, že oficiálnym  symbolom Słowińského národného parku je čajka striebristá vznášajúca sa nad žltou dunou a modrou vodou.

V parku sa väčšinou vyskytujú takzvané sivé duny. Nie sú však až také pôsobivé ako ich biele náprotivky. Sú staršie ako biele duny a sú zarastené trávou a stromami, ktoré okrem toho, že vytvárajú pôdu, stabilizujú piesok tým, že ho spevňujú, a chránia ho pred priamym pôsobením prírodných živlov. Jedna sivá duna sa vyznačuje tým, že je najvyššou dunou v parku. Je vysoká asi 55 metrov a volá sa Czołpino.

Keď návštevníci vidia duny — najmä rozsiahle pohyblivé biele duny —, mnohým prirodzene príde na myseľ otázka: „Kde sa tu všetok ten piesok vzal? A prečo sa ho tak veľa nahromadilo na tomto pomerne malom kúsku pobrežia Baltského mora?“

Zrod dún

Hoci výskumníci nemajú na spomenuté otázky jednoznačné odpovede, dôkazy poukazujú na to, že v tom zohral svoju úlohu aj človek. Vedci to vyvodili zo skúmania peľu, ktorý sa v parku zachoval v rôznych vrstvách pôdy, v takzvanej „fosílnej pôde“. Výskum odhalil, že oblasť, na ktorej sa v súčasnosti nachádzajú duny, bola kedysi dobre zalesnená, predovšetkým dubmi. Čo teda spôsobilo takú radikálnu zmenu krajiny?

Predpokladá sa, že pred naším letopočtom boli veľké oblasti pobrežných lesov zničené katastrofálnymi požiarmi, ktoré zapríčinili kmene obývajúce toto územie. „Piesok, ktorý predtým spevňovali lesy, sa po prvýkrát začal hýbať,“ píše sa v knihe Słowiński Park Narodowy. Podľa vzoriek peľu tu však opäť vyrástli lesy, najprv bukové a neskôr borovicové.

No z nejakého neznámeho dôvodu sa v stredoveku duny prebrali z driemot a opäť sa vydali na pochod. V 16. storočí dokonca hrozilo, že zasypú staré mesto Łeba. Ľudia na to zareagovali tak, že si postavili iné mesto mimo nebezpečnej zóny. Ich úsilie však situáciu len zhoršilo. V knihe Słowiński Park Narodowy sa píše:  „Stavba mesta a prístavu so sebou priniesla aj značný výrub stromov, no zdá sa, že nikto si neuvedomoval, aké to bude mať následky.“ Ťažba dreva mala podľa tejto knihy „za následok nevídaný pohyb dún“. Pieskové duny, ktoré sa pohybovali rýchlosťou 3 až 10 metrov za rok, pochovali dediny, polia, lúky a dokonca aj zalesnené oblasti.

Kde sa tu vzal piesok?

Ľudia síce mohli mať svoj podiel na miestnej premene krajiny, ale oni sem piesok nepriniesli. Kde sa tu teda vzal? A pribúda ho aj dnes? Odpoveď môže naznačiť, aká budúcnosť čaká park.

Výskumníci sú presvedčení, že časť piesku pochádza z nánosov vo vnútrozemí, a z týchto nánosov ho k moru prinášajú rieky. Ďalším zdrojom piesku môže byť samotné pobrežie. Morské vlny neustále vymieľajú steny útesov — tento proces sa nazýva abrázia. Napríklad pozdĺž jedného pásu pobrežia Baltského mora sa vlny rútia na breh pod 45-stupňovým uhlom, pomaly obrusujú stenu útesu a odnášajú piesok. Následkom toho sa na morskom dne piesok zhromažďuje.

Nejakým spôsobom, ktorý ešte nie je úplne objasnený, je piesok z morského dna za spolupráce morských prúdov a vĺn premiestňovaný k blízkosti pobrežia národného parku, kde vytvára veľké piesčité plytčiny, ktoré sa ťahajú rovnobežne s pobrežím. Vlny a prúdy smerujúce k pobrežiu potom piesok postupne presúvajú na morský breh, kde sa ho ujme slnko a vietor — slnko ho vysuší a vietor odveje do vnútrozemia. Tam sa z neho vyformuje niekoľko paralelných hrebeňov, ktoré sa postupne zväčšujú tým, že vietor odvieva piesok z jedného hrebeňa na druhý. Nakoniec vzniká biela duna.

Jazerá pri „púšti“

Napriek spomínaným skutočnostiam má Słowińský národný park ďaleko od nejakej púšte bez života. Naopak, je to oáza prekypujúca životom a požehnaná množstvom vody. Duny a morský breh tvoria v skutočnosti len asi 5 percent územia parku, zatiaľ čo rieky, jazerá a potoky pokrývajú približne 55 percent jeho územia.

Najväčšie jazero je jazero Łebsko, ktoré má rozlohu 71 štvorcových kilometrov a maximálnu hĺbku približne 6 metrov. Do jazera vteká najväčšia rieka parku, Łeba. Druhé najväčšie jazero v parku je  Gardno, ktoré zásobuje vodou rieka Łupawa. Keďže okolie týchto dvoch jazier je piesočnaté a nestabilné, ich pobrežie sa neustále mení.

Oáza pre rastliny a divú zver

Jazerá, rieky a potoky dopĺňajú tri hlavné biotopy — duny, vresoviská a borovicový les. Tieto rozdielne prostredia spoločne poskytujú životný priestor pre takmer 900 druhov cievnatých rastlín vrátane orchideí. Jednou z najodolnejších a z ekologického hľadiska najcennejších rastlín je pieskomilka obyčajná. Pieskomilka je priekopníckou rastlinkou — zvyčajne je prvou rastlinou, ktorá začne osídľovať dunu. Jej šupinaté podzemné byle sa rozrastajú až 13 metrov do šírky a vyháňajú množstvo výhonkov, ktoré na povrchu tvoria trsy. Takýmto spôsobom pieskomilka postupne spevňuje a stabilizuje duny a vytvára vhodné prostredie na zakorenenie a rast ďalších rastlín.

Słowińský národný park sa hemží vtákmi, lebo sa nachádza na migračnej trase. Pre asi 260 druhov vtákov — približne 70 percent zo všetkých druhov vtákov vyskytujúcich sa v Poľsku — je park domovom alebo zastávkou počas sťahovania. Spomedzi vodných vtákov sú to čajky smejivé, rybáre, potápky chocholaté, kačice a chochlačky, labute a potápače — kačice, ktoré ľahko rozpoznáte podľa zježeného „účesu“. Medzi ďalšie druhy patria výry skalné, orly skalné, menšie orly krikľavé, orliaky morské a krkavce. Pokiaľ máte ostrý zrak a kráčate potichu, možno sa vám podarí spozorovať aj niektoré cicavce, ktoré žijú v parku, napríklad jelene a srnce, diviaky, zajace a psíky medvedíkovité, ktoré sú príbuznými líšky.

Raj pre turistov

Pešia turistika je jedinou povolenou formou turizmu v parku. Na tento účel slúži v parku celkovo 140 kilometrov turistických chodníkov, ktoré vás postupne prevedú cez všetky rôzne biotopy: ihličnaté lesy, sivé duny, lúky, vresoviská a močiare, jazerá s vyhliadkovými plošinami a vežami, biele duny, duny pri vode a nakoniec kilometre pláží s bielym pieskom.

Návštevníci, ktorí prichádzajú na jeseň alebo v zime, môžu dokonca vidieť mimoriadnu dunovú šou, počas ktorej silné vetry dvíhajú z hrebeňov stĺpce piesku podobné vodnej triešti z morskej vlny. Vtedy ľudia hovoria, že duny dymia. Tento výjav je sprevádzaný aj zvukom, pretože milióny pieskových zrniečok sa o seba prudko trú, čo pôsobí dojmom, akoby duny hučali alebo spievali.

Vďaka tomu, že park ponúka také pozoruhodné a rôznorodé prírodné bohatstvo, ročne ho navštívi až 800 000 návštevníkov. Nepochybne mnohí návštevníci radi uniknú z mestského zhonu a ruchu a na svoje vypäté nervy vyhľadávajú prírodnú terapiu v tichu lesa, upokojujúcom dunení príboja a osamelom kriku čajky.

[Rámček/mapa na strane 19]

Słowińský národný park

Tento park sa nachádza v strede morského pobrežia Poľska medzi mestami Łeba a Rowy. Park je pomenovaný po Słowińcoch, ktorí patrili do slovanského kmeňa Kašubov. Žili v tejto oblasti takmer do konca druhej svetovej vojny. Park bol slávnostne otvorený v roku 1967 a v roku 1977 bol začlenený do Svetovej biosférickej rezervácie. Park má rozlohu 18 618 hektárov, z ktorých viac ako polovicu pokrýva voda. Zvyšok tvoria lesy (25 percent), pláže a duny (5 percent), močiare a vresoviská (8 percent) a lúky a pasienky (8 percent).

[Mapa]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

BALTSKÉ MORE

RUSKO

POĽSKO

SŁOWIŃSKÝ NÁRODNÝ PARK

NEMECKO

ČESKÁ REPUBLIKA

SLOVENSKO

[Obrázok na strane 16]

Keď silné zimné vetry dvíhajú stĺpce piesku z hrebeňov, ľudia hovoria, že duny dymia

[Obrázok na stranách 16, 17]

Rybár

[Prameň ilustrácie]

Photo by Chukchi Imuruk, National Park Service

[Obrázok na stranách 16, 17]

Duny v lete

[Obrázok na strane 17]

Duny v zime

[Obrázok na strane 18]

Jazero Łebsko

[Obrázok na strane 18]

Potápače

[Obrázok na strane 18]

Pieskomilka obyčajná

[Obrázok na strane 18]

Neobyčajné pieskové útvary

[Obrázok na strane 18]

Srnec lesný