Pozorujeme svet

Propagácia nehodnotného jedla deťom

Stále viac odborníkov na výživu obviňuje spoločnosti s rýchlym občerstvením z „bleskovej vojny, ktorá kazí stravovacie návyky detí a posiela ich na cestu k obezite,“ píše sa v článku uverejnenom v tokijských novinách IHT Asahi Shimbun. „Televízia je stále najmocnejším médiom, ktoré dokáže podnietiť deti, aby nakupovali,“ píše sa v článku. Okrem toho výrobcovia potravín „hľadajú všetky možné spôsoby, ako predstaviť svoje výrobky deťom“. Reklamy výrobcov potravín sa objavujú vo filmoch, hrách, na internetových stránkach, v učebniciach matematiky a na širokej škále bábik a hračiek. Prečo reklamujú deťom potraviny? Deti „predstavujú najväčší trh,“ hovorí James McNeal, profesor marketingu na univerzite A&M v Texase. No Walter Willet, profesor z Fakulty verejného zdravia na Harvardovej univerzite, hovorí: „Drvivá väčšina toho, čo predávajú, je z hľadiska výživy nehodnotná. Ako často vidíte v reklame propagovať ovocie alebo zeleninu?“

 Bezpečnosť vody vo fľašiach

Jeden výskum Calgarskej univerzity v Kanade odhalil „nebezpečne vysoký výskyt baktérií vo fľašiach na vodu, ktoré boli opäť použité bez toho, aby sa vyčistili,“ podáva správu časopis Better Homes & Gardens. Podľa štúdie v prípade viac ako 13 percent fliaš, ktoré používali žiaci základných škôl, množstvo baktérií presahovalo bezpečnú hranicu. Medzi baktériami boli aj druhy fekálnych baktérií — pravdepodobne preto, že si žiaci poriadne neumývali ruky. Jedna výskumníčka odporúča, že fľaša na vodu by sa mala pravidelne umývať horúcou vodou a mydlom, a skôr než ju znovu naplníte, mali by ste ju nechať úplne vyschnúť.

Hodiny hudby a pamäť

Nový výskum odhalil, že „deti, ktoré majú hudobné vzdelanie, si oveľa lepšie rozvíjajú pamäť a slovnú zásobu ako deti, ktoré nemajú žiadne hudobné vzdelanie,“ podávajú správu kanadské noviny Globe and Mail. Podľa Dr. Agnes Čanovej z Čínskej univerzity v Hongkongu štúdium hudby stimuluje ľavú stranu mozgu, zlepšuje jeho celkovú činnosť a umožňuje mu, aby lepšie zvládal aj iné úlohy — napríklad verbálne učenie. Medzi 90 žiakmi vo veku 6 až 15 rokov sa uskutočnili testy verbálnej a vizuálnej pamäti. Tí, ktorí mali hudobné vzdelanie, si vedeli spomenúť na podstatne viac slov než ostatní žiaci. Čím dlhšie sa hudobne vzdelávali, tým lepšie sa verbálne učili. „Pre mozog je to ako kondičné cvičenie,“ povedala Dr. Čanová. Je presvedčená, že pre tých, ktorí majú hudobné vzdelanie, „je učenie v škole pravdepodobne ľahšie“.

Nočná obloha

Londýnske noviny The Daily Telegraph uvádzajú: „Astronómovia vypočítali, že zo Zeme je viditeľných 7 . 10²² (sedmička a za ňou 22 núl) hviezd“ pomocou teleskopu. Astronómovia z Ameriky, Austrálie a Škótska „spočítali všetky galaxie v jednej malej oblasti vesmíru v blízkosti Zeme“ a odhadli, koľko hviezd by mohla každá z nich obsahovať. Z výsledku, ktorý dostali, potom odhadli počet hviezd na zvyšku oblohy. „Nie je to celkový počet hviezd vo vesmíre, ale je to počet, ktorý dokážu zachytiť naše teleskopy,“ povedal Dr. Simon Driver z Austrálie, ktorý viedol tento tím astronómov. „Dokonca aj pre profesionálneho astronóma, ktorý je zvyknutý pracovať s gigantickými ciframi, je to ohromujúce číslo.“ Voľným okom je možné z najtmavších oblastí Zeme vidieť len niekoľko tisíc hviezd a z veľkých miest len 100.

Nízky tlak v pneumatikách

„Každá 17. smrteľná nehoda na diaľnici priamo súvisí so stavom pneumatík,“ uvádza sa v komuniké francúzskeho časopisu Valeurs actuelles. Štúdia, ktorú uskutočnila spoločnosť na výrobu pneumatík Michelin, ukazuje, že „v roku 2002 mali 2 z 3 vozidiel prinajmenšom v jednej z pneumatík neustále nízky tlak“. Podľa Pierra Menendesa, riaditeľa oddelenia pre technické poradenstvo spoločnosti Michelin, „vodiči sa mylne domnievajú, že pri príliš vysokom tlaku môže pneumatika prasknúť a že je to nebezpečnejšie ako príliš nízky tlak. Je to však úplne naopak.“ Keď tlak v pneumatike klesne príliš nízko pod normálny tlak, predlžuje to brzdnú dráhu, pneumatiky majú na ceste a tiež v zákrutách zlú priľnavosť a „prudké otočenie kolies môže viesť k strate kontroly nad vozidlom,“ píše sa v správe. Navyše keď klesá tlak v pneumatike, mení sa jej tvar. To spôsobuje zahrievanie pneumatiky, ktoré môže mať za následok defekt.

Viera vo Francúzsku sa vytráca

Vo Francúzsku „je náboženstvo na ústupe,“ informuje francúzsky denník Le Monde. Hoci 73 percent obyvateľov Francúzska tvrdí, že sú nábožní, len 24 percent z nich verí, že Boh „určite“ existuje. Ďalších 34 percent povedalo, že existuje „pravdepodobne“, zatiaľ čo 19 percent si myslí, že jeho existencia je „nepravdepodobná“, a 22 percent považuje za „nemožné“, že by Boh existoval. Len 12 percent opýtaných navštevuje bohoslužby aspoň raz do týždňa a 25 percent sa modlí „každý deň“ alebo „často“. Sociológ Régis Debray povedal, že ľudia prechádzajú od náboženstva založeného na viere k náboženstvu založenému na členstve. „Náboženstvo sa stáva identifikačnou kartou,“ vyhlásil.

Trúbky z ulít

„Staroveké peruánske trúbky vyrobené z ulít strombusov sa mohli používať na signalizáciu na veľké vzdialenosti,“ píše sa v časopise New Scientist. Výskumníci v Peru objavili 20 zdobených trúbok z ulít s vytvarovanými nátrubkami. V laboratóriu trúbky dokázali vydať zvuk s hladinou 111 decibelov — čo sa dá porovnať so zvukom baranidla na zatĺkanie nosných stĺpov. „V tichých andských vrchoch sa prenikavý zvuk trúbok niesol do vzdialenosti aspoň štyroch kilometrov,“ píše sa v časopise.

„Bezhotovostné“ svadobné dary

Na tradičnej tureckej svadbe gratulanti obdarúvajú a zdobia nevestu šperkmi a ženícha peniazmi. Ale v Turecku, ako aj v mnohých ďalších krajinách začínajú byť v spoločnosti obľúbené kreditné karty. Podľa novín Frankfurter Allgemeine Zeitung na jednej nedávnej svadbe v meste Antalya si mladomanželia doniesli na slávnosť prenosné čítacie zariadenie na kreditné karty. Priatelia a príbuzní vložili svoje karty do čítacieho zariadenia, previedli peniaze na účet mladomanželov a potom ozdobili nevestu a ženícha vytlačenými potvrdenkami.

Vykurovanie v úli

Aby včely medonosné prežili studené zimy, vytvárajú teplo „chvením lietacieho svalstva,“ píše sa v novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung. Ale teplota v úli nie je všade rovnaká. Priemerná telesná teplota včiel klesá z 30 °C v jadre úľa na 12 °C a menej na okrajoch úľa. Vedci z univerzity v Grazi v Rakúsku zistili, že včely uprostred úľa kmitajú svalmi oveľa viac ako včely pri stene úľa. Takýmto spôsobom znižujú stratu tepla, ktoré by uniklo von, a tak znižujú aj spotrebu potravy v zime. Jedna otázka však zostáva nezodpovedaná: Ako vedia včely v teplom a príjemnom jadre úľa, že musia vytvárať viac tepla ako včely na okraji úľa?